Mesiac: máj 2026

Text: 1. Jána 5, 7 – 12

⁷Lebo traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi: Otec, Slovo a Duch Svätý, a títo traja jedno sú: ⁸Duch, voda a krv, a tí traja jedno sú. ⁹Ak prijímame ľudské svedectvo, Božie svedectvo je väčšie, lebo Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. ¹⁰Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. ¹¹A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. ¹²Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život.

KÁZEŇ.

Milí b. a s., dnes máme sviatok Svätej Trojice, ktorým uzatvárame Svätodušný kruh a zároveň aj Slávnostnú časť cirkevného roka.

Na začiatok si položme otázku, ako je to s pojmom Svätá Trojica. Nachádza sa v Biblii takýto výraz? A čo znamená?

V Biblii sa výrazy ako Najsvätejšia Trojica, Svätá Trojica alebo Trojjediný Boh nevyskytujú. V roku 325 po Kristovi sa táto otázka riešila v Nicei na koncile, kde sa zúčastnilo vyše 300 biskupov Rímskej ríše, aby uchránili pravé učenie pred rôznymi spochybneniami a vytvorili Nicejské vierovyznanie, druhé po Všeobecnej viere kresťanskej, v ktorom je jasne pomenovaná jednota troch osôb jediného Boha, Otca, Syna a Ducha Svätého.

Keď nazrieme do obdobia pred Kristom, ale aj do dnešných náboženstiev, tiež by sme mohli povedať, že napr. starí Babylončania uctievali trojicu bohov – Nimrod – Semiramis – Tammuz. Podobne Egypťania mali Osirisa – Isis a Horusa a antický Rím vyznával trojicu bohov – Jupitera – Juno a Minervu. Hinduisti uctievajú Brahma – Višnu a Šivu. A predsa musíme povedať, že to nie je to isté, ako to máme v kresťanstve. Kresťania neuctievajú troch Bohov, ale len jedného Boha v troch osobách. Pre náš ľudský rozum je to dosť nepochopiteľné, ale toto tajomstvo je prijateľné vierou.

Božie slovo nám na viacerých miestach poskytuje náznaky toho, že Boh, v ktorého veríme, je trojjediný. V podstate Nová Zmluva je svedectvom o Trojjedinom Bohu, hoci to nie je povedané nahlas, ale vidíme to v pôsobení Božom.

Ján vo svojom prvom liste píše, že traja sú, ktorí vydávajú svedectvo na nebi, Otec, Slovo a Duch Svätý. V čase, kedy to písal, sa šírilo falošné učenie, že Ježiš bol len obyčajným človekom a Bohom bol v čase od krstu po svoju smrť. Tým pádom by ale bola Jeho smrť na kríži zbytočná, pretože ako človek by nemohol vziať na seba hriechy celého sveta. Kresťanstvo by bolo prázdnym náboženstvom. Preto Ján pripomínal, že len Božím činom mohol byť odňatý trest, ktorý si zaslúžime za svoje hriechy. Tiež pripomína, že Boh sám prehlásil, že Ježiš je Jeho Syn – konkrétne pri krste, keď zostúpil na Neho Duch Svätý a z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo!“ a na hore Premenenia, kedy opäť zaznel Boží hlas a učeníci Peter, Jakub a Ján počuli: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo, Jeho poslúchajte.“

Obrana pravého učenia je vždy dôležitá. Aj pre dnešnú dobu, kedy sa človek dostáva k mnohým informáciám a nie všetky sú pravdivé. Najmä mladá generácia surfuje po IT, čoraz častejšie používa aj Umelú inteligenciu a hľadá u nej odpovede na svoje otázky. Otázky rôzneho typu od bežných informácií po rôzne bytostné otázky, čím sa vystavujú veľkému riziku nesprávneho usmernenia.

Milí b. a s., pre nás je základom Božie slovo, ktoré nám poskytuje svedectvá tých, ktorí boli s Ježišom a poznali pravdu. Niekedy máme tendenciu spochybňovať ľudské svedectvo, najmä keď mu dostatočne nerozumieme, alebo sa nám zdá byť príliš zvláštne na to, aby to mohla byť pravda. Preto aj Ján napísal, že väčšie svedectvo je to Božie ako ľudské, a keď dokážeme prijať ľudské svedectvo, Božie svedectvo nás musí utvrdiť v pravde.

