Text: Žalm 34, 2-6 + 9-10 + 12-17
2Dobrorečiť budem Hospodinovi v každom čase, nech je chvála o Ňom neprestajne v mojich ústach. 3Nech sa mi chváli duša Hospodinom, nech čujú pokorní a zaradujú sa! 4Zvelebujte so mnou Hospodina a spoločne vyvyšujme Jeho meno! 5Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz. 6Tí, čo na Neho hľadia, zažiaria, tvár sa im nezapýri 9Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin! Blahoslavený je muž, čo dúfa v Neho! 10Bojte sa Hospodina, Jeho svätí, lebo nemajú nedostatku, čo sa Ho boja. 12Poďte, synovia, a počúvajte ma, Hospodinovej bázni chcem vás vyučovať. 13Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci? 14Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí; 15odstúp od zlého a rob dobre, hľadaj pokoj a snaž sa oň! 16Hospodinove oči upreté sú na spravodlivých a Jeho uši na ich volanie. 17Tvár Hospodinova je proti zločincom, aby ich pamiatku vyhladil zo zeme.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., Biblia nám neponúka obraz ľudí, ktorí by žili dokonalý život a vďaka viere v Pána Boha sa im v živote len darilo. Možno sa nám zdá, že boli úspešní, mnohí z nich boli aj majetní a uznávaní, niektorých nasledovalo množstvo ľudí a boli vodcami. Ale za tým všetkým bolo aj niečo iné, než len to dobré, pekné a príjemné. Môžeme to vidieť napríklad na živote Dávida, pastiera oviec, z ktorého sa stal kráľ. Najprv vidíme ako u najmladšieho zo synov Izaja určité podceňovanie, keď ho otec nepriviedol domov, aby ho ukázal prorokovi Samuelovi. Toho Boh poslal pomazať jedného z Izajových synov za kráľa. A Boh si vybral práve Dávida. Niečo podobné zažil, keď povedal, že ide bojovať s Goliášom. Vojaci aj sám kráľ Saul sa na neho pozerali ako na blázna. Ale Dávid išiel do boja v mene Hospodinovom a s Božou pomocou. Keď sa dostal na kráľovský dvor, neraz mu hrozila smrť, pretože závisť robila svoje a každý úspech, ktorým korunoval Boh jeho cestu, bol ďalším pichliačom v Saulovom srdci. Vyústilo to až do momentu, kedy Saul po ňom hodil kopiju a Dávid musel utiecť, aby si zachránil život. Niektoré ťažké chvíle si zapríčinil aj sám nerozumnosťou a nesprávnymi rozhodnutiami, keď viac počúval seba ako Pána Boha. Náročných skúšok, ale aj predivných momentov, kedy ho Boh zachránil, doslova vytrhol z jeho hrôz, si užil počas života dosť. V tom všetkom vedel, že Boh je s ním, na Neho sa môže spoľahnúť a Jemu sa aj podriaďoval.
O Dávidovom živote sa dozvedáme nielen z historických kníh Starej Zmluvy, ale aj zo Žalmov, z ktorých mnohé sú pripisované jemu ako autorovi. Konkrétne aj ten dnešný, z ktorého máme text, patrí jemu. V Žalmoch môžeme vidieť jeho vzťah k Bohu, jeho zbožnosť, úctu, rešpekt a príklad oddania sa do Božích rúk za všetkých okolností, ktoré do jeho života prišli. Mnohé zo Žalmov sú jeho modlitbami, ktoré nesú v sebe prosby o vyslobodenie, záchranu, postavenie sa za neho, ale aj vďaku a chválu, či radosť z vyslobodenia a ochrany.
Náš dnešný text je jedným z tých radostnejších, kedy Dávid ďakuje za Božiu ochranu, ale aj posilnenie v náročných chvíľach, doslova píše o tom, že ho Hospodin vytrhol zo všetkých jeho hrôz.
Možno nám napadne otázka: „Prečo práve Dávidove Žalmy máme v Biblii, prečo sa ich izraelskí chlapci učia od malička naspamäť, prečo práve táto zbierka patrí k vyučujúcim knihám Starej Zmluvy a prečo by sme sa my v 21.storočí mali vôbec zaoberať nejakou dávnou históriou?“
Osobne si myslím, že Žalmy nám poskytujú bohatý obraz o ľudskom vzťahu k Bohu, aj k ľuďom. Obsahujú aj určité proroctvá o Pánovi Ježišovi Kristovi, čiže prepájajú nás na Novú Zmluvu a sú príkladom pre každého človeka v každej dobe, čiže sú nadčasové. Pomáhajú nám aj v našom vzťahu k Pánu Bohu a ukazujú nám, ako máme dôverovať Bohu, ako si budovať s Ním vzťah a aj ako Mu za všetko ďakovať. Vidíme v nich výlevy normálneho človeka, ktorý má problémy, má strach, nevie ako ďalej, a preto hľadá pomoc. Hľadá ju tam, kde vie, že ju aj nájde.
Dávidove Žalmy nás aj vyučujú, lebo nám v nich ukazuje, ako sa máme stavať k životu, po čom máme túžiť a kde máme nájsť zmysel svojho života. On toto všetko nachádza v Bohu, v úcte a rešpekte voči Bohu sa Mu poddáva, hoci navonok sa môže zdať, že je to jeho prehra.
