Publikované

SB – I – 2.pôstna nedeľa – požehnanie manželských párov – 1.3. 2026

Text: 1.Mojžišova 3, 4 – 7
Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. Vtedy sa obidvom otvorili oči a spoznali, že sú nahí; pospínali si teda figové lístie a urobili si zástery.
Efezským 5, 1 – 2
Napodobňujte teda Boha ako milované dietky a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.
KÁZEŇ
Milí b. a s., minulú nedeľu sme vstúpili do pôstneho obdobia a začali sme uvažovať nad prvým hriechom, nad Božím aj našim nepriateľom, ktorý stojí za temer všetkým zlom na zemi. Hovorili sme si, že k človeku diabol prichádza s polopravdou, spochybňovaním Pána Boha a Jeho slova, a niekedy aj s otvoreným klamstvom. Jeho cieľom je odvrátiť človeka od svojho Stvoriteľa a Vykupiteľa. Zároveň by sme mohli povedať, že aj rozbiť všetko, čo je pekné a dobré a rozdeľovať.
Prvá žena uverila hadovi, teda diablovi a v tej chvíli, keď s ním začala diskutovať, teda dala mu priestor vo svojom živote, spochybnila Božie slovo a zatúžila byť niekým viac. V tej chvíli, keď ju diabol oklamal a povedal, že keď budú jesť zo zakázaného stromu, vôbec nezomrú, teda urobil z Pána Boha klamára. Ako keby žene vysvetlil dôvod, prečo im Boh nechce dopriať jesť z tohto jediného stromu. Lebo budú ako Boh, budú vedieť, čo je dobro a čo zlo. Toto sa žene zapáčilo. Keď sa pozrela na ovocie zakázaného stromu, zapáčilo sa jej a pomyslela si, že bude dobré z neho jesť, lebo zmúdrejú. Nejedla sama, ale dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou. Aj on jedol. Boli v tom zatiahnutí obaja.
Nuž, tak možnože odtiaľto vznikol ten názor, že za všetko môžu ženy. Ale k tomu by sa mohol pridať ešte ďalší názor, že muži sa nebránia a všetko prijímajú tak, ako im to ženy naservírujú. Preto sa možno povie, že muž je hlava rodiny, ale žena krk a otáča hlavu tak, ako chce sama.
Vieme, že veľakrát to v živote podobne funguje. A vieme, že to nie je dobré, a že potrebujeme poopraviť predstavu, ktorú máme o mužoch a ženách, akí majú byť, aby sme ju mali správnu. Aj v tomto nám môže pomôcť Biblia, Božie slovo.
Pri prvých ľuďoch zlyhanie jedného spôsobilo zlyhanie aj toho druhého. Dôsledok bol, že odrazu si uvedomili svoju rozdielnosť. Spoznali, že sú nahí a mali potrebu zakryť svoju nahotu.
Rozdielnosť medzi mužom a ženou je nielen vonkajšia, ale aj vnútorná. Žena rozmýšľa úplne inak ako muž. Inak prežíva, inak cíti, má iné očakávania a predstavy. Možno je v nás ženách kúsok z tej prvej ženy, ktorá uvažovala, zvažovala a dala sa nahovoriť, lebo to považovala za správne, lebo chcela byť múdrejšia. Chcela viac. Na to môžeme pozerať ako na niečo dobré, keď prichádza pokrok, ale aj na zlé, že jej nestačí, to, čo má. A mala toho dosť. Celú rajskú záhradu, okrem jedného stromu. Takéto niečo je aj v nás ženách, keď chceme ešte toto a tamto, lebo sa nám niečo páči a zdá sa nám, že to potrebujeme. Naopak muži väčšinou po mnohých veciach netúžia. Ale prispôsobia sa, čím nás ženy podporujú poviem vo vymýšľaní. A neraz prídeme nakoniec na to, že sme to ani nepotrebovali. A zistíme, že nám určité veci zobrali priveľa času, ktorý sme radšej mohli stráviť spolu so svojim manželským partnerom.
Milí b. a s., dnešná nedeľa je venovaná manželstvu, keďže si chceme pripomenúť Národný týždeň manželstva. Vnímam, že toto je dôležitá parketa pre viacerých, pretože rodina je základnou jednotkou štátu, a keď rodina nebude funkčná, postupne sa rozpadne celá spoločnosť. V dnešnej dobe vidíme, že naozaj to ide veľmi rýchlo dopredu a veľmi veľa rodín je nefunkčných. V porovnaní s rodinami spred niekoľkých desiatok rokov je stav alarmujúci. Je to spôsobené sčasti aj tým, že dnes sa žena uživí v podstate aj sama, čo kedysi nebolo možné, lebo ženy sa starali o rodinu a domácnosť a nechodili do práce. Ďalším dôvodom je to aj to, že manželia spolu trávia omnoho menej času a niekedy si doslova len vymenia kľúče a idú do práce, alebo väčšinou muži odchádzajú za prácou do zahraničia. Určite sú tu aj iné faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu vzťahov a rodín, manželstiev. Názorová nejednotnosť, rozdielne predstavy o napĺňaní osobných potrieb, niekedy sú to aj vonkajšie vplyvy ako príbuzní alebo priatelia.
