Text: 1.Mojžišova 3, 14 – 19
14 Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života. 15 Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. 16 Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. 17 A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! – pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. 18 Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš.
KÁZEŇ.
Hoci rána bývajú ešte mrazivé, počas dňa nás teší slnko a zohrieva svojimi lúčmi nielen nás a zvieratá, ale aj zem. A tak už začíname vkladať do zeme semienka a v skleníkoch vysievať rôzne plodiny na predpestovanie. S nadšením pracujeme veriac, že naša námaha bude časom odmenená a prinesie nám hojnú úrodu. Starať sa o pôdu a pestovať, však vyžaduje pravidelnosť, dostatok času a aj určité vedomosti, aby to malo zmysel a mali sme z tejto práce úžitok. Napriek všetkým našim snahám sa stáva aj to, že neuspejeme tak, ako by sme očakávali, pretože nevieme ovplyvniť vonkajšie podmienky a počasie. Preto dorobiť si chlieb, postarať sa o rodinu i seba je námahou. Kedysi väčšina ľudí žila z toho, čo si doma dorobili, dochovali. Dnes chodíme do práce, ktorá nás živí, ale tiež musíme uznať, že sme z nej neraz poriadne unavení.
Ktovie ako to bolo v raji. Tam dostal človek úlohu starať sa o prírodu, o zem a strážiť ju. Ale jeho práca možno nebola spojená s námahou, ako je tá naša dnes. Keďže neustrážil svoje srdce a vykonal hriech, neuposlúchol svojho Pána a Tvorcu, musel prijať trest.
Milí b. s., na začiatku pôstu sme si pripomenuli prvý hriech. Vykonali ho prví ľudia, ktorí podľahli pokušeniu diabla, Božieho aj nášho nepriateľa a teda padli. Nadpis prvej časti 3.kapitoly je Pokušenie a pád. Vtedy sme hovorili najmä o pokušiteľovi, ako k nám prichádza v polopravdách a namotáva nás na svoje lži zaobalené do niečoho lákavého a dobrého. Končili sme ju tým, že máme uprieť svoj zrak k Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý bol tiež pokúšaný, ale zvíťazil a teda ponúka pomoc aj nám.
Potom sme hovorili o tom, že prví ľudia sa skryli pred Pánom Bohom. Stratili slávu Božiu, ktorá ich zaodievala a chceli zakryť svoju vinu figovým lístím. Hriech im priniesol oddelenie sa jedného od druhého, priepasť medzi nimi aj Bohom. A to platí aj pre náš život. Sami vidíme, ako hriech ničí naše vzájomné vzťahy, ale aj naše spoločenstvo s Pánom Bohom.
Druhá časť textu 3.kapitoly má nadpis Odhalenie priestupku. Pán Boh chce svoje deti mať pri sebe, lebo ich miluje. Preto hľadal prvých ľudí a pýtal sa: „Kde si?“. Tak hľadá aj nás, lebo nás chce zachrániť. Nechce, aby sme boli otrokmi svojich hriechov a zahynuli vo večnosti. Chce nám navrátiť raj, kde budeme spolu s Ním prebývať tvárou v tvár. Volá nás s láskou, aby sme vyšli zo svojho úkrytu, ktorý je v Božích očiach smiešny a detinský, pretože On vie všetko. Pán Ježiš pretrpel všetko na Golgote a zaplatil svojou krvou za naše previnenia dostatočne. Zmieril so sebou svet a chce zmieriť aj nás. Lebo láska toto robí. Hľadá cestu k človeku, aby sme opäť mohli kráčať životom spolu. Náš drahý nebeský Otec a my, Jeho deti. Vo vrúcnom, osobnom a úprimnom vzťahu. Tak sme končili časť o odhalení priestupku.
