SB – I – 24.nedeľa po Svätej Trojici – 10.11.2024
Text: Kolosenským 4, 5
KÁZEŇ.
Apoštol Pavol nám zanechal vo svojich listoch nielen informácie o tom, ako žili prvé cirkevné zbory, spoločenstvá kresťanov, ale aj odkaz, ktorý je živý dodnes a týka sa nás. To, čo písal vo svojich listoch v prvom storočí, nestratilo platnosť a aj dnes to môžeme vidieť v cirkvi, že je to aktuálne, a že je potrebné o týchto veciach hovoriť.
Milí b. a s., keď sme na konfirmačnej príprave preberali otázky o Biblii, konkrétne vyučujúce knihy Novej Zmluvy, teda listy a epištoly, konfirmandi mali za úlohu poprezerať tieto knihy a nájsť, čo je pre nás aj dnes také isté a riešili to kresťania v prvom storočí. Zistili sme, že je toho dosť, a že sa v podstate nič nezmenilo s ľuďmi.
A tak aj dnes chceme uvažovať nad Pavlovými slovami, ktoré napísal do cirkevného zboru v Kolosách, svojim bratom a sestrám vo viere. Je to iba jedna krátka veta, z ktorej si však môžeme vziať aj dnes ponaučenie a výzvu, aby sme napĺňali svoje poslanie v tomto svete.
Myslím, že ak berieme vážne svoje kresťanstvo, tak sa občas zamyslíme aj nad tým, či je náš život v súlade s tým, čo veríme. Snáď keď ideme k Večeri Pánovej a pripravujeme sa doma spytovaním svedomia, či v modlitbách. Alebo keď je pohreb a my si bytostne a osobne uvedomujeme svoju vlastnú pominuteľnosť a dočasnosť. Alebo keď sme chorí či sa nám v živote niečo zlé deje a my premýšľame, prečo je to tak. Je dôležité nezabúdať na sebareflexiu a pohľad do vlastného vnútra, aby sme mohli žiť v pravde.
Možno ste niekedy mysleli na to, že ako nás vlastne vnímajú druhí ľudia, najmä tí, ktorí o Bohu nič nevedia, resp. v Ježiša Krista neveria. Našim správaním, rečami a aj myslením totiž vytvárame určitú predstavu o cirkvi a teda aj o Bohu.
Keď Pavol napísal, aby kresťania žili múdro pred tými, ktorí sú mimo, čiže pred nekresťanmi, tak zrejme videl nie celkom správny život tých, čo mali patriť Kristovi. Pavol si uvedomoval, že ak nebudú veriaci v Ježiša napodobňovať Boha, ak nebudú kráčať v Jeho šľapajach, ak ich konanie nebude v súlade s Božou vôľou a ich reči nebudú vľúdne, teda v ich živote nebude poznať Kristovu lásku, nebudú vzorom hodným nasledovania a cirkev začne upadať. My vieme z historických prameňov, že Kristova cirkev rástla a to napriek prenasledovaniu, utrpeniu, ktoré museli mnohí podstúpiť, či stratám na majetkoch a aj blízkych, ktoré prežili. No vieme aj to, že mnohých premohla ľudská múdrosť a túžba nemať sa zle, udržať sa v spoločenskej pozícii či zachovať si život.
Pavol píše, aby kresťania žili múdro. Tu konkrétne nepíše nič o tom, o akú múdrosť ide. Ale sú iné listy z jeho pera, kde to nájdeme. Napr. v liste Efezským píše v súvise s múdrosťou, že to je porozumenie vôli Pánovej a ďalej ich varuje pred opíjaním sa vínom, lebo v ňom je rozpustilosť, čiže človek potom urobí aj to, čo nie je dobré a správne, pod vplyvom opojného nápoja. Prestane mať hranice, prestane konať múdro. V liste Korintským zase nájdeme slovo o múdrosti v tomto znení: „Či Boh múdrosť sveta neobrátil v bláznovstvo? Keďže svet vlastnou múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania o Kristovi. …Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia…“
Kedy je náš kresťanský život žitý v múdrosti? Keď ho žijeme podľa Božej vôle a snažíme sa žiť tak, ako nám to ukázal Kristus.