Božie svedectvo máme zapísané v Biblii, ale môžeme ho vidieť a vnímať aj vo svete, v ktorom žijeme. Pán Boh vložil svoje stopy do nášho sveta, aby sme Ho dokázali aj takýmto spôsobom rozpoznať. A veľmi pekné je, že sú to aj stopy Božej trojjedinosti.

Tak napríklad skupenstvo vody je trojaké – ľad, tečúca voda a para. Máme tri základné farby, z ktorých môžeme namiešať rozličné odtiene a nové farby – červená, žltá a modrá. V matematike by sme to tiež mohli nájsť – 1x1x1= 1. Sám človek bol stvorený tak, že nesie v sebe stopu Božej trojjedinosti – má telo, ducha a dušu.

Keď sa pozrieme do prírody, vidíme nádheru, ktorá je v každom detaile. Keď idem popri kostole a pozerám sa na kvety, uvedomujeme si, aké to je predivné, že z malého semiačka vznikne toľká nádhera a že to malé semiačko nesie v sebe genetickú informáciu, v ktorej je zhrnuté všetko potrebné, aby z neho mohla vyrásť krásna a aj užitočná rastlinka. Nehovorím už o nás ľuďoch, ako dokonale sme stvorení so všetkým, čo v našom tele v súhre funguje. Pán Boh teda položil pečať do toho, čo stvoril a my sa môžeme len diviť nad tou dokonalosťou a cieľuprimeranosťou. A mohli by sme mať pritom pocit a myslím si, že neraz aj máme, že pochopiť Boha nie je možné našim ľudským rozumom.

Práve preto sme dostali možnosť vidieť Ho na vlastné oči v Ježišovi Kristovi. Nová Zmluva nám približuje Jeho život skrze svedectvá tých, ktorí Ho nasledovali, každý deň s Ním boli a ako povedal Peter, s ktorým jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. Ak prijímame ich svedectvá, môžeme Ho vidieť duchovným zrakom a veriť, že to všetko je pravda. No nielen to. Ak v Neho veríme, že je Božím Synom a našim Záchrancom, skrze Neho dostávame možnosť spasenia, večného života, teda návratu tam, odkiaľ sme prišli.

Milí b. a s., počas života sa zaoberáme rôznymi vecami, usilujeme sa, pracujeme, tvoríme, aby sme sa zabezpečili. A je to v poriadku pokiaľ nás to nepresiahne a nestane sa to zmyslom nášho života. Pretože to najdôležitejšie už máme v Synovi Božom a to je večný život. Presne o tom písal aj Ján vo svojom liste, aby sme mali istotu, že to všetko, čo tu žijeme má svoj cieľ a ten je v nebesiach.

Ani v čase, kedy Pán Ježiš prišiel na zem, všetci v Neho neverili a pritom Ho videli na vlastné oči, zažili Jeho moc a lásku v slovách i činoch. Keď odišiel do neba, späť k Otcovi, neponechal učeníkov len tak, bez pomoci. Zoslal Ducha Svätého, aby im bol Radcom, Pomocníkom a uspôsobil ich aj veriť a mať istotu. To isté robí aj pre nás. On je ten, kto zhromažďuje cirkev, pomáha nám veriť a dôverovať Bohu, posväcuje naše myšlienky, slová a skutky. Bez Neho by sme sotva obstáli v tomto svete. Duch Svätý nás utvrdzuje aj vo viere v Pána Ježiša Krista a v nádeji večného života. Napriek tomu, že tu bola vždy snaha zničiť cirkev, predsa Duch Svätý mocne pôsobí a premieňa ľudí, čím zachováva spoločenstvo veriacich.