Tí, čo ste spolu dlhší čas, iste by ste vedeli rozprávať, koľko rôznych kompromisov, či aj ústupkov ste museli vo svojom manželstve urobiť, aby ste zostali spolu. Koľkokrát ste si museli navzájom odpustiť a vykročiť nanovo v živote. Koľko modlitieb ste vyslali okrem tej prvej pri sobáši, aby Pán Boh strážil vaše manželstvo a pomáhal vám v ňom žiť v láske a vernosti. Myslím si, že aj tí, čo sú spolu kratší čas, majú už nejednu skúsenosť. Manželstvo je Boží „výmysel“. Vieme, že Pán Boh dal mužovi ženu, aby mu bola pomocou. Kým ich diabol nezviedol, boli si roveň, pretože muž potreboval takúto partnerku. Nič menej a nič viac. Ale po páde sa všetko zmenilo. Hriech, ktorý vykonali, zmenil ich pohľad na život, ich vzájomný vzťah. Odrazu si uvedomili svoju odlišnosť. Ako povedal had, že sa im otvoria oči, tak sa aj stalo. Ale neboli ako Boh, v tom ich oklamal. Otvorili sa im oči, aby videli, že sú bez Boha a Jeho slávy. Božia sláva ich dovtedy zaodievala, hoci boli nahí. Teraz boli nahí bez Boha. Začali sa jeden pred druhým hanbiť. Už neboli ako predtým, otvorení, tešiaci sa, úprimní. Hriech izoluje a núti k pretvárke, k prestrojovaniu a hraniu rôznych rolí. Prví ľudia si urobili zástery z figových listov, aby zakryli svoju nahotu. To je obraz o tom, že sa aj dnes človek skrýva a nedokáže byť autentický, lebo sa bojí zranenia, bojí sa ukázať vo svojej „nahote“ samého seba. Svojho vnútra, svojej duše a srdca.
Milí b. a s., treba si uvedomiť, že v dnešnom texte sme o Pánu Bohu nepočuli nič. Boli tam len oni dvaja, muž a žena a diabol. Dvaja, ktorí si mali pomôcť. Muž mal žene pripomenúť, čo im Pán Boh zakázal a žena sa mala s mužom poradiť. Mala ho zapojiť do dialógu, možno dvaja by skôr odolali.
To nám pripomína situácie zo života. Keď nemáme čas jeden pre druhého, resp. keď si dáme ukradnúť spoločný čas niečím iným; keď neriešime veci spolu, ale každý sám na vlastnú päsť. Keď nie sme si navzájom oporou a nestojíme pri sebe, aby sme sa radili a pripomínali si Božie princípy, prikázania. A je to aj vtedy, keď odstupujeme od Boha a chceme žiť na vlastnú päsť. Vtedy vstupujeme do rizika, že to môže dopadnúť veľmi podobne ako v raji. Raz to môže byť muž, ktorý sa dá strhnúť, inokedy žena, ktorá podľahne.
Biblia nám predkladá spôsob, ako to má vyzerať. Pripomína nám to apoštol Pavol. Máme napodobňovať Boha ako milované dietky a žiť v láske, akou Kristus miloval cirkev. Tento obraz cirkvi ako Kristovej nevesty a Krista ako ženícha je v Biblii častý. Obraz lásky, v ktorej Kristus obetoval svoj život za všetkých, ktorí v Neho veria a ešte uveria. My vieme, že Pán Ježiš Kristus je druhým Adamom, ktorý napráva to, čo prví ľudia pokazili. Zároveň nám dáva príklad obetavej lásky, ktorou sa máme navzájom milovať. A to platí pre všetky naše vzťahy s ľuďmi, no najmä pre manželstvo. Tým môžeme vtiahnuť aj ďalších k napodobňovaniu Pána Boha. Minimálne svoje deti, ktoré budú vidieť, ako to má v manželstve vyzerať.
Napodobňovať Boha znamená konať podľa Jeho slova. Aby sme to mohli, musíme Jeho slovo hlavne poznať a rozumieť mu. A to si tiež vyžaduje čas. Čas pri Božom slove najlepšie spoločne. V chráme, ale aj doma. Ja viem, že to nie je pre dnešného človeka typické. Kedysi skôr ľudia lipli k Božiemu slovu. A dnes? Diabol nás oklamáva všetkým možným, o čom si myslíme, že to potrebujeme a samozrejme, venujeme tomu čas. A potom nemáme čas na Pána Boha a Jeho slovo.
Tohtoročná téma Národného týždňa manželstva je Tu a teraz. Apeluje na nás, ktorí sme v manželstvách, aby sme nezabúdali na to, že čas plynie. Ak ho nevyužijeme správne teraz, nikdy sa nevráti. Správne znamená byť so svojim manželským partnerom čo najviac. Dokázať využiť to, čo sa dá, na spoločnú chvíľu. Pri práci i oddychu, pri záľubách a povinnostiach. Nájsť a obľúbiť si spoločné aktivity. A nadovšetko, ako povedal Pavol, aby sme spoločne napodobňovali Boha ako milované dietky. Sýtili sa Božím slovom, dali sa ním viesť, navzájom sa povzbudzovali, usmerňovali a potešovali Božím slovom. A tak si boli oporou aj vtedy, keď príde pokušiteľ a dokázali mu odolať. Nežili v pretvárke jeden pred druhým, nenosili masky a nebáli sa svojej „nahoty“, ale žili úprimne jeden pred druhým.
A láska? Tak ako povedal apoštol Pavol: „…aby sme žili v láske akou Kristus miloval cirkev.“
Milí b. a s., keď budeme poznať Krista osobne, budeme chápať aj spôsob, akým môžeme milovať druhých. Budeme mať dostatok motivácie, síl a múdrosti k takejto láske.
Žiadne manželstvo nie je dokonalé, ale manželia sa môžu o dokonalosť usilovať. Kresťanskí manželia sa majú približovať k dokonalosti, ktorá je v Biblii nazvaná svätosťou. Jedným zo spôsobov je napodobňovať Boha ako milované dietky. Kiež máme k tomu túžby hoci aj po dlhej spoločnej ceste životom s našim manželským partnerom.
Amen