Milí b. a s., aj my dnes z Božieho slova skrze slová Dávida dostávame pozvanie: „Okúste a spoznajte, že dobrý je Hospodin!“ Volá nás, aby sme aj my vyskúšali dôverovať Bohu, upli sa k Nemu, od Neho očakávali pomoc a záchranu v každej chvíli života. Skúsenosti jeho života nám potvrdzujú, že to dáva zmysel, že sa to oplatí, že nebudeme sklamaní.
A ja verím, že nielen Dávid je pre nás príkladom, ale že máme okolo seba ľudí, ktorých poznáme, a v ktorých živote je viditeľná Božia dobrotivá ruka. Verím, že aj my sami si uvedomujeme, koľkokrát nás Pán Boh už ochránil, zastal sa nás, vyslobodil nás, pomohol nám vyriešiť náročné životné situácie, obrátil naše cesty tým smerom, ktorý nám priniesol dobré, hoci my sme tomu možno hneď nerozumeli.
Dávid napísal, že chce vyučovať bázni Hospodinovej. Chce sa podeliť so svojimi skúsenosťami a pripomína nám, že potrebujeme pokročiť na svojej životnej ceste, posunúť sa vyššie a ďalej. Pán Boh rád bude pri nás stáť, rád nám poskytne všetko, čo potrebujeme, ale čaká od nás, že Ho budeme milovať a poslúchať. Ráta s tým, že prijmeme od Neho ponuku, ktorú nám dáva a budeme sa riadiť Jeho radami, budeme ochotní aj ku zmenám, ktoré sú v našom živote potrebné a pristaneme na tom, ako sa okolnosti nášho života vyvinú. Lebo toto býva práve to najťažšie. Väčšinou by sme chceli my rozhodovať o svojom živote. Na to myslel aj Dávid, keď napísal: „Kto je ten muž, čo má rád život, ktorý miluje dni a užívať chce dobré veci?“
To nám pripomína aj dnešné spievané evanjelium, kde sme mohli počuť o boháčovi a Lazarovi. Boháč si tiež užíval život, mal nadostač všetkého a jeho srdce bolo zviazané s jeho majetkom. Miloval svoj život, svoje dni, kedy mal k dispozícii všetko, po čom mu túžilo srdce, ale zabudol na jedno. Na lásku. Na lásku k Bohu, lebo On má byť na prvom mieste v našom živote a nič iné. A na lásku k blížnemu. Stačilo, aby bol dal chudobnému Lazarovi len kúsok zo svojho prebytku a mohol skončiť úplne inak. Nemusel byť večne zatratený spred Božej tváre. Dávid napísal, že tvár Hospodinova je proti zločincom, aby ich pamiatku vyhladil zo zeme.
Čo má teda človek robiť, aby žil podľa Božej vôle? Aby konal v súlade s tým, čo máme aj v Božom slove napísané a nešiel nesprávnym smerom a zlými cestami? Dávid v dnešnom Žalme ponúka odrobinku toho, čo máme robiť, ako sa máme správať: „ Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí; odstúp od zlého a rob dobre, hľadaj pokoj a snaž sa oň!“
Pána Boha si ctíme vtedy, keď sme pravdovravní, keď nerozsievame zlo, nie sme jeho podnecovateľmi, ale konáme dobro, usilujeme sa o pokoj. Úcta k Bohu by sa mala niesť celým našim životom, odrážať sa na našom konaní, lebo tam ukazujeme, akí sme, čo je v našom srdci a aké je naše zmýšľanie. Máme vedome odstúpiť od zla a konať dobro. Aby sme to však mohli robiť, potrebujeme najprv poznať, čo je dobro a čo je zlo, nie v našich očiach, ale v tých Božích. Pretože to, čo je v našich očiach dobré, nemusí byť naozaj dobré podľa Božích meradiel. To, ako to je, nám ukazuje Biblia, Božie slovo, v ktorom nájdeme – dá sa povedať – návod na správny život. Aj v dnešnom evanjeliu to bolo povedané, že máme Božie slovo – Mojžiša a prorokov, mysliac tým knihy v Starej Zmluve. My máme aj Novú Zmluvu, ktorá je omnoho zrozumiteľnejšia a bližšia k nášmu spôsobu života. Stačí ju len čítať a vziať si z nej pre svoj život, aby sme vedeli, čo od nás Pán Boh očakáva. Tam nájdeme všetko pre život vo viere.
Milí b. a s., skončila sa slávnostná časť cirkevného roka a dnešnou nedeľou vstupujme do nového obdobia, v ktorom sme pozývaní, ale aj vyzývaní, aby sme žili život, ktorý by sám bol oslavou Božou. Vieme, že nie sme dokonalí a zlyhávame, ale veríme, že Duch Svätý nám bude pomocou, dá nám silu ku všetkému dobrému, múdremu a povedie nás tými cestami, ktoré sú milé Bohu. Utiekajme sa teda k Tomu, ktorý je dobrotivý, k nášmu Pánovi podobne ako to robil Dávid, keď hľadal u Neho svoje útočisko. Zároveň však buďme poslušní, lebo bázeň pred Hospodinom je počiatkom múdrosti. Bázeň ako úcta a poslušnosť voči Pánu Bohu. Amen