Milí b. a s., ďakujme aj dnes Pánu Bohu za to, že sa nám vyjavil, že je v našich životoch prítomný a stará sa o naše časné dobro a večné blahoslavenstvo. Nehľadajme dôvody k neviere, ale povzbudzujme sa k viere tým, čo môžeme vnímať svojimi zmyslami, svojim srdcom a do určitej miery aj svojim rozumom.

Amen

Text: Skutky apoštolov 10, 42 – 48

³⁹A my sme svedkami všetkého, čo činil v Judsku a v Jeruzaleme, ako Ho aj zamordovali, povesiac Ho na drevo. ⁴⁰Toho Boh vzkriesil v tretí deň a dal Mu zjavovať sa ⁴¹nie všetkému ľudu, ale svedkom, Bohom vopred vyvoleným, nám, ktorí sme s Ním jedli a pili po Jeho zmŕtvychvstaní. ⁴²A sám prikázal zvestovať ľudu a svedčiť, že On je ten Bohom ustanovený sudca živých a mŕtvych. ⁴³O Ňom svedčia všetci proroci, že pre Jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto verí v Neho. ⁴⁴Ešte Peter hovoril tieto slová, keď Duch Svätý zostúpil na všetkých, ktorí počúvali jeho reč. ⁴⁵A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; ⁴⁶lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy povedal Peter: ⁴⁷Či môže niekto zabrániť pokrstiť vodou tých, čo prijali Ducha Svätého ako aj my? ⁴⁸Preto rozkázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. I prosili ho, aby pobudol niekoľko dní medzi nimi.

KÁZEŇ.

Milí b. a s., už dlhší čas, niekoľko rokov sa tešíme z toho, že máme Zborový dom Karmel. Poskytuje nám priestor na stretávanie sa pri rôznych príležitostiach, niekedy nahrádza samotný kostol, keď je veľká zima a pomáha cirkevnému zboru udržiavať sa aj finančne tak, aby sme dokázali pokryť náklady a rôzne výdavky, ktoré by sme si nemohli dovoliť z bežných príjmov od našich členov. Keď sa však presunieme späť v mysli, spomenieme si, aké boli ťažké začiatky budovania Karmelu a vtedajšie názory či konštatovania, že treba urobiť len to najnutnejšie, dať to pod strechu a uvidíme, či budú peniaze. Vďaka Bohu, že s Jeho pomocou sme všetko zvládli až do konca. Budova, ktorá by bola len pod strechou by nám neslúžila v takom rozmere, ako je to dnes. A na základe skúseností – generácie po nás nemajú až takú snahu, že by tak veľmi prejavovali záujem o cirkevné veci. Momentálne. Aj to sa môže zmeniť.

Cirkev môžeme pripodobniť k budove, ktorá síce nie je postavená z tehál alebo dreva, ale nás ľudí. Živých kameňov, ktoré ju tvoria, budujú. Založil ju Pán Ježiš, keď zoslal Ducha Svätého na učeníkov. Ale treba si uvedomiť, že to nebola jednorázová záležitosť. Práve Skutky apoštolov, ktoré spísal Lukáš, nám odkrývajú všetky tie okolnosti, že cirkev nemohla ostať len pri základoch, teda nemohla stáť len na učeníkoch, pretože by to bolo málo. Po ich smrti by všetko zaniklo. Na učenie Ježiša by sa rýchlo zabudlo. Preto učeníci museli slovo o Pánovi Ježišovi šíriť ďalej a stať sa svedkami toho, čo učil, ale aj toho, čo sa s Ním stalo, že Ho zamordovali a povesili na kríž. Najdôležitejším posolstvom však bolo, že Boh Ho vzkriesil z mŕtvych a tým sa naplnili aj starozmluvné predpovede, že príde Mesiáš a zachráni tých, čo v Neho budú veriť. Ako vieme z evanjelií, Pán Ježiš do istého času zakazoval ľuďom hovoriť o Ňom ako o Mesiášovi, zrejme aj kvôli politickým predstavám, ktoré mali ľudia o záchrane. Ale potom sám prikázal zvestovať ľuďom, že On je Ten, ktorého očakávali, Bohom ustanovený sudca živých i mŕtvych, ale aj Ten, v ktorom nájde každý odpustenie hriechov. Toto svedectvo prinášali apoštolovia ľuďom.