Modlitba

Pane Ježiši, ďakujeme Ti jeden za druhého, za dar vzájomnej lásky, úcty a vernosti. Ďakujeme Ti, za všetko, čo si nám doteraz dal. Veríme, že nás nikdy neopustíš a neprestaneš nám pomáhať. Znova sa Ti odovzdávame – celým svojim srdcom, dušou, celou bytosťou. Prosíme Ťa o milosť, aby sme naše manželstvo nerozvíjali z vlastnej sily, ani podľa našich predstáv. Odovzdávame sa Ti s prosbou, aby sme vytrvali v láske a zostali verní Tebe i sebe navzájom. Uvedomujeme si, že sami tohto nie sme schopní. S dôverou zverujeme do Tvojich rúk ďalšie dni svojho života, svoju zrelosť, starobu, aj čas a spôsob svojej smrti. Odovzdávame do Tvojich rúk jeden druhého a zriekame sa akéhokoľvek spôsobu sa vlastniť. Prosíme Ťa o milosť byť celkom závislí od Teba. Ty nás chráň a opatruj ako svoje vlastníctvo.    Amen

Publikované

SB – I – 1.pôstna nedeľa – 22.2. 2026

Text: 1.Mojžišova 3, 1 – 13

1 Had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré Hospodin Boh učinil. Ten povedal žene: Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu? 2 Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, 3 ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli! 4 Had však povedal žene: Vôbec nezomriete; 5 ale Boh vie, že v ten deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh; budete vedieť, čo je dobro a čo zlo. 

