SB – I – Posledná nedeľa cirkevného roka – nedeľa večnosti – 24.11.2024
KÁZEŇ.
Keď povieme, že je niečo posledné, že je to posledný krát, tak si uvedomujeme, že to je koniec. Presne toto hovoríme o dnešnej nedeli. Je posledná v cirkevnom roku a teda nám prináša záver roka.
Milí b. a s., keď sa v našom živote niečo končí, tak to môže byť pre nás vydýchnutím si a teda radosťou alebo aj naopak, môže nám to prinášať smútok a strach. Myslím, že sme prežili viaceré také situácie, kedy sme si vydýchli, keď sa niečo skončilo – napr. choroba, zlá finančná situácia, trebárs pri starších ročníkoch vojenčina, pri mladších zase školský rok alebo možno konfirmačná príprava, či akákoľvek príprava v súvise s učením, či prijatím na školu a pod. Niekto si možno vydýchol, keď mu odrástli deti, alebo keď odišiel na dôchodok, či zmenil pracovné pôsobisko, a u niekoho to bola možno zmena bydliska. Určite by sme vedeli vymenovať ešte veľa takýchto situácií zo života.
Opakom je koniec niečoho, čo nám prinášalo radosť, spokojnosť. Napríklad čas dovolenky – keď skončí, tak potrebujeme niekoľko dní na naštartovanie do práce a je nám ľúto, že tie dni tak rýchlo prešli. Či keď skončí obdobie mladosti a nám pribúdajú vrásky. Alebo keď nám odíde spolupracovník, s ktorým sme si dobre rozumeli, a na ktorého sme sa mohli spoľahnúť, tak máme v srdci určitý smútok. Oveľa väčší smútok však máme, ak odíde blízky človek na večnosť. Vieme, že tu v časnosti nastal jeho koniec a viac ho tu niet. Vieme, že to nezmeníme.
Niekedy však stačí myslieť na koniec – to je jedno, na aký – a už aj to v nás môže vyvolať smútok, nostalgiu a možno aj istý strach, ako to bude, čo bude ďalej. Najmä vtedy, keď nepoznáme to, čo príde. Tento týždeň som na IT videla také krátke motivačné video, ako muž listoval knihu svojho života, resp. scenár svojho života a čítal si jednotlivé strany, čo ho čaká. A keď to čítal, tak ostal zarazený, veď prečo? Čo? Ako? A potom o pár strán pochopil a povedal: Aha, jaj tak, tak preto… keď čítal, prečo sa diali veci v jeho živote práve takto. My nemáme túto možnosť. A možno je to aj dobre. Aby sme sa nestresovali, nebáli, nevzdávali to, keď by sme videli, že prídu aj ťažkosti… My máme možnosť pochopiť veci až potom a vidieť, že všetko do seba krásne zapadá v našom živote a všetko má zmysel.
Kedy?
Áno, to je dobrá pripomienka. Kedy si môžeme s pokojom povedať, že všetko bolo v našom živote dobre tak ako bolo? Keď budeme patriť medzi tých, o ktorých sme počuli v jednej vete v dnešnom krátkom texte, čo o nich povedal Žalmista.
V Teba dúfajú tí, čo znajú Tvoje meno; lebo Ty neopustíš tých, čo hľadajú Ťa, Hospodine.
V ďalšom preklade to je trochu inak:
Pane, kto Teba poznal, v Teba dúfa, pretože toho, kto Ťa hľadá, si nikdy nesklamal, ten nie je opustený.
Milí b. a s., hoci vieme, že v našich životoch vždy niečo končí, aj to dobré, čomu sme sa tešili, aj to pekné, ktoré by sme si ponechali a vieme, že raz príde aj náš osobný koniec, to ešte neznamená, že máme žiť v smútku a strachu. My, ktorí veríme v Pána Boha, ktorí poznáme dôverne Jeho meno alebo teda Jeho mená – Hospodin, Pán, Najvyšší, Láska, Ježiš Kristus, Radca, Pomocník atď., my môžeme žiť v dúfanlivosti a nádeji. Lebo už v živote máme určité skúsenosti, na základe ktorých môžeme Bohu dôverovať. My sa na scenár svojho života nemusíme pozerať a čítať ho, pretože každý jeden deň svojho života vkladáme do Božích rúk a vieme, že tam sme v bezpečí. A to nie je detinská naivita alebo bláznovstvo človeka, ktorý je nezodpovedný a nevidí realitu. Je to viera a dôvera. Je to zažitie Boha vo svojom živote, kedy konal a neopustil nikoho z tých, čo v Neho dúfali. Nikdy nás nesklamal, že by nás nechal len tak bez svojho dohľadu.