V Skutkoch apoštolských máme opísané nielen misijné cesty apoštola Pavla, ale aj Petrovu misiu a Filipovu apoštolskú činnosť, celkovo počiatky šírenia posolstva o Pánovi Ježišovi. Obrazne povedané to bolo stavanie budovy cirkvi, zakrývanie po strechu, ale aj vytváranie jednotlivých miestností t.j. zakladanie cirkevných zborov, zadováženie vybavenia a použitie rozličného materiálu na celkovú stavbu. Tak ako aj my máme v zborovom dome použité drevo a zároveň je táto budova aj murovaná, či je časť vyhotovená zo sadrokartónu, presne tak to je aj v cirkvi. A v prvých kresťanských spoločenstvách to vidíme na tom, že Duch Svätý zostupoval nielen na Židov, ale aj na pohanov a premieňal ich myslenie, zmocnil ich k prijatiu Pána Ježiša za svojho Mesiáša, Spasiteľa, a potom boli Krstom Svätým začlenení do spoločenstva bratov a sestier v Pánovi Ježišovi.

V našom texte je jedna veta, ktorá nám pripomína, že Ducha Svätého nemožno nijakým spôsobom ovplyvňovať, ani spútavať, či viazať na jedno miesto alebo jedno spoločenstvo: „⁴⁵A spomedzi Židov veriaci, ktorí prišli s Petrom, užasli, že aj na pohanov vylial (Boh) dar Ducha Svätého; ⁴⁶lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha.“

Židovské chápanie Božej prítomnosti bolo vždy iba v rámci ich spoločenstva. Možno prijali, že boli určití jednotlivci z iných národov a náboženstva prijatí medzi nich, ako napríklad Rút – Moábka, alebo Rachab, prostitútka z Jericha, ale pomyslenie na to, že by mal niekto iný než Žid byť Bohom požehnaný a vedený, bolo príliš odvážne a neraz neprijateľné. Preto sa veriaci zo Židov čudovali, že do plánu záchrany pre večný život, spasenia a vykúpenia Boh zahŕňa aj pohanov. Ale keďže prinášali ovocie Ducha Svätého, keď im dal hovoriť rozličnými jazykmi, bolo to jasné svedectvo o tom, že Duch Svätý na nich zostúpil.

Dnešný text nám odhaľuje jednu takúto udalosť. Stalo sa to v dome stotníka Kornélia v Cezarei, pohana, ktorý však bol nábožný, bohabojný, dával ľuďom štedré almužny a modlieval sa k Bohu. Nepoznal však Krista, a preto Boh zvláštnym spôsobom priviedol k nemu apoštola Petra, aby aj on aj všetci v jeho dome mohli počuť o spasení skrze Ježiša. Tak Peter aj ďalší kresťania mohli svedčiť o Pánovi Ježišovi týmto pohanom a napokon ich aj pokrstili, ako sme počuli z textu. Peter pobudol niekoľko dní medzi nimi, tak ako si to žiadali.

V našom texte síce nemáme napísané ďalšie podrobnosti, ale vieme si predstaviť, koľko hodín strávili rozprávaním o Pánovi Ježišovi, o Jeho skutkoch, o Jeho živote i smrti a vzkriesení. Títo ľudia predtým uctievali rôznych bôžikov, modlili sa k nim a prinášali im obete. Zvesť o Kristovi im však otvorila oči, aby spoznali, že On je pravý Záchranca a Spasiteľ. Zvesť, ktorá bola sprevádzaná mocou Ducha Svätého.

Milí b. a s., myslím si, že o toto by sme mali aj my prosiť dnes v cirkvi a pre cirkev, aby Duch Svätý otváral oči ľuďom a spoznávali, že pre svoj život potrebujú viac než len materiálne zabezpečenie na niekoľko desiatok rokov. Potrebujú hlavne zmeniť smer svojej cesty, aby mohli raz dosiahnuť večný život a spasenie. Čiže nestáť len na základoch svojho krstu, ale pohnúť sa ďalej a budovať svoj osobný duchovný „dom“, aby mohli byť živými kameňmi kresťanskej cirkvi.

