Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Istebné

Text: Žalm 34, 2-6 + 9-10 + 12-17 

²Dobrorečiť budem Hospodinovi v každom čase, nech je chvála o Ňom neprestajne v mojich ústach. ³Nech sa mi chváli duša Hospodinom, nech čujú pokorní a zaradujú sa! ⁴Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno! ⁵Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz. ⁶Tí, čo na Neho hľadia, zažiaria, tvár sa im nezapýri ⁹Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Blahoslavený je muž, čo dúfa v Neho! ¹⁰Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja.  ¹²Poďte, synovia, a počúvajte ma, Hospodinovej bázni chcem vás vyučovať. ¹³Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci? ¹⁴Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí; ¹⁵odstúp od zlého a rob dobre, hľadaj pokoj a snaž sa oň! ¹⁶Hospodinove oči upreté sú na spravodlivých a Jeho uši na ich volanie. ¹⁷Tvár Hospodinova je proti zločincom, aby ich pamiatku vyhladil zo zeme. 

KÁZEŇ.

Milí b. a s., Biblia nám neponúka obraz ľudí, ktorí by žili dokonalý život a vďaka viere v Pána Boha sa im v živote len darilo. Možno sa nám zdá, že boli úspešní, mnohí z nich boli aj majetní a uznávaní, niektorých nasledovalo množstvo ľudí a boli vodcami. Ale za tým všetkým bolo aj niečo iné, než len to dobré, pekné a príjemné. Môžeme to vidieť napríklad na živote Dávida, pastiera oviec, z ktorého sa stal kráľ. Najprv vidíme ako u najmladšieho zo synov Izaja určité podceňovanie, keď ho otec nepriviedol domov, aby ho ukázal prorokovi Samuelovi. Toho Boh poslal pomazať jedného z Izajových synov za kráľa. A Boh si vybral práve Dávida. Niečo podobné zažil, keď povedal, že ide bojovať s Goliášom. Vojaci aj sám kráľ Saul sa na neho pozerali ako na blázna. Ale Dávid išiel do boja v mene Hospodinovom a s Božou pomocou. Keď sa dostal na kráľovský dvor, neraz mu hrozila smrť, pretože závisť robila svoje a každý úspech, ktorým korunoval Boh jeho cestu, bol ďalším pichliačom v Saulovom srdci. Vyústilo to až do momentu, kedy Saul po ňom hodil kopiju a Dávid musel utiecť, aby si zachránil život. Niektoré ťažké chvíle si zapríčinil aj sám nerozumnosťou a nesprávnymi rozhodnutiami, keď viac počúval seba ako Pána Boha. Náročných skúšok, ale aj predivných momentov, kedy ho Boh zachránil, doslova vytrhol z jeho hrôz, si užil počas života dosť. V tom všetkom vedel, že Boh je s ním, na Neho sa môže spoľahnúť a Jemu sa aj podriaďoval. 

O Dávidovom živote sa dozvedáme nielen z historických kníh Starej Zmluvy, ale aj zo Žalmov, z ktorých mnohé sú pripisované jemu ako autorovi. Konkrétne aj ten dnešný, z ktorého máme text, patrí jemu. V Žalmoch môžeme vidieť jeho vzťah k Bohu, jeho zbožnosť, úctu, rešpekt a príklad oddania sa do Božích rúk za všetkých okolností, ktoré do jeho života prišli. Mnohé zo Žalmov sú jeho modlitbami, ktoré nesú v sebe prosby o vyslobodenie, záchranu, postavenie sa za neho, ale aj vďaku a chválu, či radosť z vyslobodenia a ochrany. 

Náš dnešný text je jedným z tých radostnejších, kedy Dávid ďakuje za Božiu ochranu, ale aj posilnenie v náročných chvíľach, doslova píše o tom, že ho Hospodin vytrhol zo všetkých jeho hrôz. 

Možno nám napadne otázka: „Prečo práve Dávidove Žalmy máme v Biblii, prečo sa ich izraelskí chlapci učia od malička naspamäť, prečo práve táto zbierka patrí k vyučujúcim knihám Starej Zmluvy a prečo by sme sa my v 21.storočí mali vôbec zaoberať nejakou dávnou históriou?“ 

Osobne si myslím, že Žalmy nám poskytujú bohatý obraz o ľudskom vzťahu k Bohu, aj k ľuďom. Obsahujú aj určité proroctvá o Pánovi Ježišovi Kristovi, čiže prepájajú nás na Novú Zmluvu a sú príkladom pre každého človeka v každej dobe, čiže sú nadčasové. Pomáhajú nám aj v našom vzťahu k Pánu Bohu a ukazujú nám, ako máme dôverovať Bohu, ako si budovať s Ním vzťah a aj ako Mu za všetko ďakovať. Vidíme v nich výlevy normálneho človeka, ktorý má problémy, má strach, nevie ako ďalej, a preto hľadá pomoc. Hľadá ju tam, kde vie, že ju aj nájde. 