KÁZEŇ.

Milí b. a s., dnešnou nedeľou vstupujeme do pôstneho obdobia, ktoré je pre nás dôležitým obdobím, kedy máme viac a intenzívnejšie premýšľať o sebe, svojom živote z kresťanského hľadiska a pripravovať sa na sviatky Veľkej noci. V tom nám najlepšie pomáha Božie slovo, ktoré nás usmerňuje, vťahuje do hĺbky viery a prináša nám aj riešenia pre život tam, kde to potrebujeme.

Počas pôstu sa má kresťan pohrúžiť do rozjímania nad Božím slovom, aby lepšie pochopil obeť Pána Ježiša Krista na Golgote pre svoj vlastný život. Nestačí totiž len vedieť, že niečo také sa kedysi dávno odohralo, ale treba to vnímať osobne, tak ako to máme aj v druhej dnešnej piesni, kde sme spievali: „Aj za mňa si mrel, Ježiši môj milý.“

Práve preto sa budeme počas tohtoročného pôstu venovať asi najznámejšiemu textu Biblie, prvému hriechu. Tento text je kľúčový v podstate ku celej Biblii v tom zmysle, že nám ukazuje dôvod, prečo musel prísť Pán Ježiš na našu zem. Kvôli hriechu, ktorý zotročuje človeka, prenáša sa z generácie na generáciu a vedie k smrti – časnej i večnej.

Tak ako máme na začiatku Biblie, teda v 1.knihe Mojžišovej, informáciu o stvorení sveta, máme tam aj informáciu o počiatočnom hriechu, ktorý vykonali prví ľudia. Niekedy si možno povieme, že mohli odolať a zvíťaziť nad pokušením a nemuseli by sme ani my žiť v hriešnom svete, ale boli by sme v raji. Všetko by bolo iné. Nepoznali by sme zlo a všetky jeho odtiene v menšom či väčšom. Netúžili by sme po pravde a láske, pretože by sme v nich žili a to v Božej prítomnosti. Realita je však taká, že už prvý – Bohom stvorený človek zhrešil a vo svojej slobodnej vôli, ktorú mu Boh dal, rozhodol sa konať proti Bohu.

V jednej kázni iste nie je možné venovať sa podrobne celému textu, preto som si ho rozdelila tak, aby nám vyšiel na niekoľko nedieľ.  Myslím si, že stojí za to rozobrať ho na drobné.

Dnes budeme hovoriť o satanovi, pretože dá sa povedať, on stojí za všetkým zlom, ktoré kedy bolo na tejto zemi ako jeho pôvodca a šíriteľ. Možno mu niektorí ľudia nepripisujú až takú moc, ale my vieme, že Biblia už na začiatku opisuje jeho zámery a vykresľuje ho ako Božieho nepriateľa.

Prvé, čo je potrebné o ňom povedať, je  jeho prítomnosť ako pokušiteľa. Tak ako to bolo v rajskej záhrade, aj v našom svete môžeme vidieť, že pokušiteľ si vie nájsť miesto pri každom z nás a je vždy pripravený zaútočiť. Tak ako had, ktorý sa ovíja okolo stromu, ticho pozoruje svoje okolie, a potom sa bleskurýchlo vrhne na svoju obeť, aby ju zahubil. Biblia nám satana predstavuje v podobe hada možno aj pre túto skutočnosť, že bol ľstivejší ako ostatné zvieratá.

Odkiaľ prichádza a kto to je?

Had patrí medzi poľné zvieratá a počuli sme, že bol stvorený Bohom tak ako aj všetky ostatné zvieratá. A keď sa objavil pri žene, určite ho nepovažovala za toho, kto by jej mohol uškodiť, veď sa možno s podobnými hadmi stretla už veľakrát a v rajskej záhrade nepredstavoval žiadne nebezpečenstvo. Ale keď sa na hada pozrieme očami Zjavenia Jána, tak zistíme, že had je vlastne diabol. V novozmluvnej knihe Zjavenie 12, 9 je opísaný takto: „Veľký drak, starý had, nazývaný diablom a satanom, zvodca celého sveta, zvrhnutý bol na zem a jeho anjeli s ním.“

V Starej Zmluve nemáme až tak veľa zmienok o satanovi. V Jóbovej knihe je nazvaný žalobcom a advokátom. Nevidno ho až tak často na scéne života vyvoleného národa, ale skrýva sa za susedné pohanské národy, skrze ktoré chce priviesť Izrael k pádu. Skrze vojny a pokušenia rôzneho typu, ako je napríklad viera v pohanských bohov, smilstvo s pohanmi. V týchto národoch bol had ústrednou hodnotou. Bol symbolom tých, čo vzývali Baala, pohanského bôžika.