Milí b. a s., nuž tak ako to býva v našom živote a svete, po odhalení priestupku prichádza trest. Či je to už v škole, doma v rodine, alebo v spoločnosti, platí to. Trest je podľa toho, o čo sa jedná, aké veľké je previnenie človeka. Kým sú to len „malé hriechy“, my ľudia ich oplácame mierne. Ale keď už je to prekročenie určitej hranice, zákon hovorí aj o odňatí slobody človeku.
Ako je to ale v Božích očiach? Tam je každý hriech rovnako vážny a zlý, pretože je to neuposlúchnutie Božej vôle. A teda vražda, či krádež alebo „len“ ohováranie je hriechom, ktorý si zasluhuje trest. V Biblii je napísané, že všetci stratili slávu Božiu a odmenou za hriech je smrť.
Možno v našich očiach aj odtrhnutie ovocia zo zakázaného stromu môže vyzerať ako malý prehrešok. Veď o nič také nešlo. Ale pozor, tento strom nebol len hocijakou jabloňou, slivkou alebo hruškou v rajskej záhrade. Bol to strom poznania dobra i zla. Strom, ktorého ovocie ublížilo. Takže preto aj trest vyplýva z tohto hriechu. Trest pre všetkých, ktorí do tohto boli zapojení.
Keď Pán Boh konfrontoval človeka s tým, čo to urobil, muž i žena sa začali vyhovárať a zvaľovať vinu na niekoho iného. Muž na ženu, žena na hada. Neboli ochotní prevziať zodpovednosť za seba, svoj pád, svoje nesprávne rozhodnutie poslúchnuť pokušiteľa. A tak prichádza trest. To je názov tretej časti 3.kapitoly Genesis.
Trest Pán Boh vyslovuje v opačnom poradí, ako bola Jeho konfrontácia. Tu začína od pôvodcu hriechu, hada. Had, ktorý dovolil, aby skrze neho prehovoril k ľuďom diabol, je potrestaný tým, že bude prekliaty nad všetok dobytok a poľnú zver. Jeho prekliatie bude spočívať v tom, že sa bude plaziť po bruchu a bude hltať prach, teda musí žiť v biede a špine. Zároveň je vylúčený zo spoločenstva druhých zvierat a stáva sa najodpornejším zo zvierat / sú ľudia, ktorým sa hady páčia/. Ďalším trestom bude nepriateľstvo medzi jeho pokolením a ženou. O tom budeme hovoriť viacej až na budúcu nedeľu.
Prichádza na rad žena. Ona nie je prekliata, ale ponesie svoj trest. Keď im Boh prikazoval, aby nejedli zo zakázaného stromu, povedal im, že zomrú / 1.Mojžišova 2,17/. Neumierajú hneď. Ale žijú v podmienkach smrti. Žena smie žiť ďalej, smie rodiť deti. Ale jej život bude poznačený fyzickou bolesťou. Väčšinou deti prichádzajú na svet cez bolesť matky. A vieme, že nielen to. Máme svoje obdobia ako je menštruácia, tehotenstvo, potom menopauza, počas ktorých naše telo bojuje v hormonálnej nerovnováhe a my trpíme, lebo to nie vždy ustojíme.
Žena bude trpieť nielen ako matka, ale aj ako manželka. Teda bude trpieť aj psychicky. Bude túžiť za svojim mužom. O tom sme hovorili počas požehnania manželských párov. Aké to je v tých našich vzťahoch niekedy náročné, akí sme rozdielni a často sa nechápeme, hoci sa máme radi. Manželstvo nie je len o fyzickom prepojení, ale aj o nežnosti, pozornosti, emocionálnom pochopení. Ale ako povedal Boh, muž bude vládnuť, dominovať. Ako sme počuli minulú nedeľu o pozíciách žien v Nigérii, je to pravda. Ale nielen tam, myslím, že tento dôsledok hriechu trápi veľa žien.