Dávidove Žalmy nás aj vyučujú, lebo nám v nich ukazuje, ako sa máme stavať k životu, po čom máme túžiť a kde máme nájsť zmysel svojho života. On toto všetko nachádza v Bohu, v úcte a rešpekte voči Bohu sa Mu poddáva, hoci navonok sa môže zdať, že je to jeho prehra. 

Milí b. a s., aj my dnes z Božieho slova skrze slová Dávida dostávame pozvanie: „Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin!“ Volá nás, aby sme aj my vyskúšali dôverovať Bohu, upli sa k Nemu, od Neho očakávali pomoc a záchranu v každej chvíli života. Skúsenosti jeho života nám potvrdzujú, že to dáva zmysel, že sa to oplatí, že nebudeme sklamaní. 

A ja verím, že nielen Dávid je pre nás príkladom, ale že máme okolo seba ľudí, ktorých poznáme, a v ktorých živote je viditeľná Božia dobrotivá ruka. Verím, že aj my sami si uvedomujeme, koľkokrát nás Pán Boh už ochránil, zastal sa nás, vyslobodil nás, pomohol nám vyriešiť náročné životné situácie, obrátil naše cesty tým smerom, ktorý nám priniesol dobré, hoci my sme tomu možno hneď nerozumeli. 

Dávid napísal, že chce vyučovať bázni Hospodinovej. Chce sa podeliť so svojimi skúsenosťami a pripomína nám, že potrebujeme pokročiť na svojej životnej ceste, posunúť sa vyššie a ďalej. Pán Boh rád bude pri nás stáť, rád nám poskytne všetko, čo potrebujeme, ale čaká od nás, že Ho budeme milovať a poslúchať. Ráta s tým, že prijmeme od Neho ponuku, ktorú nám dáva a budeme sa riadiť Jeho radami, budeme ochotní aj ku zmenám, ktoré sú v našom živote potrebné a pristaneme na tom, ako sa okolnosti nášho života vyvinú. Lebo toto býva práve to najťažšie. Väčšinou by sme chceli my rozhodovať o svojom živote. Na to myslel aj Dávid, keď napísal: „Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci?“

To nám pripomína aj dnešné spievané evanjelium, kde sme mohli počuť o boháčovi a Lazarovi. Boháč si tiež užíval život, mal nadostač všetkého a jeho srdce bolo zviazané s jeho majetkom. Miloval svoj život, svoje dni, kedy mal k dispozícii všetko, po čom mu túžilo srdce, ale zabudol na jedno. Na lásku. Na lásku k Bohu, lebo On má byť na prvom mieste v našom živote a nič iné. A na lásku k blížnemu. Stačilo, aby bol dal chudobnému Lazarovi len kúsok zo svojho prebytku a mohol skončiť úplne inak. Nemusel byť večne zatratený spred Božej tváre. Dávid napísal, že tvár Hospodinova je proti zločincom, aby ich pamiatku vyhladil zo zeme. 

Čo má teda človek robiť, aby žil podľa Božej vôle? Aby konal v súlade s tým, čo máme aj v Božom slove napísané a nešiel nesprávnym smerom a zlými cestami? Dávid v dnešnom Žalme ponúka odrobinku toho, čo máme robiť, ako sa máme správať: „ Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí; odstúp od zlého a rob dobre, hľadaj pokoj a snaž sa oň!“

