Generálny úvod:
Milí b. a s., počas týchto dní svätíme sviatky, ktoré pre cirkev znamenajú začiatok jej existencie. Svätodušné sviatky, ktoré nás vracajú do času, kedy zmŕtvychvstalý Pán Ježiš vstúpil na nebesá a prikázal svojim učeníkom, aby zostali v Jeruzaleme a očakávali veľké veci Božie, t.j. zoslanie Ducha Svätého. Vieme, že po 10. dňoch sa tak stalo, opisuje to Lukáš v Skutkoch apoštolských, kedy Duch Svätý zostúpil na učeníkov a oni začali rozprávať cudzími jazykmi o Ježišovi všetkým, ktorí boli zhromaždení v Jeruzaleme na slávnostiach Turíc. Pôsobenie Ducha Svätého sa odrazilo aj na tom, že po kázni apoštola Petra uverilo 3000 ľudí, dali sa pokrstiť a tak vznikol prvý kresťanský zbor. Odvtedy Duch Svätý mocne pôsobí aj v cirkvi, aj mimo nej, čoho svedkami sme aj dnes, keď do nášho Cirkevného zboru Krstom Svätým pristúpia dvaja mladí ľudia, ktorí uverili v Ježiša a chcú patriť do spoločenstva cirkvi, Kristovho tela. Pre nás ostatných je to svedectvo o tom, že Duch Boží veje kam chce, privádza ku Kristovi koho chce sám a aj v dnešnej modernej dobe premieňa ľudské životy a dáva im nové smerovanie a zmysel. A tiež o tom, že Boh je živý a prítomný aj v našom svete a živote.
Modlitba:
Nakloň sa ku mne, dobrý Pane. Ku Tvojej tvári zdvihnem dlane, Ty do nich slovo položíš. Brieždi sa, okolo mňa tíš…
Rozumnosti ma uč hneď zrána, múdrosti, čo je v slove daná, nech viem sa správne rozhodnúť. V úlohách dňa mi radcom buď.
Navečer nech dám odpočet, že nezmýlil ma tento svet. Vediac však, že nie z vlastnej sily. Hradby pravdy ma ochránili.
Pravdou ma k sebe vedieš, viem. V pokore za to ďakujem.
Text: Galatským 5, 25 – Ak Duchom žijeme, aj obcujme podľa Ducha.
Z iného prekladu: Ak ste teda vládu nad svojim životom odovzdali Božiemu Duchu, jednajte podľa Neho.
KÁZEŇ.
Väčšina z nás, milí b. a s., sme sa stali členmi cirkvi už ako nemluvňatá, keď nás dali naši rodičia a krstní rodičia pokrstiť. Pri Krste dostávame závdavok Ducha Svätého, ktorý v nás chce pôsobiť. Potrebné je však aj vyučovanie a vedenie k viere. Viera vzniká počúvaním Božieho slova a Duch Svätý nám otvára srdce pre prijatie tohto slova, aby sme mu rozumeli a chceli podľa neho žiť. Takže kresťanmi sa stávame vďaka Bohu, ktorý pri nás pôsobí, dáva nám svojho Ducha a zároveň je to aj naše vedomé rozhodnutie, naša aktivita, že vykročíme na cestu, ktorú nám Boh ukazuje. Preto sme nielen pasívni prijímatelia Božieho daru, ale aj aktívni nasledovníci Boha, ktorí dobrovoľne a úprimne chcú kráčať v Kristových šľapajach. Na jednej strane sa teda poddávame Duchu Božiemu, žijeme Ním a na druhej strane slobodne za Ním kráčame takou cestou, akou ide a vedie nás.
Keď apoštol Pavol písal do Galácie, kde boli kresťanské cirkevné zbory, okrem iného im pripomínal práve túto skutočnosť, že nesmú ostať pasívnymi, ale majú sa stať aktívnymi. To, že boli pokrstení, teda začlenení do Kristovho tela, cirkvi, sa má viditeľne ukázať, odraziť na ich každodennom živote. A to je to, o čo máme dbať aj my dnes, o to viacej, v akej dobe žijeme. Z ľudského pohľadu sme bližšie k druhému príchodu Krista, preto máme byť bdelí, ostražití a pripravení na Jeho príchod ako Sudcu živých i mŕtvych. V dnešnej dobe vidíme duchovný a morálny úpadok, ktorý zachvátil aj cirkev, hoci vždy tu boli rôzne túžby v cirkvi, ktoré na ňu vrhali zlé svetlo a menili jej úlohu, ktorou je v prvom rade služba a nič iné. Dnes vidíme celkový úpadok, ľahostajnosť a najmä konfrontáciu, ktorou prechádzame pred zrakom ľudí, ktorí do cirkvi nepatria, ohľadne toho, čo veríme a čo žijeme. Ak chceme Krista priniesť druhým, nestačí len o Ňom hovoriť, ale je potrebné kráčať v Jeho šľapajach, a tak Ho prinášať vlastným životom druhým.
Svätodušné sviatky nám pripomínajú dobu, kedy nebolo jednoduché veriť v Ježiša Krista, lebo za to hrozila smrť. Tí, čo patrili do cirkvi, mysleli to vážne a neriskovali by svoj život alebo životy svojich blízkych len tak pre niečo, čo by nebolo naozaj skutočné a to pravé. O prvých spoločenstvách išli dobré chýry, že kresťania sú naozaj iní, láskaví, prajní, dobrosrdeční, praví nasledovníci Krista. V ich jednaní sa odrážala Kristova láska a obetavosť. Mnohí odovzdali vládu nad svojim životom Duchu Božiemu a poddali sa mu. Cirkevné spoločenstvá boli rôznorodé, zo Židov aj pohanov. No niekedy sa stávalo, že určité oblasti života ľudia nezverili Bohu.
