Text: Žalm 98
1Spievajte Hospodinovi novú pieseň, lebo vykonal veci zázračné: zvíťazil svojou pravicou, svojím svätým ramenom.2Hospodin oznámil svoju spásu, svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov.3Spomenul si na svoje milosrdenstvo, na vernosť domu Izraela. Všetky končiny zeme uzreli spásu nášho Boha.4Plesaj Hospodinovi, celá zem! Jasajte, tešte sa, spievajte,5spievajte Hospodinovi pri citare, pri citare nech zaznie spev!6Za zvuku trúb a rohov plesajte pred Hospodinom, Kráľom!7Nech hučí more i to, čo je v ňom, svet i tí, čo na ňom bývajú!8Nech rieky zatlieskajú rukami a s nimi nech aj vrchy plesajú9pred Hospodinom, lebo prichádza súdiť zem. On bude spravodlivo súdiť sveta národy podľa práva.
KÁZEŇ
Jar je jedným z najkrajších ročných období, lebo všetko začína ožívať, premieňať sa, zelenať a kvitnúť. Rodí sa nový život v celej prírode. Rastlinky začínajú vykúkať spod zeme a to aj také, o ktorých sme si možno mysleli, že zamrzli či uhynuli. Vtáčiky nepretržite vyspevujú a spríjemňujú nám naše dni, ktoré možno trávime aj v záhradkách, keďže je dobré počasie a relatívne teplo.
Milí b. a s., sú ľudia, ktorí jarným obdobím len tak prebehnú, ale potom sú tu takí, ktorí sa zastavia a započúvajú, zahľadia, tešia a žasnú nad toľkou krásou, čo máme okolo seba. Zastaviť sa znamená aj uvedomiť si dokonalosť, ktorá je v prírode viditeľná, a ktorú do nej vložil sám Stvoriteľ. Vidíme v nej obrovskú kreativitu, ktorá nás inšpiruje a je podkladom k nášmu vlastnému tvoreniu. A vtedy v našich srdciach možno vzíde túžba ďakovať. Ďakovať Bohu za to všetko, čo stvoril, dal do nášho sveta a teda aj nám, aby sme to užívali.
K vďačnosti a chvále Božej nás dnes volá aj Žalmista. Priam nás vyzýva, aby sme spievali Hospodinovi novú pieseň, lebo vykonal divné veci.
Keď je niečo divné, tak sa nad tým čudujeme. Divný môže byť človek, keď nezapadá do štýlu, ktorým žijú ostatní. Napríklad samotár, alebo ten, čo nie je v štandarde ostatných. A môže to byť v dobrom aj v zlom. A väčšinou, keď je niečo divné, tak to vnímame ako zlé. Niekedy druhému nerozumieme, preto sa nám zdá to, čo sa deje, divné. Napríklad, keď niekto koná odrazu inak ako dovtedy, keď sa začne obliekať inak alebo si vytvorí nové zvyky, ktoré predtým nemal. Vtedy nám to príde divné a my tušíme, že za tým niečo je.
Žalmista tiež napísal, že Hospodin vykonal divné veci a presne ich aj pomenoval: „Pravica Jeho pomohla Mu i Jeho sväté rameno.“ Zaujímavé je, že tu nemáme menovanú konkrétnu osobu, o ktorú sa jedná, a ktorej Hospodin pomohol. Ale stačí, že tu máme rozlíšené veľké a malé písmeno v slove Mu. Vždy, keď píšeme podobné slová s veľkým písmenom – ako tu v texte – jedná sa o Pána Ježiša alebo samotného Boha. A tým pádom nás dnešný text odkazuje na Pána Ježiša. On je Ten, ktorému Hospodin pomohol.
Nie je to tak dávno, čo sme slávili Veľkú noc. Pripomínali sme si udalosti, ktoré sa odohrali v posledný týždeň pre Veľkou nocou, a teda aj pred utrpením a smrťou nášho Pána. Ak prorok Izaiáš písal v 53.kapitole o trpiacom Mesiášovi, tak Žalmista prorocky jednoducho, v skratke opísal divné veci, ktoré sa udejú, ale ktoré on akoby opísal už vykonané. A tie divné veci my vieme konkretizovať a vztiahnuť na Pána Ježiša. Divné veci sú, že Boh dovolil, aby Jeho Syn bol mučený, a potom potupne ukrižovaný. A divné veci sú aj tie, že bol vzkriesený na tretí deň a žije. Mnohí ľudia nad tým mávnu rukou a neveria tomu, lebo nerozumejú. Neporozumenie im bráni v tom, aby uverili. Je to pre nich divné.