Pána Boha si ctíme vtedy, keď sme pravdovravní, keď nerozsievame zlo, nie sme jeho podnecovateľmi, ale konáme dobro, usilujeme sa o pokoj. Úcta k Bohu by sa mala niesť celým našim životom, odrážať sa na našom konaní, lebo tam ukazujeme, akí sme, čo je v našom srdci a aké je naše zmýšľanie. Máme vedome odstúpiť od zla a konať dobro. Aby sme to však mohli robiť, potrebujeme najprv poznať, čo je dobro a čo je zlo, nie v našich očiach, ale v tých Božích. Pretože to, čo je v našich očiach dobré, nemusí byť naozaj dobré podľa Božích meradiel. To, ako to je, nám ukazuje Biblia, Božie slovo, v ktorom nájdeme – dá sa povedať – návod na správny život. Aj v dnešnom evanjeliu to bolo povedané, že máme Božie slovo – Mojžiša a prorokov, mysliac tým knihy v Starej Zmluve. My máme aj Novú Zmluvu, ktorá je omnoho zrozumiteľnejšia a bližšia k nášmu spôsobu života. Stačí ju len čítať a vziať si z nej pre svoj život, aby sme vedeli, čo od nás Pán Boh očakáva. Tam nájdeme všetko pre život vo viere. 

Milí b. a s., skončila sa slávnostná časť cirkevného roka a dnešnou nedeľou vstupujme do nového obdobia, v ktorom sme pozývaní, ale aj vyzývaní, aby sme žili život, ktorý by sám bol oslavou Božou. Vieme, že nie sme dokonalí a zlyhávame, ale veríme, že Duch Svätý nám bude pomocou, dá nám silu ku všetkému dobrému, múdremu a povedie nás tými cestami, ktoré sú milé Bohu. Utiekajme sa teda k Tomu, ktorý je dobrotivý, k nášmu Pánovi podobne ako to robil Dávid, keď hľadal u Neho svoje útočisko. Zároveň však buďme poslušní, lebo bázeň pred Hospodinom je počiatkom múdrosti. Bázeň ako úcta a poslušnosť voči Pánu Bohu.                                       Amen

Text: 1. Jána 5, 7 – 12

⁷Lebo traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja jedno sú: ⁸Duch, voda a krv, a tí traja jedno sú. ⁹Ak prijímame ľudské svedectvo, Božie svedectvo je väčšie, lebo Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. ¹⁰Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. ¹¹A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. ¹²Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život.

KÁZEŇ.

Milí b. a s., dnes máme sviatok Svätej Trojice, ktorým uzatvárame Svätodušný kruh a zároveň aj Slávnostnú časť cirkevného roka.

Na začiatok si položme otázku, ako je to s pojmom Svätá Trojica. Nachádza sa v Biblii takýto výraz? A čo znamená?

V Biblii sa výrazy ako Najsvätejšia Trojica, Svätá Trojica alebo Trojjediný Boh nevyskytujú. V roku 325 po Kristovi sa táto otázka riešila v Nicei na koncile, kde sa zúčastnilo vyše 300 biskupov Rímskej ríše, aby uchránili pravé učenie pred rôznymi spochybneniami a vytvorili Nicejské vierovyznanie, druhé po Všeobecnej viere kresťanskej, v ktorom je jasne pomenovaná jednota troch osôb jediného Boha, Otca, Syna a Ducha Svätého.

Keď nazrieme do obdobia pred Kristom, ale aj do dnešných náboženstiev, tiež by sme mohli povedať, že napr. starí Babylončania uctievali trojicu bohov – Nimrod – Semiramis – Tammuz. Podobne Egypťania mali Osirisa – Isis a Horusa a antický Rím vyznával trojicu bohov – Jupitera – Juno a Minervu. Hinduisti uctievajú Brahma – Višnu a Šivu. A predsa musíme povedať, že to nie je to isté, ako to máme v kresťanstve. Kresťania neuctievajú troch Bohov, ale len jedného Boha v troch osobách. Pre náš ľudský rozum je to dosť nepochopiteľné, ale toto tajomstvo je prijateľné vierou.

Božie slovo nám na viacerých miestach poskytuje náznaky toho, že Boh, v ktorého veríme, je trojjediný. V podstate Nová Zmluva je svedectvom o Trojjedinom Bohu, hoci to nie je povedané nahlas, ale vidíme to v pôsobení Božom.

Ján vo svojom prvom liste píše, že traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi, Otec, Slovo a Duch Svätý. V čase, kedy to písal, sa šírilo falošné učenie, že Ježiš bol len obyčajným človekom a Bohom bol v čase od krstu po svoju smrť. Tým pádom by ale bola Jeho smrť na kríži zbytočná, pretože ako človek by nemohol vziať na seba hriechy celého sveta. Kresťanstvo by bolo prázdnym náboženstvom. Preto Ján pripomínal, že len Božím činom mohol byť odňatý trest, ktorý si zaslúžime za svoje hriechy. Tiež pripomína, že Boh sám prehlásil, že Ježiš je Jeho Syn – konkrétne pri krste, keď zostúpil na Neho Duch Svätý a z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!“ a na hore Premenenia, kedy opäť zaznel Boží hlas a učeníci Peter, Jakub a Ján počuli: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo, Jeho poslúchajte.“

