SB – I – Pamiatka zosnulých – 1.11. 2024
Text: Ján 17, 3
KÁZEŇ
Deti sa občas pýtajú, ako vznikol Boh. Odkiaľ je a kedy sa objavil, ako vyzerá a podobne. A ja im hovorím, že keď sa s Ním raz stretneme, tak sa Ho to opýtame. Božie slovo nám dosvedčuje, že Boh je večný. To je pre nás ľudí nepredstaviteľné a nedokážeme to pochopiť rozumom. Dokonca ani to, že aj nás všetkých čaká večnosť. Veď niekedy povieme, že to trvá večnosť, keď na niečo dlhšie čkáme, alebo sa ponáhľame a pred nami sa rad, v ktorom stoja ďalší ľudia, hýbe veľmi pomalým tempom.
Večnosť je podľa slovníka jestvovanie bez začiatku a bez konca. My momentálne žijeme v časnosti, kde sme ohraničení narodením a smrťou, odchodom z časnosti. Vieme a veríme, že potom nás čaká večnosť. Večnosť však nemožno automaticky spájať iba s dobrou večnosťou, teda večným životom u Boha. Je tu aj tá opačná strana, zlá večnosť v odlúčení od Pána Boha, v temnote, zatratení, inak povedané v pekle.
Milí b. a s., keď sa Pán Ježiš modlil za svojich nasledovníkov, učeníkov, ale aj nás, ktorí v Neho v dnešnej dobe veríme, myslel aj na našu dobrú večnosť. V predchádzajúcom verši povedal: „…aby im dal /Otec/ všetko, čo si Ty dal Jemu, totiž večný život.“ Pán Ježiš teda chce pre nás všetko to najlepšie nielen tu v časnosti, ale aj potom, keď prejdeme do večnosti. Chce, aby sme dostali to, čo dostal aj On od Otca, večný život.
Večný život je vlastne spoločenstvo s nebeským Otcom, je to videnie Boha tvárou v tvár, úplné poznanie všetkého, čo sa nám tu na zemi javí len ako obraz v hmle. A ako sme počuli, je to poznanie jediného pravého Boha a Ježiša Krista.
Keď toto počujeme, uvedomujeme si, že podiel na večnom živote môžeme mať už tu a teraz. A práve teraz, lebo počas života máme poznávať aj Pána Boha.
Pán Ježiš o sebe povedal, že je Cesta, Pravda i Život. Jeho úlohou a poslaním na tejto zemi bolo zachrániť ľudí a spasiť ich, teda priviesť ich k večnému životu. Ak teda vstúpime do živého vzťahu s našim Bohom skrze Ježiša Krista, získame večný život. Nijakým iným spôsobom, ak len nie skrze vieru v Ježiša sa nemôžeme dostať k Otcovi. Pekne to vyjadril Tomáš Gáll v nábožnej piesni /465/ – „Niet inej cesty žitím krem Teba, Kriste môj… Ty si môj poklad pravý, Záchranca z hriechov, bied, bez Teba, Pane drahý, vo svete spásy niet. Prosím Ťa, nedaj zblúdiť z tej cesty, ňou si sám…a raz mi daj, môj Kriste, tvárou v tvár Ťa vidieť.“
Ako som už včera hovorila, On je jediná Pravda, cez ktorú môžeme spoznať Boha, ale aj vidieť seba v tom pravom obraze. No a Život, ten s Otcom v nebi je len skrze Ježiša Krista.
Milí b. a s., v dnešný deň pamiatky zosnulých si tieto veci môžeme viacej a hlbšie uvedomiť. Dnes, keď najintenzívnejšie myslíme na všetkých našich zosnulých, ktorí nás v tomto roku, ale aj pred viacerými rokmi predišli do večnosti. V tom čase nám ich odchod spôsobil zármutok a žiaľ v srdci, pretože sme ich milovali a oni milovali nás. Vieme, že neboli dokonalí, tak ako nie je nikto z nás, ale predsa by sme radšej boli, keby ešte mohli prebývať s nami v časnosti. Vytratili sa a zostala nám na nich len spomienka, pomníky na cintoríne, kde sú vyryté ich mená a dátumy narodenia i smrti, či niekoľko fotografií, ktoré nám ich budú pripomínať, kým budeme žiť. No a práve v tom čase, keď nám niekto blízky odchádza si najviac uvedomujeme to, čo sme mohli urobiť inak, vtedy najviac preciťujeme, ako veľmi nám bude chýbať ich prítomnosť a premýšľame aj nad večnosťou. Nad tým, čo bude potom, keď aj my prejdeme na druhý breh ako sa hovorí a čo bude ďalej.