Keď sa pozrieme na život cirkvi dnes, tak vidíme niečo podobné. Ako keby sme si niečo nechávali len pre seba, chceli by sme to mať pod kontrolou a máme možno pocit, že s tým nechceme Pána Boha zaťažovať, alebo že s tým nemá nič spoločné.
Ak niekto uverí v Ježiša Krista, ak sa obráti k Bohu, tak sa celý nasmeruje na novú cestu životom. Nie je to len jedna oblasť zo života a ostatné sa toho netýkajú. To je ako keď stojíte na križovatke a musíte sa rozhodnúť, ktorou cestou pôjdete. Nemôžete ísť dvomi cestami alebo viacerými. Jednoducho už kráčate iba jednou cestou a všetko podriaďujete jej. Pavol to nejako takto myslel, keď písal do Galácie. Jeho list je aktuálny aj pre nás, lebo viera v Ježiša Krista má rovnaké pravidlá dodnes. Ak sme sa podriadili Duchu Božiemu a odovzdali sme svoje životy do Božích rúk, nemôžeme sa obzerať späť, ľutovať, alebo si ponechať niečo zo starého života.
Určite musíme rátať s tým, že to nebude ľahké a vždy príjemné. V podstate sa vydávame proti prúdu, v ktorom všetci hladko plávajú a unáša ich tento svet so svojimi ponukami. Ako kresťania, Kristovci sme sa vybrali po ceste, ktorá nás bude stáť mnoho odriekania, zmien, sebazaprenia, vzdania sa ničoho alebo niekoho. Obrátený človek, veriaci človek nemôže všetko, čo prichádza do jeho života, iba prijímať. Práve vo chvíľach, kedy premýšľa nad svojim životom, stojí pred rozhodnutiami, mu pomáha Duch Svätý a radí mu, aby sa správne rozhodol. A to je naše poddanie sa Mu a zároveň naša aktivita, že si vyberáme, triedime, prehodnocujeme, vzdávame sa určitých vecí, nezapojíme sa do toho, o čom vieme, že je zlé a nesprávne. To je naše obcovanie. Každodenný život, v ktorom sme prítomní, v ktorom sa zapájame do života druhých ľudí a zúčastňujeme sa reality a jednáme s ľuďmi.
Cesta za Ježišom je aj prinášaním obetí, je cestou premeny celého nášho vnútra, našich myšlienok, slov a skutkov. Je to aktívne otočenie sa chrbtom k zlému a otočenie sa tvárou k dobrému.
Milí b. a s., počas týchto sviatkov si určite uvedomujeme aj to, akí sme neraz slabí v každodennom živote a nedokážeme žiť podľa Božieho slova a dať sa premieňať Duchom Božím. Najmä vo chvíľach skúšok si uvedomujeme, ako veľmi potrebujeme Ducha Božieho, ktorý by nás viedol a aj previedol cez temné údolie a pomohol nám zdolať všetky prekážky tak, aby sme obstáli. A to sa dá tak, keď budeme vyhľadávať to, čo napĺňa nášho ducha. Vtedy, keď sústredíme svoje myšlienky na duchovné veci a budeme premýšľať o tom, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, pekné a dobrotivé. Vtedy, keď budeme svoj zrak obracať od pominuteľných vecí k Bohu, k Ježišovi Kristovi.
Ako vieme, či naozaj žijeme Duchom? Stačí sa pozrieť na to, čím žijeme každý deň, napr. vo chvíľach odpočinku, aké knihy čítame, akých máme priateľov, aký je náš hodnotový rebríček, aké sú naše modlitby, či chodíme do spoločenstva kresťanov, na služby Božie, ako často pristupujeme k Večeri Pánovej a ako sa správame k ľudom v bežné dni.
Ak Pavol napísal, že máme byť aktívni, tak záleží naozaj aj od nás, aký bude náš život. Je na nás, aké myšlienky sa nám budú preháňať hlavou, aké slová nám „vyletia“ z úst a čo naše ruky urobia. Ak sme veriaci, kresťania, tak máme podľa toho aj žiť, jednať, konať, zmýšľať. Možno na nás budú druhí pozerať trochu divne, že sa nezapájame do všetkého, čo tento svet ponúka. Možno na nás budú ukazovať prstom, že nezapadáme do predstáv dnešnej doby. Možno sa na nás budú smiať, že túžime po pravde a chceme konať spravodlivosť. Možno stratíme tých, o ktorých sme si mysleli, že sú naši priatelia, keď nebudeme s nimi ťahať za jeden koniec. Možno sa narušia aj iné naše vzťahy, lebo kráčať v Kristových šľapajach nie je pre každého príjemné a nie každý je ochotný vzdať sa pohodlia a komfortu, ktorý má. Ale to, čo získame, keď budeme aktívne pracovať na svojom nasledovaní Krista, prevýši všetko ostatné.
Milí b. a s., Duch Boží v nás začal dobré dielo a chce ho aj dokončiť. Je však na nás, či to chceme aj my.
Amen