Obrana pravého učenia je vždy dôležitá. Aj pre dnešnú dobu, kedy sa človek dostáva k mnohým informáciám a nie všetky sú pravdivé. Najmä mladá generácia surfuje po IT, čoraz častejšie používa aj Umelú inteligenciu a hľadá u nej odpovede na svoje otázky. Otázky rôzneho typu od bežných informácií po rôzne bytostné otázky, čím sa vystavujú veľkému riziku nesprávneho usmernenia.

Milí b. a s., pre nás je základom Božie slovo, ktoré nám poskytuje svedectvá tých, ktorí boli s Ježišom a poznali pravdu. Niekedy máme tendenciu spochybňovať ľudské svedectvo, najmä keď mu dostatočne nerozumieme, alebo sa nám zdá byť príliš zvláštne na to, aby to mohla byť pravda. Preto aj Ján napísal, že väčšie svedectvo je to Božie ako ľudské, a keď dokážeme prijať ľudské svedectvo, Božie svedectvo nás musí utvrdiť v pravde.

Božie svedectvo máme zapísané v Biblii, ale môžeme ho vidieť a vnímať aj vo svete, v ktorom žijeme. Pán Boh vložil svoje stopy do nášho sveta, aby sme Ho dokázali aj takýmto spôsobom rozpoznať. A veľmi pekné je, že sú to aj stopy Božej trojjedinosti.

Tak napríklad skupenstvo vody je trojaké – ľad, tečúca voda a para. Máme tri základné farby, z ktorých môžeme namiešať rozličné odtiene a nové farby – červená, žltá a modrá. V matematike by sme to tiež mohli nájsť – 1x1x1= 1. Sám človek bol stvorený tak, že nesie v sebe stopu Božej trojjedinosti – má telo, ducha a dušu.

Keď sa pozrieme do prírody, vidíme nádheru, ktorá je v každom detaile. Keď idem popri kostole a pozerám sa na kvety, uvedomujeme si, aké to je predivné, že z malého semiačka vznikne toľká nádhera a že to malé semiačko nesie v sebe genetickú informáciu, v ktorej je zhrnuté všetko potrebné, aby z neho mohla vyrásť krásna a aj užitočná rastlinka. Nehovorím už o nás ľuďoch, ako dokonale sme stvorení so všetkým, čo v našom tele v súhre funguje. Pán Boh teda položil pečať do toho, čo stvoril a my sa môžeme len diviť nad tou dokonalosťou a cieľuprimeranosťou. A mohli by sme mať pritom pocit a myslím si, že neraz aj máme, že pochopiť Boha nie je možné našim ľudským rozumom.

Práve preto sme dostali možnosť vidieť Ho na vlastné oči v Ježišovi Kristovi. Nová Zmluva nám približuje Jeho život skrze svedectvá tých, ktorí Ho nasledovali, každý deň s Ním boli a ako povedal Peter, s ktorým jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. Ak prijímame ich svedectvá, môžeme Ho vidieť duchovným zrakom a veriť, že to všetko je pravda. No nielen to. Ak v Neho veríme, že je Božím Synom a našim Záchrancom, skrze Neho dostávame možnosť spasenia, večného života, teda návratu tam, odkiaľ sme prišli.

Milí b. a s., počas života sa zaoberáme rôznymi vecami, usilujeme sa, pracujeme, tvoríme, aby sme sa zabezpečili. A je to v poriadku pokiaľ nás to nepresiahne a nestane sa to zmyslom nášho života. Pretože to najdôležitejšie už máme v Synovi Božom a to je večný život. Presne o tom písal aj Ján vo svojom liste, aby sme mali istotu, že to všetko, čo tu žijeme má svoj cieľ a ten je v nebesiach.

Ani v čase, kedy Pán Ježiš prišiel na zem, všetci v Neho neverili a pritom Ho videli na vlastné oči, zažili Jeho moc a lásku v slovách i činoch. Keď odišiel do neba, späť k Otcovi, neponechal učeníkov len tak, bez pomoci. Zoslal Ducha Svätého, aby im bol Radcom, Pomocníkom a uspôsobil ich aj veriť a mať istotu. To isté robí aj pre nás. On je ten, kto zhromažďuje cirkev, pomáha nám veriť a dôverovať Bohu, posväcuje naše myšlienky, slová a skutky. Bez Neho by sme sotva obstáli v tomto svete. Duch Svätý nás utvrdzuje aj vo viere v Pána Ježiša Krista a v nádeji večného života. Napriek tomu, že tu bola vždy snaha zničiť cirkev, predsa Duch Svätý mocne pôsobí a premieňa ľudí, čím zachováva spoločenstvo veriacich.