Na základe dnešného príbehu vidíme, že pokušiteľ prichádza s polopravdou. To znamená, že pri každom pokušení vidíme aj kúsok pravdy, ale nesmieme zabudnúť na to, že je tam aj klamstvo a lož. A to je práve to nebezpečné, že nám sa zdá tá pravda v poriadku. Možno si niekedy aj všimneme, že nám na tom niečo nesedí – to je taká naša vnútorná intuícia, možno pozostatok z raja, ale predsa sa dáme presvedčiť, že je to v poriadku.

S polopravdou prichádza samozrejme aj spochybňovanie toho, čo hovorí Boh. Presne tak, ako keď sa had opýtal ženy: „Či naozaj riekol Boh…“ A to má súvis aj s tým, že človek, ktorý dostal jediné obmedzenie pre svoje vlastné dobro, začne ho vnímať ako bremeno. Had sa k žene približuje pekne a zbožne. Hovorí o Bohu. Neprichádza s niečím, čo by vzbudilo podozrenie. Téma, o ktorej sa rozprávajú, je teologická. Ako keby žene vysvetľoval, ako tlmočiť Bibliu. Ako vysvetliť to, čo povedal Boh.

Čo presvedčilo ženu, aby poslúchla pokušiteľa?

Prekrútenie Božieho slova. Ubratie z Božieho slova. Pridanie k Božiemu slovu. Zmena na Božom slove.

Aby sme to pochopili, musíme sa pozrieť do 2.kapitoly. Tam je napísané: „Hospodin Boh prikázal človeku..“. . Ale satan hovorí: „Či naozaj riekol Boh?“ Zámerne vynecháva slovo Hospodin. To dôležité slovo, meno, ktoré nás dáva do osobného vzťahu s Bohom. Žena hneď zabúda na toto slovo a tiež hovorí len o Bohu. To je skĺznutie do všeobecných rečí o Bohu.

Milí b. a s., to je presne to, keď hovoríme o Bohu, ale len ústami. Chýba tam osobný vzťah. Veľa ľudí rozpráva o Bytí, o Živote, o Najvyššom, o Inteligencii, ktorá všetko stvorila. To je neosobný Boh, je to len nejaká idea, sila. Pokiaľ nespájame Boha s Ježišom Kristom, v ktorom sa nám vyjavil, nikdy nebudeme s Ním v osobnom vzťahu.

Druhý princíp je nepridávať nič k Božiemu slovu. Nedokladať tam to, čo tam jednoducho nie je. A to sa tiež stáva, presne ako to urobila žena, keď povedala: „ani sa ho nedotknite“. To Boh nepovedal. Na jednej strane to môže poukázať na tabu, ktorým sa tento zakázaný strom stal, ale aj na to, že týmito slovami sa od Boha človek vzďaľuje a všetko sa pre neho stáva iba príkazom, pravidlom, obmedzením. Prísna zákonníckosť vedie človeka k tomu, aby sa Bohu vyhýbal. V centre stojí ľudské ja.

Posledné, čo si máme na základe dnešného príbehu uvedomiť je, že Božie slovo máme dobre poznať, povedala by som presne, aby sme na ňom nič nemenili. Ako povedal Pán Ježiš, nesmie sa z neho stratiť ani najmenšie písmenko. Keby sa to stalo, slovo Božie by sme zľahčili. A presne to robí satan. Zľahčuje, mení, hovorí polopravdy, a dokonca tvrdí, že Boh je klamár. To vidíme na tom, keď povedal žene, že nezomrú, keď si vezmú ovocie zo zakázaného stromu.

