Text: Skutky apoštolov 10, 42 – 48
39A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. 40Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa 41nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. 42A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. 43O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. 44Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. 45A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; 46lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: 47Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? 48Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., už dlhší čas, niekoľko rokov sa tešíme z toho, že máme Zborový dom Karmel. Poskytuje nám priestor na stretávanie sa pri rôznych príležitostiach, niekedy nahrádza samotný kostol, keď je veľká zima a pomáha cirkevnému zboru udržiavať sa aj finančne tak, aby sme dokázali pokryť náklady a rôzne výdavky, ktoré by sme si nemohli dovoliť z bežných príjmov od našich členov. Keď sa však presunieme späť v mysli, spomenieme si, aké boli ťažké začiatky budovania Karmelu a vtedajšie názory či konštatovania, že treba urobiť len to najnutnejšie, dať to pod strechu a uvidíme, či budú peniaze. Vďaka Bohu, že s Jeho pomocou sme všetko zvládli až do konca. Budova, ktorá by bola len pod strechou by nám neslúžila v takom rozmere, ako je to dnes. A na základe skúseností – generácie po nás nemajú až takú snahu, že by tak veľmi prejavovali záujem o cirkevné veci. Momentálne. Aj to sa môže zmeniť.
Cirkev môžeme pripodobniť k budove, ktorá síce nie je postavená z tehál alebo dreva, ale nás ľudí. Živých kameňov, ktoré ju tvoria, budujú. Založil ju Pán Ježiš, keď zoslal Ducha Svätého na učeníkov. Ale treba si uvedomiť, že to nebola jednorázová záležitosť. Práve Skutky apoštolov, ktoré spísal Lukáš, nám odkrývajú všetky tie okolnosti, že cirkev nemohla ostať len pri základoch, teda nemohla stáť len na učeníkoch, pretože by to bolo málo. Po ich smrti by všetko zaniklo. Na učenie Ježiša by sa rýchlo zabudlo. Preto učeníci museli slovo o Pánovi Ježišovi šíriť ďalej a stať sa svedkami toho, čo učil, ale aj toho, čo sa s Ním stalo, že Ho zamordovali a povesili na kríž. Najdôležitejším posolstvom však bolo, že Boh Ho vzkriesil z mŕtvych a tým sa naplnili aj starozmluvné predpovede, že príde Mesiáš a zachráni tých, čo v Neho budú veriť. Ako vieme z evanjelií, Pán Ježiš do istého času zakazoval ľuďom hovoriť o Ňom ako o Mesiášovi, zrejme aj kvôli politickým predstavám, ktoré mali ľudia o záchrane. Ale potom sám prikázal zvestovať ľuďom, že On je Ten, ktorého očakávali, Bohom ustanovený sudca živých i mŕtvych, ale aj Ten, v ktorom nájde každý odpustenie hriechov. Toto svedectvo prinášali apoštolovia ľuďom.
V Skutkoch apoštolských máme opísané nielen misijné cesty apoštola Pavla, ale aj Petrovu misiu a Filipovu apoštolskú činnosť, celkovo počiatky šírenia posolstva o Pánovi Ježišovi. Obrazne povedané to bolo stavanie budovy cirkvi, zakrývanie po strechu, ale aj vytváranie jednotlivých miestností t.j. zakladanie cirkevných zborov, zadováženie vybavenia a použitie rozličného materiálu na celkovú stavbu. Tak ako aj my máme v zborovom dome použité drevo a zároveň je táto budova aj murovaná, či je časť vyhotovená zo sadrokartónu, presne tak to je aj v cirkvi. A v prvých kresťanských spoločenstvách to vidíme na tom, že Duch Svätý zostupoval nielen na Židov, ale aj na pohanov a premieňal ich myslenie, zmocnil ich k prijatiu Pána Ježiša za svojho Mesiáša, Spasiteľa, a potom boli Krstom Svätým začlenení do spoločenstva bratov a sestier v Pánovi Ježišovi.