Milí b. a s., ďakujme aj dnes Pánu Bohu za to, že sa nám vyjavil, že je v našich životoch prítomný a stará sa o naše časné dobro a večné blahoslavenstvo. Nehľadajme dôvody k neviere, ale povzbudzujme sa k viere tým, čo môžeme vnímať svojimi zmyslami, svojim srdcom a do určitej miery aj svojim rozumom.

Amen

Text: Skutky apoštolov 10, 42 – 48

³⁹A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. ⁴⁰Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa ⁴¹nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. ⁴²A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. ⁴³O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. ⁴⁴Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. ⁴⁵A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; ⁴⁶lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: ⁴⁷Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? ⁴⁸Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.

KÁZEŇ.

Milí b. a s., už dlhší čas, niekoľko rokov sa tešíme z toho, že máme Zborový dom Karmel. Poskytuje nám priestor na stretávanie sa pri rôznych príležitostiach, niekedy nahrádza samotný kostol, keď je veľká zima a pomáha cirkevnému zboru udržiavať sa aj finančne tak, aby sme dokázali pokryť náklady a rôzne výdavky, ktoré by sme si nemohli dovoliť z bežných príjmov od našich členov. Keď sa však presunieme späť v mysli, spomenieme si, aké boli ťažké začiatky budovania Karmelu a vtedajšie názory či konštatovania, že treba urobiť len to najnutnejšie, dať to pod strechu a uvidíme, či budú peniaze. Vďaka Bohu, že s Jeho pomocou sme všetko zvládli až do konca. Budova, ktorá by bola len pod strechou by nám neslúžila v takom rozmere, ako je to dnes. A na základe skúseností – generácie po nás nemajú až takú snahu, že by tak veľmi prejavovali záujem o cirkevné veci. Momentálne. Aj to sa môže zmeniť.

Cirkev môžeme pripodobniť k budove, ktorá síce nie je postavená z tehál alebo dreva, ale nás ľudí. Živých kameňov, ktoré ju tvoria, budujú. Založil ju Pán Ježiš, keď zoslal Ducha Svätého na učeníkov. Ale treba si uvedomiť, že to nebola jednorázová záležitosť. Práve Skutky apoštolov, ktoré spísal Lukáš, nám odkrývajú všetky tie okolnosti, že cirkev nemohla ostať len pri základoch, teda nemohla stáť len na učeníkoch, pretože by to bolo málo. Po ich smrti by všetko zaniklo. Na učenie Ježiša by sa rýchlo zabudlo. Preto učeníci museli slovo o Pánovi Ježišovi šíriť ďalej a stať sa svedkami toho, čo učil, ale aj toho, čo sa s Ním stalo, že Ho zamordovali a povesili na kríž. Najdôležitejším posolstvom však bolo, že Boh Ho vzkriesil z mŕtvych a tým sa naplnili aj starozmluvné predpovede, že príde Mesiáš a zachráni tých, čo v Neho budú veriť. Ako vieme z evanjelií, Pán Ježiš do istého času zakazoval ľuďom hovoriť o Ňom ako o Mesiášovi, zrejme aj kvôli politickým predstavám, ktoré mali ľudia o záchrane. Ale potom sám prikázal zvestovať ľuďom, že On je Ten, ktorého očakávali, Bohom ustanovený sudca živých i mŕtvych, ale aj Ten, v ktorom nájde každý odpustenie hriechov. Toto svedectvo prinášali apoštolovia ľuďom.

V Skutkoch apoštolských máme opísané nielen misijné cesty apoštola Pavla, ale aj Petrovu misiu a Filipovu apoštolskú činnosť, celkovo počiatky šírenia posolstva o Pánovi Ježišovi. Obrazne povedané to bolo stavanie budovy cirkvi, zakrývanie po strechu, ale aj vytváranie jednotlivých miestností t.j. zakladanie cirkevných zborov, zadováženie vybavenia a použitie rozličného materiálu na celkovú stavbu. Tak ako aj my máme v zborovom dome použité drevo a zároveň je táto budova aj murovaná, či je časť vyhotovená zo sadrokartónu, presne tak to je aj v cirkvi. A v prvých kresťanských spoločenstvách to vidíme na tom, že Duch Svätý zostupoval nielen na Židov, ale aj na pohanov a premieňal ich myslenie, zmocnil ich k prijatiu Pána Ježiša za svojho Mesiáša, Spasiteľa, a potom boli Krstom Svätým začlenení do spoločenstva bratov a sestier v Pánovi Ježišovi.