Milí b. a s., myslím si, že na základe našich osobných skúseností si neraz uvedomíme, aké ťažké je rozpoznať satanove klamstvá. Už toľkokrát sa nám stalo, že sme si mysleli, akou dobrou cestou ideme, ale pritom sme sa chytili do pasce zvodcu. Po čase sme zistili, že to bola faloš a klam a neraz sme museli niesť aj dôsledky našich rozhodnutí. Možno nám zišlo na um aj to, že potrebujeme pomoc. Pomoc na ceste života, ktorá je popretkávaná rôznymi pokušeniami, obrazne povedané neraz zabalenými v krásnom ligotavom papieri. A možno sme premýšľali aj nad tým, ako ďalej, aby sme zase neodbočili a nezišli z Božej cesty. Lebo práve to je zámerom diabla. Odviesť nás od Pána Boha. Veď o to sa snažil aj pri Ježišovi. Dnes sme v evanjeliu počuli o trojnásobnom pokúšaní Ježiša na púšti. Bolo rôzne, zamerané na najslabšie miesta, ktoré máme všetci ako ľudia, ba dokonca satan pokúšal Ježiša samotným slovom Božím, ale podstatné je to, že Pán Ježiš nepodľahol ani jednému pokušeniu. A práve preto máme aj my máme nádej, že zvíťazíme v našich osobných zápasoch. Dôležité je upierať zrak k Nemu, ktorý je našim Záchrancom a Spasiteľom.

Dnes konkrétne máme pripravený stôl milosti, svätú Večeru Pánovu, v ktorej sa nám ponúka odpustenie našich hriechov a nový začiatok. A tak môžeme k Nemu prísť, hoci vieme, že nie sme dokonalí, bez hriechov, nie sme dosť silní na to, aby sme odolali diablovým pokušeniam a neraz padáme a klesáme. Ale to podstatné je, že nie sme na to sami. Je tu Ten, ktorého Boh poslal pre našu záchranu. Pre večnosť, ale aj v tejto časnosti, pre čas, ktorý sme na zemi, aby sme napriek zlyhaniam dokázali opäť vstať a ísť ďalej. Tam, kde nás vedie náš Pán, do cieľa, ktorý nám vytýčil.

A tak, milí b. a s., vykročme aj tento týždeň s nádejou, že všetko to, čo nás ťažilo na duši, s čím sme možno zápasili už dlhší čas a nevedeli sme si rady, zložíme ku Kristovým nohám a On nás oslobodí, dá nám do srdca novú radosť a pokoj plynúcu z poznania, že Mu navždy patríme. A keby sa satan na nás oboril svojimi polopravdami a pokúšal nás, odvráťme od neho zrak a hľaďme na Pôvodcu a Dokonávateľa našej viery, na Pána Ježiša Krista.

Amen.

Modlitba.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti za to, že v Tebe môžeme nájsť pokoj pre svoj život. Pokoj aj vtedy, keď všetko naokolo nás buráca, vtedy, keď máme pocit, že sme pred Tebou nehodní, lebo nevieme byť dokonalí. Uvedomujeme si, že je tu starý nepriateľ, ktorý by nás chcel zničiť a ktorý sa snaží všemožne nás od Teba odviesť rôznymi svojimi lákavými ponukami. Daj nám, prosíme, múdrosť, aby sme vedeli jeho lži včas rozpoznať a dostatok síl odolať. Ty, Pane poznáš dokonale náš život. Ty vieš, že naozaj neraz robíme to, čo je zlé v Tvojich očiach a dáme sa presvedčiť diablom k tomu, že o Tvojej láske pochybujeme a myslíme si, že svojimi prikázaniami nás obmedzuješ. Pomôž nám vnímať ich ako pomoc, aby sme si zbytočne neubližovali. Dokonaj v nás to dobré dielo, ktoré si začal, keď si nám dal Ducha Svätého pri Krste, aby nás viedol, vovádzal do všetkej múdrosti a roznecoval v nás oheň viery a lásky. Buď s nami Pane po všetky dni až do konca!

Amen.

Publikované

SB – I – Predpôstna nedeľa – 15.2. 2026

Text: Lukáš 18, 31 – 43

31 Vtedy vzal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. 32 Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho 33 a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. 34 Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril.

35 Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral. 36 Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to. 37 Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ. 38 Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 39 A tí, čo šli popredku, dohovárali mu, aby zamĺkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! 40 Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. A keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 Čo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidím. 42 Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. 43 A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha. A všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

KÁZEŇ.

