Text: Galatským 5, 22 – KROTKOSŤ a ZDRŽANLIVOSŤ
Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
KÁZEŇ
Milí b. a s., dnešnou večierňou chceme uzavrieť zoznam ovocia Ducha Svätého tak ako ho podáva apoštol Pavol v liste do Galácie. Verím tomu, že by sme vedeli určite pomedzi riadky Novej Zmluvy nájsť aj ďalšie cnosti, ktoré by sme mali ako kresťania niesť vo svojom živote a svedčiť nimi, že naša viera je živá. Lebo práve tým, ako žijeme, potvrdzujeme to, čomu veríme a v Koho veríme.
Takže dnes sa budeme venovať posledným dvom cnostiam – krotkosti a zdržanlivosti. Po počutí a uvedomení si, aké sú toto cnosti, vidíme ich prepojenosť a súvis. Ak vernosť bola výrazom kresťanovej spoľahlivosti a jeho dôvery Bohu a druhým, tak tu máme pred sebou ďalšie ovocie, ktoré dá sa povedať vyplýva z vernosti. Krotkosť.
Krotkosť znamená aj tichosť, pokornú poddanosť, ale aj miernosť, kľud vo vnútri, ušľachtilosť, láskavosť a trpezlivosť. Príkladom najväčšej krotkosti bol Pán Ježiš Kristus. O Mesiášovi priniesol proroctvá napr. Izaiáš, kde v 53.kapitole píše: „Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi“.
Keď sa pozrieme na život Pána Ježiša, vidíme Jeho pokoru pred nebeským Otcom, ktorá sa prejavovala v krotkosti, čiže poddanosti voči Božiemu plánu záchrany ľudstva. Vedel, že ide v ústrety krutej smrti na kríži; vedel, že bude trpieť a predsa to dobrovoľne z lásky k nám urobil. Poddal sa Božiemu plánu, nemenil ho, ale ušľachtilo niesol svoj údel, aby naplnil svoje poslanie na zemi. Z evanjelia Jána sa bližšie dozvedáme o tom, ako Pilát vypočúval Ježiša. Viedli rozhovor a po jeho skončení Pilát vyhlásil, že nenachádza na Ježišovi vinu. Aj to bol prejav určitej krotkosti, lebo iný, keby bol nevinný, bránil by sa, oponoval, dovolával spravodlivosti a búril proti úkladom Židov. Pán Ježiš ani na kríži nežiadal pomstu za svoju smrť, ale prosil pre svojich vrahov odpustenie od nebeského Otca.
Takže krotkosť v sebe nesie poddanosť aj za cenu utrpenia. Nachádzame v nej pokoru voči Bohu aj ľuďom. Nie falošnú pokoru, ktorú si budujeme ponižovaním sa, ale skutočnú, ktorá je v ochote podriadiť sa Božej vôli. V Kralickej Biblii je táto cnosť chápaná ako postoj človeka, ktorý dokáže vlastné krivdy druhým zo srdca odpustiť a tak sa prejavuje jeho pobožnosť. Robí to na základe Pánovho poučenia a príkladu.
Milí b. a s., tak ako krotkosť je určitým spôsobom prejavom sebaovládania, tak podobne aj zdržanlivosť. Aj túto cnosť môžeme rozšíriť o výrazy: umiernenosť, striedmosť, vytrvalosť, alebo aj vidieť jej prejavy na človeku, ktorý je silný vnútorne, je pánom nad sebou – čiže pevne drží veci pod kontrolou.
Gréci v dobe Pavla používali toto slovo v súvislosti: zdržanlivosť od čoho. Takže keby sme rad radom menovali všetky tie konkrétne veci, od ktorých sa má človek zdržiavať, vznikol by nám tu zoznam ďalších cností. Tak ako Gréci v tom videli najmä zdržanlivosť od žiadostí a vášní, tak aj Pavol používa tento výraz najmä, keď hovorí o zdržiavaní sa od pohlavných hriechov a nerestí /nájdeme to v liste do Korintu/.
Zdržanlivosť môžeme vnímať pri telesných pokušeniach, o tom sme hovorili minule pri vernosti. Teraz v pôstnom období naša zdržanlivosť môže byť zameraná na jedlo, TV, IT alebo čokoľvek iné. Ale keď pozeráme na náš život, tak vidíme, že potrebujeme zdržanlivosť aj v tom inom zmysle, vnútornom, nášho srdca. Lebo tam to všetko začína. To, čo vpúšťame do svojho srdca, to z neho vychádza. Ak sa nechceme zdržiavať už v mysli, v srdci, tak potom je len krôčik ku vykonaniu kadečoho. Môže sa to týkať čohokoľvek. Lebo v ľudskom srdci sú rôzne túžby. Nejdeme tu teraz menovať nič konkrétne, len to zhrniem slovami, zdržanlivosť od hriechu, od zla. Vieme, že to môže mať rôzne podoby.
Aj tu nám je príkladom Pán Ježiš, o ktorom už prví kresťania vyznali, že neučinil nič zlého, bol rovný nám ľuďom vo všetkom okrem hriechu. Bol pokúšaný, ale zvíťazil nad diablom a teda sa dokázal ovládať. Bol poddaný Bohu aj v tejto oblasti svojho pozemského života.
Ako je to s nami ?
Milí b. a s., keď sa poddávame Bohu, aby sme prinášali ovocie Ducha Svätého, Pavol nehovorí, že ide o nejaké extatické vytrženia, ktoré by boli mimo reality a nemali by praktické dôsledky. Naopak. My kresťania by sme mali byť tí, ktorí prispievame k šíreniu dobra a obetavej lásky v tomto svete.
Kresťan by mal túžiť po tom, aby bol dobrý a mal by konať dobro, lebo k tomu ho vedie, ba doslova ťahá jeho nová prirodzenosť, ktorú získal od Krista, to, že je milovaným Božím dieťaťom. Pavol to tak aj píše: „milované dietky Božie, napodobňujte Boha…“. Takže naše túžby by nemali byť zamerané len na to materiálne, ale najmä duchovné. Svojim príkladom, ktorý je nasledovaním Pána Ježiša, meniť tento svet k lepšiemu.
Uvedomujeme si, aké je to náročné. Vieme, že nedokážeme byť vždy dostatočne silní, aby sa dokázali ovládať a držali pod kontrolou svoje emócie, svoj strach, hnev, pocit nespravodlivosti, ublíženie a pod. Ale už aj túžba po Bohu, byť v Jeho blízkosti, byť pod Jeho vedením nám pomáha pracovať na sebe a najmä, poddať sa vo všetkom. Aj Pavol to tak vnímal, že zdržanlivosť je odovzdanie sa do moci Ducha Svätého za každú cenu.
Počas tohtoročného pôstu sme premýšľali nad ovocím Ducha Svätého. Pripomínam, že je potrebné ku nášmu každodennému životu, kde sa má prejavovať, kde má byť na nás a našom konaní, či slovách viditeľná premena Duchom Svätým. Je to pomoc, aby sme nepoľovali žiadostiam tela, hoci nás pokúšajú, ale ani žiadostiam srdca a našej duše. Práve preto sa máme poddávať Duchu.
Milí b. a s., prajem nám všetkým, aby Božia moc spočinula na nás, aby sme nielen chceli, ale aj dokázali prinášať ovocie Ducha Svätého. Teraz i potom. Amen