V našom texte je jedna veta, ktorá nám pripomína, že Ducha Svätého nemožno nijakým spôsobom ovplyvňovať, ani spútavať, či viazať na jedno miesto alebo jedno spoločenstvo: „⁴⁵A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; ⁴⁶lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“

Židovské chápanie Božej prítomnosti bolo vždy iba v rámci ich spoločenstva. Možno prijali, že boli určití jednotlivci z iných národov a náboženstva prijatí medzi nich, ako napríklad Rút – Moábka, alebo Rachab, prostitútka z Jericha, ale pomyslenie na to, že by mal niekto iný než Žid byť Bohom požehnaný a vedený, bolo príliš odvážne a neraz neprijateľné. Preto sa veriaci zo Židov čudovali, že do plánu záchrany pre večný život, spasenia a vykúpenia Boh zahŕňa aj pohanov. Ale keďže prinášali ovocie Ducha Svätého, keď im dal hovoriť rozličnými jazykmi, bolo to jasné svedectvo o tom, že Duch Svätý na nich zostúpil.

Dnešný text nám odhaľuje jednu takúto udalosť. Stalo sa to v dome stotníka Kornélia v Cezarei, pohana, ktorý však bol nábožný, bohabojný, dával ľuďom štedré almužny a modlieval sa k Bohu. Nepoznal však Krista, a preto Boh zvláštnym spôsobom priviedol k nemu apoštola Petra, aby aj on aj všetci v jeho dome mohli počuť o spasení skrze Ježiša. Tak Peter aj ďalší kresťania mohli svedčiť o Pánovi Ježišovi týmto pohanom a napokon ich aj pokrstili, ako sme počuli z textu. Peter pobudol niekoľko dní medzi nimi, tak ako si to žiadali.

V našom texte síce nemáme napísané ďalšie podrobnosti, ale vieme si predstaviť, koľko hodín strávili rozprávaním o Pánovi Ježišovi, o Jeho skutkoch, o Jeho živote i smrti a vzkriesení. Títo ľudia predtým uctievali rôznych bôžikov, modlili sa k nim a prinášali im obete. Zvesť o Kristovi im však otvorila oči, aby spoznali, že On je pravý Záchranca a Spasiteľ. Zvesť, ktorá bola sprevádzaná mocou Ducha Svätého.

Milí b. a s., myslím si, že o toto by sme mali aj my prosiť dnes v cirkvi a pre cirkev, aby Duch Svätý otváral oči ľuďom a spoznávali, že pre svoj život potrebujú viac než len materiálne zabezpečenie na niekoľko desiatok rokov. Potrebujú hlavne zmeniť smer svojej cesty, aby mohli raz dosiahnuť večný život a spasenie. Čiže nestáť len na základoch svojho krstu, ale pohnúť sa ďalej a budovať svoj osobný duchovný „dom“, aby mohli byť živými kameňmi kresťanskej cirkvi.

My veríme, že Duch Svätý môže kohokoľvek povolať, vnútorne osloviť a priviesť niekedy aj predivným spôsobom do spoločenstva cirkvi. Ale vidiac, v akom stave je dnes cirkev, môžeme za to prosiť a modliť sa za tých, ktorí ešte stále blúdia, klaňajú sa bôžikom tohto sveta a nepoznajú živého Boha. Aj my môžeme byť pre nich svedkami, keď im budeme zvestovať Toho, ktorý je našou Záchranou a Spásou a v Kom sme našli svoj pokoj. Určitým spôsobom nesieme za nich zodpovednosť a máme povinnosť hovoriť im o Bohu, ktorý nás miluje, ale ktorý bude raz aj ich Sudcom, či už ako živých alebo mŕtvych.

Kiež nás Duch Svätý vyzbrojí svojou mocou, požehná naše snaženia a korunuje úspechom našu cestu, aby sme naplnili svoju úlohu a poslanie aj pri našich blížnych a odovzdali im posolstvo záchrany pre večnosť!

Amen