Milí b. a s., pred sebou máme dve správy, ktoré nám poskytol evanjelista Lukáš, a nad ktorými sa budeme dnes zamýšľať.

V prvej uvádza, že Pán Ježiš už tretí krát hovorí svojim učeníkom o tom, že bude trpieť a zomrie. Ukazuje im tak, že Mesiáš z Božieho pohľadu nie je veľký vojvodca a kráľ podľa svetských meradiel, ktorý príde, aby ovládol tento svet a nastolil svoj poriadok, ako to očakávali. On musí ísť tak, ako to chce Boh a to je cesta utrpenia a potupnej smrti. V popise dokonca presne pomenúva, čo Ho čaká – vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať, potupia Ho, budú pľuvať na Neho a zbičujú Ho i zabijú. Celý scenár presne opísaný, ktorý sa má naplniť na ich Učiteľovi. Ježiš ho hovoril na základe  Božieho slova zo Žalmov a prorokov /Ž 41, 9; Ž 22, 16 – 18; Izaiáš 53, 4 – 7/. No nielen to. Táto smutná a pre učeníkov určite šokujúca správa nesie v sebe aj krásne posolstvo Víťazstva. Prináša nádej, že hoci to najprv nevyzerá dobre, skončí to dobre pre Neho i všetkých ostatných. Je to správa o Jeho vzkriesení na tretí deň /zo Žalmu 16,10/.

Evanjelista Lukáš zaznamenal, že oni z toho, čo povedal Ježiš o svojej smrti a vzkriesení, nič nerozumeli. To slovo im bolo skryté, nechápali, čo hovoril.

Mnohokrát sa aj my sami podobáme učeníkom. Pán Boh sa nám snaží nejakým spôsobom niečo oznámiť, ukázať nám , čo je pre náš život dôležité a zachraňujúce, ale my tomu nerozumieme. Je to skryté pred našim chápaním a vnímaním napriek tomu, že patríme do okruhu Ježišových učeníkov, počúvame Jeho slová, „chodíme“ s Ním v živote a zažili sme viacero divov, ktoré urobil. Videli sme, počuli sme, zažili sme, a predsa nechápeme. To je obraz o našej vnútornej duchovnej slepote.

Toto videl Ježiš aj pri učeníkoch a vedel, že musí prísť naplnenie všetkého, aby to pochopili.

Paradoxne však pri vstupe do Jericha zažili opak. Stretli človeka, ktorý bol síce telesne slepý, ale duchovný zrak mal v poriadku.

Hovorí sa, že keď má človek poškodený nejaký zmysel, napríklad zrak, tak lepšie počuje a lepšie mu funguje hmat, aby mohol prežiť. Nevieme ako to bolo so slepcom, ktorý sedel pri ceste a žobral. Ale jedno je isté, že bol veľmi vnímavý na vonkajšie podnety. Sluch mu slúžil dobre a aj myseľ. Okrem toho môžeme s istotou povedať, že veril v Boha a dúfal v Neho. Vedel si pospájať veci a dobre počúval, keď druhí hovorili. Nebol to len taký žobrák, ktorý by chcel druhých využívať, ale túžil žiť normálny život. Pracovať, postarať sa o seba vlastnými rukami. Nežiť na úkor iných, hoci doteraz mu neostávalo iné, ako žobrať. Mal odvahu a nebál sa vykročiť zo svojho vlastného tieňa, nedával zelenú svojmu trápeniu a nepoddával sa sebaľútosti. Žil v nádeji.

V texte sme to nepočuli o ňom, ale vidíme to z jeho reakcie na to, keď sa k mestu blížil zástup ľudí. Žobrák nesedel apaticky na zemi, ale zaujímal sa o to, čo sa deje okolo neho. Keď mu povedali, že ide tadiaľ Ježiš Nazaretský, hneď zareagoval. Začal kričať, aby sa nad ním zmiloval.

Jeho snaha dosiahnuť svoje pobúrila ostatných, ktorí sa ho snažili utíšiť. Čím viac ho tíšili, tým hlasnejšie kričal. Keďže Ježiša oslovil menom: „Ježiš, syn Dávidov“, vedel o prisľúbenom Mesiášovi. V ten deň dostal príležitosť stretnúť sa s Ježišom a musel ju využiť. A Ježiš? Dal si ho zavolať a opýtal sa ho, čo od Neho chce. Chcel vidieť. Pretože vierou videl, hoci bol telesne slepý, Ježiš ho uzdravil. A tak začal vidieť aj telesne. Lukáš zaznamenal, že potom Ho nasledoval oslavujúc Boha. Stal sa teda Ježišovým učeníkom nad rámec Dvanástich, teda sa pridal k tým, ktorí išli ďalej s Ním.

