Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Istebné

Text: 1.Korintským 10, 1 – 13

¹Nechcem však, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom, všetci prešli morom, ²všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori, ³všetci jedli ten istý duchovný pokrm ⁴a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus: ⁵ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenia, lebo zahynuli na púšti. ⁶A toto stalo sa (výstražným) príkladom pre nás, aby sme neboli žiadostiví zlého, ako aj oni boli; ⁷ani nebuďte modloslužobníkmi, ako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil, a vstali, aby sa zabávali; ⁸ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za deň dvadsaťtritisíc; ⁹ani nepokúšajme Pána, ako (Ho) niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov; ¹⁰Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. ¹¹Toto sa im prihodilo ako príklad, a nám, ktorých zastihol koniec sveta, je to napísané na výstrahu. ¹²A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.¹³Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.

KÁZEŇ.

Milí b. a s., téma dnešnej nedele je prezieravá múdrosť. Budeme sa teda zamýšľať nad múdrosťou, ktorá nie je len taká „obyčajná“, ale je v každom ohľade iná.

Keď hovoríme o múdrom človeku, tak v prvom rade máme na mysli to, že veľa vie a pozná. Má vedomosti a skúsenosti zároveň, má všeobecný prehľad, vie sa zapojiť do akéhokoľvek rozhovoru a v živote sa dosvedčuje ako ten, kto koná rozumne. V staroveku považovali takéhoto človeka za mudrca, ba dokonca za filozofa, keďže túžil po múdrosti; poznávaniu a učeniu sa venoval čas i svoje prostriedky. A predsa nemusí byť múdry podľa Božej predstavy a z pohľadu Biblie.

Za múdreho človeka je považovaný aj ten, kto koná na základe tzv. zdravého sedliackeho rozumu. Vie si poradiť temer v každej životnej situácii a nedá sa len tak ľahko prekabátiť. Vie si – ako sa hovorí – spočítať veci a nejde strmhlav do všetkého, čo sa mu naskytne. Ale ani takýto človek ešte nemusí byť múdry podľa kritérií Božieho slova.

Aká je teda tá prezieravá múdrosť, o ktorej chceme dnes uvažovať, a ktorú nám predstavuje v liste do Korintu apoštol Pavol?

Múdrosť podľa Biblie v sebe zahŕňa uvedomenie si svojej pozície pred Bohom, pochopenie toho, že bez Boha som večne stratený a je to aj snaha prispôsobiť svoj život Tomu, v Koho verím. Čiže biblicky múdry človek svoj život vníma nielen z tohto časného hľadiska, kedy sa snaží jednať tak, aby sa tu mal dobre, ale myslí aj na večnosť a na život sa pozerá z tohto uhla pohľadu. Je to pochopenie toho, čo je v Božom slove napísané, bázeň pred Bohom a snaha žiť život podľa Božích pravidiel.

Prezieravá múdrosť je schopnosť vopred zvážiť a odhadnúť dôsledky a teda aj budúcnosť svojho konania, odhaliť možné nástrahy a vyhnúť sa im, či ich prekonať. Takýto človek je zrelý nielen vekom, ale aj po duchovnej stránke, čo je zrejmé na jeho živote.

Dnes sa chceme pýtať, kde získať takúto múdrosť, aby sme sa počas života vyhli zbytočným problémom, nespôsobovali ťažkosti ani sebe ani druhým, neboli na obtiaž rodine či spoločnosti, v ktorej žijeme, ale najmä nestratili večný život?!

Darcom takejto múdrosti je sám Boh a takúto múdrosť dáva skrze Ducha Svätého, ktorý premieňa srdce človeka, aby bolo schopné poddať sa Bohu a dať sa viesť. Ale na druhej strane je to aj naša aktivita, že chceme, prijímame, nevzpierame sa, ale v pokore sa poddávame Bohu vo všetkom. Nie preto, aby sme boli ovládaní, ako to často ľudia vnímajú, ale aby sme boli vedení v dobre a vedení do cieľa, ktorý máme pred sebou a ktorému sa nevyhne nikto. V podstate je to podobne, ako keď rodič vedie a učí svoje dieťa, aby sa dokázalo raz postaviť na vlastné nohy a vedelo, ako má žiť. Nie je to z túžby ovládať dieťa, ale dať mu to dobré, na čom má budovať ďalej život.

Milí b. a s., keď apoštol Pavol písal do Korintu, tiež mu išlo o niečo podobné, aby kresťanov v tomto pomerne veľkom meste usmernil, pretože na nich číhali mnohé pokušenia, ktoré by ich mohli odviesť od viery a oni by sa vrátili do starého spôsobu života, ktorý žili mnohí z nich ako pohania, teda ľudia, ktorí uctievali bôžikov vyrobených z kameňa a dreva. Keď uverili v Ježiša Krista, nastúpili cestu, ktorá ich mala doviesť do večného života a Pavol túžil po tom, aby na tejto ceste vytrvali.