Pre nás, ktorí veríme, sú to tiež divné veci, lebo žasneme nad veľkosťou Božej lásky, ktorá presahuje naše chápanie, ale zároveň ďakujeme, že to všetko Boh dal skrze Pána Ježiša, pretože pre nás je to na záchranu. A niekedy sa vieme poriadne diviť láske. Ako nás môže Boh milovať, keď sme hriešnici? Ako mohol dať to najcennejšie, keď my si to nevieme ani dostatočne vážiť? Božia láska a spôsoby jej prejavu sú niekedy divné, a keď nás to prenikne, prejde cez naše srdce, tak sa tiež pýtame so Žalmistom v 8. kapitole: „Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“
Milí b. a s., keď pozrieme na svoj život a vidíme mnohé Božie dobrodenia počnúc od každodennej Božej starostlivosti o nás až po veľké veci, kedy nás predivne zachránil, alebo nás previedol cez ťažkosti a dal nám sily zvládnuť a uniesť bremená života, či by sme Mu neďakovali?! Tak ako dáva život v prírode, neustále ju obnovuje, revitalizuje už tým, že do nej vložil kód zachovania života, rovnako je to aj pri nás. Žijeme, hýbeme sa a trváme na tomto svete. A neraz v našom živote vykonal také veci, že sme my sami nad tým žasli a aj druhí, ktorí to videli a počuli.
Nebolo to len v našom živote, ale aj vo svete všeobecne. Boh nezabudol na svoje dielo, ale stará sa oň. Jeho starostlivosť je viditeľná, len niekedy ju človek prehliada a inokedy ju kazí, keď neprimerane zasahuje do Božieho diela a chce preberať na seba kompetencie, ktoré mu nepatria.
Božia starostlivosť však prekračuje hranice tejto časnosti. Aj to máme v našom dnešnom texte. Na konci, kde Žalmista píše: „prichádza súdiť zem, svet bude súdiť v spravodlivosti, národy v úprimnosti.“
Raz zažijeme Božiu spravodlivosť, o ktorú neraz žiadame už tu na zemi, a ktorú možno nevidíme, alebo jej niekedy ani nerozumieme. Ten, kto bude súdiť svet, je Pán Ježiš. On príde v deň, ktorý určí sám Otec presne tak, ako určil aj Jeho príchod do tohto sveta. Aj vtedy to bolo nepatrné a iba niektorým bolo dané rozpoznať v malom dieťati, narodenom v Betleheme, Božieho pomazaného. Ako je to aj v piesni Zmierenie –
Nech nádherná dnes pieseň znie Boh v Synovi dal nám zmierenie len kvôli nám, len pre nás žil naveky nad zlým zvíťazil.
A kým svet spal, On nad ním bdel a biedny sám na kríži mrel. On právo má, je Boží Syn. Halí nás rúchom kráľovským.
Dnes to vyzerá podobne. Svet spí vo svojich túžbach a predstavách. Žiaľ aj mnohí, ktorí sa riadia ku kresťanom. Nevidia Božiu lásku, Božiu starostlivosť, a preto ani neďakujú.
Žalmista vyzýva, že celá zem má prepuknúť v jasot, celá zem sa má radovať a použiť k Božej oslave všetky možné prostriedky, najmä hudobné nástroje, ale aj vlastný hlas, ktorým môžeme vzdať vďaku Bohu a máme tlieskať. Keď tlieskame, tak vyjadrujeme obdiv, vďaku, ctíme si navonok toho, komu tlieskame.
Žalmista hovorí aj o riekach, ktoré majú plesať. Čiže príroda má svojim fungovaním vzdávať Bohu chválu. A ona to aj robí, stačí sa započúvať…
Milí b. a s., aj vďaka patrí medzi to, čo má byť viditeľné na našom každodennom kresťanskom živote ako odozva na Božiu lásku, na to všetko, čo sme dostali v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Dnes ďakujeme už tým, že sme prišli do kostola na služby Božie, že spievame nábožné piesne, modlíme sa, tešíme sa zo spoločenstva s ostatnými kresťanmi. A podobne to má byť aj v našom bežnom dni. Našu vďaku majú odrážať naše slová, aj zvesť, ktorú nimi nesieme druhým, aby videli a poznali Božiu milosť a lásku aj ostatní.
Raz príde deň, kedy naša vďačnosť nebude mať hraníc, deň posledný, deň spasenia a nového života v Božom kráľovstve. Vtedy pochopíme všetko, čomu sme tu nerozumeli a v pokore pokľakneme pred Bohom. Vidiac tú dokonalosť už nebudeme váhať ani chvíľu a celí budeme žiariť vďačnosťou.
Ale skúsme už teraz vedome hľadať a nachádzať to, za čo môžeme ďakovať a premeňme svoje myšlienky v slová vrúcnej vďaky.
Amen