Milí b. a s., toto zázračné uzdravenie nám poukazuje na viaceré skutočnosti.

Slepý žobrák je obrazom človeka bez Boha, ktorý je vnútorne chudobný. Je slepý pre všetko, čo sa Boha týka. Aby sa v jeho živote toto zmenilo, musí sa stretnúť s Ježišom. Musí využiť tú príležitosť, ktorá sa mu naskytne a musí túži po uzdravení. Vnútorná duchovná slepota však často vedie ľudí k tomu, že iba sedia na ceste svojho života a berú si z neho to najnutnejšie, iba to vonkajšie, ale zabúdajú na to, že pokiaľ ich duša nebude nasýtená, nebudú nikdy spokojní a stále budú iba hľadať.

Neraz počujeme ľudí hovoriť o tom, že teraz nemajú čas na stretnutie s Ježišom. Vždy príde do ich života niečo, čo ich zamestná, vyplní ich čas, odoberie im energiu, zaplní ich mysle. Hovoria si, že potom. Potom, keď budú starší, keď im odrastú deti, keď nebudú chodiť do práce, keď budú mať čas. A čo ak to nebude? Čo ak premeškajú svoje príležitosti, a potom bude neskoro? Nikto z nás nevie, dokedy tu budeme. Ani osobne, ani celkovo.

Pán Ježiš šiel cez Jericho len teraz, inokedy nie. Slepý žobrák spoznal čas svojho navštívenia, a preto bol zachránený. Nielen v časnosti, kedy konečne mohol fungovať ako ostatní a nikomu nebol na príťaž, ale aj pre večnosť, pretože začal nasledovať Ježiša a oslavoval Boha.

A hlavne tá večnosť je dôležitá. Tá je našim cieľom, ktorý máme dosiahnuť, a ktorý nám Pán Boh zasľúbil. Ale k tomu potrebujeme mať v priadku ten náš vnútorný duchovný zrak a musíme vedieť, koho máme v Ježišovi z Nazareta. Je dôležité, aby sme rozumeli tomu, čo nám skrze Božie slovo Pán Ježiš hovorí a chápali Božie posolstvá pre svoj život. Nielen všeobecne, že je tu niečo pre cirkev, čo máme v Biblii, ale brali to osobne ako smernicu pre svoj život. A ako sme si hovorili už minule, že viera je z počúvania, nezanedbávali Božie slovo, ale ním sýtili svoj život.

Slepý žobrák je aj obrazom toho, že v trápeniach svojho života, vo chvíľach, kedy nám nevie nikto z ľudí pomôcť, dokonca nás ešte odhovárajú od toho, aby sme hľadali pomoc u Boha, máme sa vzoprieť a o to hlasnejšie kričať, dovolávať sa Božej pomoci a záchrany. Nemáme sa apaticky vzdať a žiť v sebaľútosti, ktorá nepomôže k ničomu a ešte bude ťažobou aj pre našich blízkych.

Milí b. a s., dnešná predpôstna nedeľa nám pripomína, že Pán Boh nás veľmi miluje. On chce, aby sme rozumeli tomu, cez čo musíme aj my sami prejsť, tak ako prešiel náš Pán a raz dosiahli víťazstvo v Jeho kráľovstve. No hlavne, aby sme v Ňom videli pravého Mesiáša a Spasiteľa sveta i seba samých a nepremeškali ani jednu príležitosť, keď sa môžeme s Ním stretnúť v modlitbe, pri počúvaní slova Božieho, alebo aj vtedy, keď koná v našom živote predivné veci.

Amen.

Modlitba.

Slovami mládežníckej piesne:

Otvor mi oči, Duch Svätý, otvor mi oči môj Pán. Vidieť Ťa túžim, vidieť Ťa túžim. Chcem vidieť Teba vo mne rásť a žiariť svetlom Tvojej slávy, vylej svoju lásku a moc, spievam svätý, svätý, svätý.