Božie slovo nám dáva na tieto otázky len určité odpovede, ktoré niekoho môžu uspokojiť, u iného nahlodajú vonkajšiu bezpečnosť a v niekom vyvolajú zdesenie. Pavol hovorí, že to, čo nás čaká, keď veríme v Ježiša Krista bude len dobré. Že si to nevieme ani predstaviť, ani sme to nikdy nevideli, ani nepočuli a ani v srdci by sme si to nevedeli želať a v mysli predstaviť, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú.
To je základ toho, čo môžeme poznať a možno aj iné čriepky určitých náznakov radostnej a skvelej budúcnosti s našim Pánom.
Nad čím ale chceme dnes krátko pouvažovať je to, aké je vlastne naše poznanie Ježiša Krista a teda Pána Boha? Či sa uspokojujeme s tým, čo počujeme v kostole alebo čo sme sa naučili pri príprave na konfirmáciu alebo na náboženstve a s tým si vieme vystačiť počas celého života?
Milí b. a s., človek sa toho môže naučiť dosť, veľa aj časom zabudne, ale to, čo budujeme v živom vzťahu, tak to v nás stále žije. Myslím si, že Krista nemožno úplne dokonale poznať, ale môžeme Ho poznať do veľkej miery a čím dlhšie Ho poznáme, tým viacej žasneme, aký bol a aký je stále k nám hriešnikom. Preto by našou túžbou malo byť k Nemu čo najbližšie, ako keď máme dobrého priateľa alebo milovaného a milujúceho partnera, s ktorých chceme tráviť čo najviac času, pochopiť Ho, rozumieť si s ním a poznať ho čo najviac.
Mnoho ľudí odchádza z tejto časnosti bez toho, aby vôbec vedeli základ. Nezáleží im na tom. Je im jedno, kde skončia, hlavne aby tento časný krátky život bol pre nich naplnený všetkým, po čom túžia. Žijú intenzívne a na zemi sa cítia príliš doma, ponorení do každodenných prác i zábavy. Mnohých ovláda túžba po blahobyte a v tom vidia jedinú svoju spásu a cieľ. Nemyslia na večnosť. A tak je veľmi otázne, či boli pripravení a kde bolo ich srdce.
Keď vieme o tom, že raz prejdeme do večnosti, je bláznovstvom, aby sme svoj čas premárnili, a aby nám vôbec nezáležalo na tom, aká tá večnosť pre nás bude. Je veľkým omylom si myslieť, že sa nás to netýka, alebo že sa to netýka tých, čo nechodia do kostola alebo nepatria do cirkvi a pod.
Je veľmi dôležité, ako sa týmto otázkam postavíme už teraz, lebo tým vytvárame svoju budúcnosť vo večnosti. Rozhodujeme svojimi postojmi, záujmom, či odmietaním, vierou či popieraním Boha.
Ak sme na tej strane, kde náš život napĺňa viera, mení nás Božie slovo a sprevádza Boží Duch, čo ja verím, že sme – veď inak by sme tu ani dnes nesedeli, tak potom máme nádej pre večný život. Naša istota sa nezakladá na nás samých, ani na našej viere a dôvere, ani na nijakých našich zásluhách, dobrých skutkoch alebo snahách, ale na Bohu samotnom. Zakladá sa na Kristovi, ktorý je verný a ktorý chce a prosí pre nás o ten najlepší a najcennejší dar, ktorým je večný život.
Pán Ježiš takýmto spôsobom zápasí o nás, o našu budúcnosť, ktorú nám v podstate vybudoval, keď za nás umieral na golgotskom kríži, a potom víťazne vstal z mŕtvych. On to všetko pre nás pripravil a teraz je na nás, ako sa k tomuto postavíme my. Či to prijmeme, budeme na tom zakladať svoj život, či budeme ďakovať Bohu za Jeho milosť a lásku a na svojom každodennom živote odrážať Božiu dobrotu ako vďačnú odpoveď za Božie dobrodenie.
Milí b. a s., z Božej strany je všetko pripravené. Teraz je rad na nás.
Amen.
Modlitba.
Pán Bože, vieme, že nás miluješ a chceš pre nás len to najlepšie nielen tu v časnosti, ale aj potom, pre večnosť. Veríme, že sme v Tvojich rukách. Veríme, že svojou láskou obklopuješ všetko, čo prichádza do nášho života. Ako aj dnes, keď spomíname na svojich drahých v Pánu zosnulých. Aj my raz pôjdeme ich cestou, preto nám pomôž, aby sme vedeli rozoznávať dobré od zlého, dôležité od nepodstatného, prospešné od škodlivého. Pomôž nám, aby sme Tvoju vôľu prijímali, jej rozumeli, a aby sme boli každodenne pripravení na Tvoje zavolanie. Ukry nás vo svojej láske, keď budeme prechádzať bránou smrti do večnosti. Dúfame v Teba, Tvoje zásluhy, ktorými si nám vydobyl nebo a prosíme, upevni nás svojim slovom vo viere v živého Boha, nášho Pána a Spasiteľa, Ježiša Krista. Amen.