V našom texte je jedna veta, ktorá nám pripomína, že Ducha Svätého nemožno nijakým spôsobom ovplyvňovať, ani spútavať, či viazať na jedno miesto alebo jedno spoločenstvo: „45A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; 46lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“
Židovské chápanie Božej prítomnosti bolo vždy iba v rámci ich spoločenstva. Možno prijali, že boli určití jednotlivci z iných národov a náboženstva prijatí medzi nich, ako napríklad Rút – Moábka, alebo Rachab, prostitútka z Jericha, ale pomyslenie na to, že by mal niekto iný než Žid byť Bohom požehnaný a vedený, bolo príliš odvážne a neraz neprijateľné. Preto sa veriaci zo Židov čudovali, že do plánu záchrany pre večný život, spasenia a vykúpenia Boh zahŕňa aj pohanov. Ale keďže prinášali ovocie Ducha Svätého, keď im dal hovoriť rozličnými jazykmi, bolo to jasné svedectvo o tom, že Duch Svätý na nich zostúpil.
Dnešný text nám odhaľuje jednu takúto udalosť. Stalo sa to v dome stotníka Kornélia v Cezarei, pohana, ktorý však bol nábožný, bohabojný, dával ľuďom štedré almužny a modlieval sa k Bohu. Nepoznal však Krista, a preto Boh zvláštnym spôsobom priviedol k nemu apoštola Petra, aby aj on aj všetci v jeho dome mohli počuť o spasení skrze Ježiša. Tak Peter aj ďalší kresťania mohli svedčiť o Pánovi Ježišovi týmto pohanom a napokon ich aj pokrstili, ako sme počuli z textu. Peter pobudol niekoľko dní medzi nimi, tak ako si to žiadali.
V našom texte síce nemáme napísané ďalšie podrobnosti, ale vieme si predstaviť, koľko hodín strávili rozprávaním o Pánovi Ježišovi, o Jeho skutkoch, o Jeho živote i smrti a vzkriesení. Títo ľudia predtým uctievali rôznych bôžikov, modlili sa k nim a prinášali im obete. Zvesť o Kristovi im však otvorila oči, aby spoznali, že On je pravý Záchranca a Spasiteľ. Zvesť, ktorá bola sprevádzaná mocou Ducha Svätého.
Milí b. a s., myslím si, že o toto by sme mali aj my prosiť dnes v cirkvi a pre cirkev, aby Duch Svätý otváral oči ľuďom a spoznávali, že pre svoj život potrebujú viac než len materiálne zabezpečenie na niekoľko desiatok rokov. Potrebujú hlavne zmeniť smer svojej cesty, aby mohli raz dosiahnuť večný život a spasenie. Čiže nestáť len na základoch svojho krstu, ale pohnúť sa ďalej a budovať svoj osobný duchovný „dom“, aby mohli byť živými kameňmi kresťanskej cirkvi.
My veríme, že Duch Svätý môže kohokoľvek povolať, vnútorne osloviť a priviesť niekedy aj predivným spôsobom do spoločenstva cirkvi. Ale vidiac, v akom stave je dnes cirkev, môžeme za to prosiť a modliť sa za tých, ktorí ešte stále blúdia, klaňajú sa bôžikom tohto sveta a nepoznajú živého Boha. Aj my môžeme byť pre nich svedkami, keď im budeme zvestovať Toho, ktorý je našou Záchranou a Spásou a v Kom sme našli svoj pokoj. Určitým spôsobom nesieme za nich zodpovednosť a máme povinnosť hovoriť im o Bohu, ktorý nás miluje, ale ktorý bude raz aj ich Sudcom, či už ako živých alebo mŕtvych.
Kiež nás Duch Svätý vyzbrojí svojou mocou, požehná naše snaženia a korunuje úspechom našu cestu, aby sme naplnili svoju úlohu a poslanie aj pri našich blížnych a odovzdali im posolstvo záchrany pre večnosť!
Amen