Milí b. a s., Božie slovo tu nemáme len tak. Je to návod pre nás, aby sme vedeli, čo je správne a čo nesprávne v Božích očiach. Nám sa mnohé postoje, konanie môžu zdať správne, najmä vtedy, keď to ide v náš prospech, ale predsa to nemusí byť podľa Božej múdrosti. Pán Boh nám dal 10 Božích prikázaní, v ktorých je základ múdrosti pre život, a ktoré nám pomáhajú kráčať v určitých mantineloch, aby sme žili múdre a tiež nás chránia pred ublížením sebe aj druhým. Stačilo by dodržiavať základ a žili by sme úplne inak. Potom je tu Nová Zmluva, ktorú keby sme čítali pravidelne, videli by sme jasnejšie, čo je mimo Božej vôle.
Tak ako Pavol upozorňoval veriacich svojej doby na dôležitosť určitých vecí, tak pre nás je to ešte naliehavejšie, lebo aj sami vidíme, ako sa čas kráti. Už on vo svojej dobe napomínal veriacich, že majú vykupovať čas, o čo viacej my dnes.
S časom je to vždy také zaujímavé. Koľkokrát si povieme, že ideme zabiť čas, napr. keď kdesi čakáme alebo trebárs nemôžeme robiť niečo, čo sme chceli alebo si povieme, že sme unavení. No a nečinnosť, či ľahostajnosť – to je doslova zabitie času, ktorý sa nám už nevráti späť. Nebude. Nepríde. Neobnoví sa. Jednoducho je preč. A s pribúdajúcimi rokmi je ho stále menej. Preto je taký vzácny. Preto starší ľudia ďakujú za každý jeden deň, lebo si uvedomujú, že to je dar. Čas, ktorý tu máme, je naozaj Boží dar. Nie je to samozrejmosť. Aj preto máme s ním narábať ako so vzácnym drahokamom. Máme využiť každú minútu správne. Áno, viem, že to nedokážeme. Ale to neznamená, že sa nemáme snažiť.
Nielen Pavol poukazoval na krátkosť času. Sám Ježiš hovoril o blížiacom sa konci. Nielen svojom, ale doslova o skaze Jeruzalema, ktorá prišla o nejakých 40 rokov po Ježišovej smrti, ale aj o konci vekov. Tak sme to počuli aj v dnešnom spievanom evanjeliu. Koniec príde, to je jasné, ale ide o to, ako využijeme ten čas medzi začiatkom a koncom.
Pán Ježiš nás vystríha, aby sme sa nedali zviesť. Teda, aby sme nepočúvali všetko to, čo zaznie vo svete a verili tomu. V poslednom čase prídu falošní proroci a budú v Ježišovom mene hovoriť a mnohých zvedú. Tak to vidí Ježiš. Vie, že posledné časy budú ťažké, ale našou úlohou je žiť múdro.
Múdrosť vo viere nás často postaví do pozície nenávisti od ostatných. Milí b. a s., aj tu v našom kostole to máme ako pripomienku skrze obraz trpiacej cirkvi. Aj my si nosíme svoj osobný kríž utrpenia pre Krista, keď sme druhými nepochopení, keď nerozumejú múdrosti, ktorá je v Božom slove a nás považujú za naivných či bláznov. A ako zaznamenal evanjelista Matúš – ochladne láska mnohých, čo sa aj napĺňa. Vždy tam, kde ľudia žijú podľa Božej múdrosti, prichádzajú aj skúšky, trápenia, povedala by som, že určitý stres, lebo nevieme, čo všetko ešte pre vieru v Krista na nás príde. Ale ako máme pod druhým obrazom /napravo/ napísané a ako sme počuli v evanjeliu – Kto vytrvá do konca, bude spasený.
A tak sa do ďalších dní vypravme s prosbou, aby sme mali potrebnú múdrosť od Boha, aby sme vedeli, ako máme žiť v tomto svete, ktorý Boha nepozná a často aj odmieta. Nech nás vedie Boží Duch, aby sme v tomto svete žiarili ako jasné hviezdy vo vesmíre a tak prinášali dobré svedectvo o našom Pánovi a pomohli tým aj druhým, aby videli správny smer a cieľ svojho života a aj za ním išli.
Amen.