Posledný na rad prichádza muž. Jeho rozsudok a trest je aj zdôvodnený: „Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si…“ Muž, ktorý bol stvorený prvý, viacej poslúchal iných ako Pána Boha. Následky pre neho budú tvrdé. Pre neho bude pôda prekliata. Prekliatie je opakom požehnania. Ak pred pádom bola práca v raji hrou a radosťou, tak teraz sa stáva ťažkou. Drina v neustálom zápase s tŕním a hložím, tzv. burine, ktorá bude brániť hojnej úrode. Napriek tomu zem bude rodiť a bude živiteľkou človeka.
Milí b. a s., práca ako taká nie je trestom. Aj v raji človek musel pracovať. Ale námaha je trestom. Vyčerpanie a opotrebovanie ľudského tela. Vieme, že niektorí ľudia sa doslova zoderú pri práci.
Týmto trestom zároveň dáva Pán Boh hranicu času pre človeka na zemi. Určuje dĺžku života. Smrť je niečo neprirodzené a záhadné. Ľudským rozumom nepochopiteľné, že človek tu žil a zrazu ostala len telesná schránka. A tá sa za čas rozpadne a človek sa vracia do zeme. Veľmi pekne je tu symbolicky pomenovaný prvý človek: Adam. Jeho meno znamená – človek z hliny, prsť zeme. A pôda sa po hebrejsky povie – adamah. Takže človek sa stáva prachom, navracia sa po smrti do zeme.
Tak ako kus hmoty pri jeho stvorení ožil, tak pri smrti tento život z jeho tela uniká. Hrozné dôsledky neuposlúchnutia Tvorcu. A nevieme s tým nič urobiť. nemáme moc nad smrťou, nevieme ju premôcť.
Čo teda ďalej? Kde je východisko pre nás ľudí? Kto nás zachráni?
Milí b. a s., riešenie prináša Pán Boh. On nechce, aby sme uviazli mŕtvi v zemi a boli prachom. To riešenie je v Ježišovi Kristovi. V Jeho láske. V Ježišovej blízkosti smrť stráca svoju horkosť a my už nemusíme povedať, že človek odišiel. Ale že odišiel domov. Späť k svojmu Tvorcovi.
A nielen to. Láska Pána Ježiša je riešením aj pre naše vzťahy. Sme Ním milovaní a v Ňom dostávame novú pozíciu, sme rovnocenní. Sme Božie milované deti. Kto toto pochopí a prijme, tak môže milovať druhého ako seba samého, môže sa cítiť dobre v jeho blízkosti, lebo vie, že v Božích očiach máme rovnakú cenu. To, čo sme stratili pádom a prežívame ako určitú poníženosť, dostávame späť v Ježišovi Kristovi. A naša rozličnosť, rozdielnosť, ktorá nám samozrejme ostáva, nám môže byť veľkým prínosom, kedy sa budeme navzájom dopĺňať.
Kiež nás aj počas nasledujúcich dní vedie poznanie a prijatie Božej lásky v živote. Pri všetkých našich pádoch a zlyhaniach, aby sme vždy nachádzali cestu k Otcovi a k Synovi, nášmu Spasiteľovi a u Neho nachádzali nový začiatok.
Amen.
Modlitba.
Dobrotivý náš Pane, my vieme, že si zasluhujeme trest za to, že často odbočujeme z Tvojich dobrých ciest, po ktorých nás chceš viesť. Robíme to, čo sa Ti nepáči a nám škodí. Neposlúchame Ťa, mysliac si, že vieme všetko aj bez Teba. Ďakujeme Ti, že nás z tohto bludného kruhu o svoje spravodlivosti vytrhuješ a vo svojom slove poukazuješ na potrebu našej záchrany. V našich srdciach môže horieť oheň túžby po Tebe, Pane, lebo vieme, že Ty si poslal svojho Syna, aby nás spasil, zachránil pre večný život, a tak nám navrátil vstupenku do raja. Ďakujeme Ti za Tvoju lásku a milosť a prosíme, pomáhaj nám žiť podľa Tvojej vôle, aby sme si zbytočne neprivodili na seba časné tresty a večné odlúčenie od Tvojej tváre. Amen.