Ako sme poznali doposiaľ nášho Boha? Psychológovia hovoria, že obraz Boha si vytvárame podľa svojich rodičov, najmä otcov. Ale ja si myslím, že aj ten pokrivený obraz, ktorý sme možno získali v detstve sa dá opraviť, ak si všímame Božie konanie v našom živote a správne ho chápeme.
Ak hľadáme Boha.
A to nielen vtedy, keď prídu problémy a ťažkosti, ale každý deň. Každý deň s Ním konzultujeme svoje rozhodnutia, svoje predstavy, svoje túžby a prijímame aj odpoveď.
Hľadanie Hospodina neznamená len splniť určité rituály, na ktoré sme zvyknutí, ale pozvať Ho do svojho života v každej oblasti. A toto je to, čo si myslím, že sa ešte musíme učiť. Videli sme to aj na stretnutí presbyterov, kedy pri zdieľaní sa zazneli ťažké otázky ohľadne stratených členov a nedostatku finančných prostriedkov.
A práve to je to, čo máme robiť. Dúfať v Božiu pomoc. Aby sme to nepochopili nesprávne, tak si netreba myslieť, že mávnutím čarovného prútika odídu od nás všetky problémy. To Pán Boh nikdy nepovedal. On sľúbil, že bude s nami. Pán Ježiš, keď odchádzal k Otcovi, zasľúbil zoslanie Ducha Svätého, ktorý ich bude viesť, sprevádzať a nebudú sami, opustení. A to sa týka aj nás dnes. Ani my nespravujeme cirkev sami, nestaráme sa vlastnými silami. Božia pomoc je pri všetkých, ktorí veria a hľadajú Boha, čo znamená, že sa vkladajú do Jeho rúk a v Neho dúfajú. Vtedy sa dejú zázraky. A vtedy môžeme naplno prežívať Božiu prítomnosť.
Milí b. a s., ak sa naučíme takto fungovať v živote, pri našom konci, pri smrti to bude pre nás veľká výhra. Nebudeme sa cítiť opustení, hoci možno budeme osamote. Budeme vedieť, že tak ako nás Pán Ježiš sprevádzal skrze Ducha Svätého celým našim pozemským životom, prevedie nás aj smrťou akoby cez bránu do večnosti a tam sa nás zastane na poslednom súde. Tak ako nás v živote nesklamal, ani tam sa nebudeme musieť báť, čo s nami bude. On s nami bude.
A tak aj dnes chváľme nášho Pána a prejavme Mu úctu, aby to bolo svedectvom toho, že si Ho vážime, veríme v Neho a dôverujeme Mu. Ďakujme Mu za to, že nás doposiaľ, až do samého konca toho cirkevného roka sprevádzal, chránil, bránil, opatroval a dával nám všetko dobré. Ďakujme Mu aj za to, že v Ňom máme nádej pre časný život a istotu večného života pre zásluhy Ježiša Krista. Ukončime starý rok radostne a pozerajme sa na všetko, čo sme v ňom prežili s nadhľadom, vnímajúc, že to bola Božia milosť a láska, ktorá nám dala prežiť to, čo z určitého dôvodu a pre vyšší zmysel prišlo alebo aj neprišlo do nášho života. Aj my ako Žalmista viďme, že Boh sa nevzdal nikoho, kto Ho hľadal, nevzdal sa nás, neopustil nás. Nech nám to ostane zapísané v srdciach aj mysliach aj pre nastávajúce nové obdobie.
Amen.
Modlitba.
Večný Bože, milostivý, stály a nepremenný, v plnosti srdca Ti ďakujeme za doterajšie vedenie, Tvoju lásku, ktorú si nám prejavil mnohorakým spôsobom a milosť, keď si nám neraz odpustil naše prestúpenia Tvojej svätej vôle. Keď sa pozrieme späť do končiaceho obdobia, tak vidíme Tvoju prítomnosť. Vidíme, že si bol s nami vo chvíľach radosti i smútku, šťastia i starostí a trápení. Slovami nevieme ani vysloviť, čím si požehnával náš život, chránil od zlého, prisporil zdravia a sily ku všetkému dobrému.
Pomôž nám, Pane, aby sme sa na svoj život pozerali očami dôvery a istoty, že Ty si nám pripravil skvelú budúcnosť a to nielen vo večnosti, ale už aj tu v časnosti. Pomôž nám múdro využívať čas nášho života, hľadať a poznávať Tvoju vôľu a konať dobro tam, kde budeme, kde nám Ty sám otvoríš pre to príležitosti. Buď s nami i naďalej až do samého konca, a potom nás preveď do svojho nebeského kráľovstva, aby sme Ťa tam mohli oslavovať so všetkými v Teba dúfajúcimi a Teba milujúcimi.
Amen.