My veríme, že Duch Svätý môže kohokoľvek povolať, vnútorne osloviť a priviesť niekedy aj predivným spôsobom do spoločenstva cirkvi. Ale vidiac, v akom stave je dnes cirkev, môžeme za to prosiť a modliť sa za tých, ktorí ešte stále blúdia, klaňajú sa bôžikom tohto sveta a nepoznajú živého Boha. Aj my môžeme byť pre nich svedkami, keď im budeme zvestovať Toho, ktorý je našou Záchranou a Spásou a v Kom sme našli svoj pokoj. Určitým spôsobom nesieme za nich zodpovednosť a máme povinnosť hovoriť im o Bohu, ktorý nás miluje, ale ktorý bude raz aj ich Sudcom, či už ako živých alebo mŕtvych.

Kiež nás Duch Svätý vyzbrojí svojou mocou, požehná naše snaženia a korunuje úspechom našu cestu, aby sme naplnili svoju úlohu a poslanie aj pri našich blížnych a odovzdali im posolstvo záchrany pre večnosť!

Amen

Generálny úvod:

Milí rozhlasoví poslucháči, b. a s., tak ako si vo svojich životoch pripomíname dôležité udalosti, rôzne výročia, najmä tie radostné, narodeninové, aj kresťanská cirkev dnes slávi sviatok zoslania Ducha Svätého na apoštolov, kde nachádzame aj počiatok cirkvi, jej vznik. Stalo sa tak v 50.deň po vzkriesení Pána Ježiša, o 10 dní po Jeho vstúpení na nebesá. Pán Ježiš dal svojim učeníkom inštrukcie, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale očakávali zoslanie Ducha Svätého. V Skutkoch apoštolských v 2.kapitole nachádzame opis udalostí zoslania Ducha Svätého a dôsledky Jeho príchodu. Všetci, ktorí boli na sviatky Letníc zhromaždení v Jeruzaleme, mohli počuť veľké veci Božie každý vo svojej rodnej reči. Veľké veci boli tie, ktoré sa udiali počas posledných týždňov, a to, že v Ježišovi z Nazareta Boh poslal dlho očakávaného Mesiáša, ktorý bol ochotný vziať na seba hriechy celého sveta a vyniesť ich na drevo kríža, zomrieť za hriešnikov a vykúpiť ich pre večný život. Duch Svätý skrze slová učeníkov o Pánovi Ježišovi vzbudil vieru v ľudských srdciach a tak sa začala formovať kresťanská cirkev.

My si v dnešný deň pripomíname tieto dôležité veci počiatkov cirkvi, ale zároveň sa chceme potešovať Božím slovom, ktoré nás uisťuje o tom, že Pán Ježiš je skrze Ducha Svätého aj s nami, pomáha nám veriť, žiť v kresťanskej múdrosti a dáva nám svoj pokoj.

Modlitba: 

Nakloň sa ku mne, dobrý Pane. Ku Tvojej tvári zdvihnem dlane, Ty do nich slovo položíš. Brieždi sa, okolo mňa tíš…

Rozumnosti ma uč hneď zrána, múdrosti, čo je v slove daná, nech viem sa správne rozhodnúť. V úlohách dňa mi Radcom buď.

Navečer nech dám odpočet, že nezmýlil ma tento svet. Vediac však, že nie z vlastnej sily. Hradby pravdy ma ochránili.

Pravdou ma k sebe vedieš, viem. V pokore za to ďakujem. Amen.

Text: Ján 14, 26 – 27

Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten naučí vás všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!

KÁZEŇ

Milí poslucháči, b. a s., ak má dieťa milujúceho rodiča, cíti sa pri ňom dobre a bezpečne. Rado sa drží jeho ruky, lebo vie, že sa mu nič nestane. S úľavou kladie svoju hlavu na rodičovské plece, aby tam našlo svoj oddych a pokoj. Ale raz vyrastie a bude musieť kráčať životom bez stálej rodičovskej prítomnosti. A myslím, že pomyslenie na to, je určitý stres, ktorý v srdci dieťaťa vyvoláva nepokoj, strach, neistotu. Radosť a upokojenie prináša vedomie, že rodičovi môže zavolať, vypýtať si jeho radu, oprieť sa o neho vo chvíľach skúšok, či sa mu vyžalovať. Tak môže dozrieť v dospelého, ktorý bude rovnako konať vo vzťahu k svojim deťom. Toto platí, ak je vo vzájomnom vzťahu láska.

Pán Ježiš neraz hovoril svojim učeníkom, že príde čas, kedy nebude s nimi fyzicky na zemi. Predpovedal im svoje utrpenie, smrť a aj svoje vzkriesenie. Vedel, že sa vráti späť k Otcovi, do nebeskej slávy a chcel, aby si to aj oni uvedomili. No nielen to. Povedal im, že nezostanú sami. Namiesto seba pošle Ducha Svätého, ktorý ich bude sprevádzať, aby vedeli, po akých majú kráčať cestách. V tom je usmernenie, aby išli podľa Božej vôle a napĺňali úlohu, do ktorej boli povolaní. Duch Svätý ich bude učiť všetko, čo budú potrebovať ako zvestovatelia evanjelia.

Tak ako aj my neraz na mnohé veci zabúdame, aj učeníci mohli stratiť niť, ako sa hovorí a nepamätali by na všetko to, čo ich Pán Ježiš počas svojho pozemského života naučil o Pánu Bohu, o živote v obetavej láske a pod. preto ich Pán Ježiš chce vystrojiť Duchom Svätým, aby im bol Radcom, keď nebudú vedieť, čo ďalej, ako sa rozhodnúť v živote, alebo aj ako obhajovať učenie Pána Ježiš pred svetom. Na inom mieste o Duchu Svätom čítame, že  bude utešovať, keď budú nasledovníci Pána Ježiš v rozličných trápeniach a ťažkostiach pre svoju vieru.

A tak Ducha Svätého posiela Pán Ježiš ako svojho zástupcu pre všetkých, ktorí Ho milujú, veria v Neho a chcú Ho nasledovať.

Milí b. a s., my veríme, že Duch Svätý stojí aj za tým všetkým, čo máme napísané v Božom slove, Biblii, a preto máme istotu pravdy v tom, čo je napísané o Pánovi Ježišovi. Aj nám samým Duch Svätý pomáha, aby sme verili v Pána Boha a pripomína nám to, čo Pán Ježiš konal, čo učil, aby sme ako tí, ktorí sa vydali na cestu za Ním, mohli kráčať bezpečne a s istotou. Tak ako dieťa, ktoré má svoju istotu v rodičovskej láske.

Neraz vidíme a zažívame, aký náročný je život, čo všetko nám prináša, do akých situácií sme postavení, s čím všetkým sa musíme popasovať. A hoci dnes svet ponúka tak mnoho možností, materiálneho zabezpečenia a akože istoty, my vieme, že je to ako domček z karát, ktorý sa veľmi rýchlo zosype, keď príde niečo nečakané, niečo, čo bolestne zasiahne do nášho života alebo keď pocítime stratu možno tých, ktorí nám boli oporou, či stratu niečoho, v čom sme nachádzali radosť a zmysel života. Veľa krát sme svedkami toho, že nič, čo máme, ani to, kým sme, nám nemôže zaručiť trvalú radosť a pokoj v srdci, pretože je to postavené na krehkých základoch pominuteľnosti, opotrebovateľnosti a dočasnosti.

Cítime, že potrebujeme niekoho, kto by nás viedol, uisťoval o svojej prítomnosti, potešoval tak, aby sme mali v srdci radosť aj pri slzách. Potrebujeme niekoho, kto by nám dokonale rozumel aj v takých chvíľach, kedy nielenže nám iní nerozumejú, ale ani my sami sebe. Vieme, že potrebujeme niekoho, kto by bol našou oporou a istotou aj vtedy, keď všetko naokolo buráca, keď strácame pevnú pôdu pod nohami, a keď nás valcuje strach, ktorý nám nedáva spávať. Niekoho, pre kým by sme mohli ukázať celé svoje vnútro bez toho, aby sme sa báli odmietnutia, pohŕdania alebo odsúdenia.

Milí rozhlasoví poslucháči, b. a s., Duch Svätý spĺňa všetky tieto kritériá a Pán Ježiš zasľubuje, že Ho posiela, aby zastúpil Jeho fyzickú prítomnosť svojou duchovnou prítomnosťou v našom svete. Skrze Neho nám Pán Ježiš dáva svoj pokoj, ktorý sa nerovná pokoju v tomto svete. Boží pokoj je iný, než len neprítomnosť vojen, či konfliktov, nie je totožný s mierom, počas ktorého máme relatívny kľud, ale nikdy nevieme, čo sa môže stať už zajtra. Boží pokoj je istota v srdci, v ktorej vieme, že nie sme v tomto svete sami, ale je s nami náš Pán a Záchranca skrze Ducha Svätého. A keby sa aj dialo čokoľvek, že by bol narušený náš vnútorný kľud, môžeme sa oprieť o Božie zasľúbenie, v ktorom nachádzame silu a útechu pre svoj život.

Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, aby sa nebáli a nestrachovali. Čakali ich rozličné skúšky viery, ktoré neboli ľahké, lebo neraz mohlo ísť aj o ich život. V evanjeliách by sme našli výstrahy, že pre vieru v Krista budú prevolávaní na súdy, budú zatvorení do väzenia, nebudú mať jednoducho ľahkú cestu pre zvestovanie Božieho slova. Nemali sa nechať zastrašiť, ale mali svoju istotu vložiť do Božích rúk a tam nájsť pokoj.

To isté máme robiť aj my. Máme sa potešovať zasľúbením Pána Ježiša, že bude s nami skrze svojho Ducha až do konca tohto sveta. Nevieme, čo všetko nás v živote čaká, nevieme, čomu budeme ako veriaci v Pána Ježiša Krista vystavení možno aj v našich rodinách, v práci, či v iných životných postaveniach či situáciách, kedy budeme potrebovať vnútorný pokoj a aj oporu, či múdrosť pre naše rozhodnutia, ako aj potešenie v konkrétnej chvíli. Dovoľme Pánu Bohu, aby nás naplnil svojim pokojom, pravým pokojom, ktorý prevyšuje ľudský rozum, je nepochopiteľný, ale skutočný a reálny. Vykročme do nového obdobia života s vedomím, že Pán Boh je s nami, miluje nás a chce nás viesť svojimi cestami, ktoré síce bývajú náročné, ale nimi nás vedie do večného života.

Tešme sa v týchto dňoch zo vzniku kresťanskej cirkvi a buďme aj my otvorení pôsobeniu Ducha Svätého, prijímajme Jeho vedenie, žime v Božej múdrosti, poddávajme sa Mu, aby aj skrze nás mohol pôsobiť v tomto svete a prinášať             pokoj.                                                                                                      Amen

Modlitba.

Dobrotivý náš Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že hoci si sa vrátil do slávy svojho nebeského Otca, zoslal si Ducha Svätého do nášho sveta a založil kresťanskú cirkev. Doteraz nechávaš tohto Ducha pôsobiť, aby sme tak ako aj Tvoji učeníci, ani my nemuseli kráčať týmto životom sami, ale pod Tvojim vedením. Uvedomujeme si, ako veľmi potrebujeme Tvoju pomoc, prítomnosť Toho, ktorý by nás usmernil, keď nevieme ako kráčať ďalej životom, keď potrebujeme múdrosť pre naše rozhodnutia alebo aj vtedy, keď sa cítime slabí a osamelí, či nepochopení, alebo túžime po skutočnom pokoji. Vieme, že ani v cirkvi bez Tvojej pomoci nedokážeme byť dobrými svedkami evanjelia. Prosíme, zmocňuj nás svojim Duchom, veď po správnych cestách a udeľuj nám svoj pokoj, ktorý nám zostane v srdci aj uprostred búrok života. Zostaň s nami, Pane!                                  Amen