Zároveň v kresťanskom spoločenstve boli aj Židia, ktorí však uverili v Pána Ježiša, ale tiež mohli upadnúť do hriechov, veď žili vo svete plnom pokušení. Preto im Pavol pripomenul ich predkov, ktorých Boh skrze Mojžiša vyviedol z otroctva v Egypte, ale oni sa stále v srdciach vracali späť, lebo cesta púšťou prinášala so sebou rôzne skúšky a oni neboli dostatočne vyzretí duchovne, a tak neustále reptali a konali, čo sa Bohu nepáčilo.

Pavol konkrétne vymenoval základné hriechy, ktorých sa dopustili a pre ktoré zahynuli. Sú to: žiadostivosť po zle, modloslužba, smilstvo, provokácia a reptanie. Presne tak sa správali tí, ktorých chcel Boh priviesť do Zasľúbenej zeme. Ak trochu poznáme dejiny izraelského národa, teda najmä obdobie, kedy žil Mojžiš, vieme aj o konkrétnych udalostiach, ktoré sa stali. Poviem len jednu, tú o hadoch, lebo aj v našom kostole máme nakreslených hadov na ohrádke, kde kľakáte pri Večeri Pánovej, sobáši a konfirmácii.

Keď Izrael putoval po púšti, zmalomyseľneli, rúhali sa voči Mojžišovi a voči Bohu a prišiel trest v podobe ohnivých hadov, teda nejakých hadov, ktoré boli jedovaté a po uštipnutí nimi človek zomrel. Nadávanie na Pána Boha, neustála nespokojnosť a tým aj rúhanie sa voči Božej vôli priniesla smrť. Mojžiš sa modlil za ľud a prosil Boha, aby ich oslobodil od hadov. A tak Boh prikázal Mojžišovi, aby zhotovil medeného hada, vyložil ho na palicu a kto bol uštipnutý, mal sa naň pozrieť a vyzdravel. 

To je predobraz Pána Ježiša Krista a nášho stavu, v ktorom sa veľmi podobáme Izraelcom v tom, že hrešíme, ale keď sa v pokání obrátime k Nemu, odpúšťa nám a zachraňuje nás pred trestom. Preto keď sa aj pozeráme na ohrádku a vidíme vlnité čiary, myslíme na Toho, ktorý nás očisťuje od každého hriechu, robí nás spravodlivými pred Bohom a zachraňuje nás nielen v časnosti, ale aj pre večnosť. Príchodom Pána Ježiša a následne Jeho smrťou, vzkriesením a vstúpením na nebesá sa začala doba konca. Vieme, že On môže prísť kedykoľvek. A nielen to. Za posledné týždne sme svedkami toho, že aj my môžeme odísť kedykoľvek z tejto časnosti do večnosti, lebo nepoznáme deň ani hodinu svojho odchodu. A preto by sme mali byť prezieravo múdri v tomto živote, nenechávať si vieru a s tým spojené všetko ostatné na poslednú chvíľu, ale v pokore pred Bohom žiť tak, ako to od nás Pán Boh žiada. Lenže to sa nedá bez toho, aby sme počúvali Božie slovo a žili v spoločenstve cirkvi.

Mnohí povedia, že Biblii nerozumejú. Verím, pretože nie je jednoduchá na pochopenie. Ani ja všetko neviem. Ale ten, kto túži po poznaní a teda aj prezieravej múdrosti, ten sa snaží využiť práve to, že sa môžeme stále slobodne stretávať a vzdelávať. V dnešnej dobe nie je problém sýtiť sa Božím slovom aj skrze modernú techniku, veď sú na to rôzne aplikácie, aj naša cirkev poskytuje každodenne zamyslenia nad Božím slovom, aby sme ním boli sýtení každý deň, tak ako sýtime svoje telá jedlom, aby dokázali a vládali fungovať. Apoštol Pavol vystíha kresťanov, aby neboli pyšní a neboli si istí sami sebou, svojou silou odolávať pokušeniam, alebo si o sebe mysleli, že sú dosť múdri, aby zvládli tento život sami. Kto stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol!

Milí b. a s., nebuďme si tak veľmi istí, že nás sa tieto veci netýkajú. Naopak. Týkajú sa nás osobne, bytostne a Boh sa nedá vysmievať. Aj my podobne ako Korintskí žijeme v dobe, ktorá možno má niektoré vymoženosti, ale je rovnako plná zla, nenávisti, rôznych tlakov spoločnosti, v ktorej žijeme a nie veľmi dobrých morálnych vzorov okolo nás, ktoré nás podnecujú k nesprávnym túžbam a my potom musíme zápasiť s pokušením rôzneho typu. Ani dnes to nie je ľahké, ba povedala by som ešte ťažšie, pretože do budúcna bude čoraz komplikovanejšie rozpoznať skutočnú pravdu a realitu od klamstva a vymysleného sveta.

Je však na nás, čo s tým urobíme. Všetci sme boli vyvedení k slobode v Ježišovi Kristovi, všetci sme pozvaní postaviť svoj život na skale, Kristovi, všetci sa môžeme v pokore poddať Pánu Bohu a učiť sa žiť podľa Jeho slova.

Božie slovo nás upozorňuje, aby sme získali Božiu prezieravú múdrosť a konali podľa nej. Mysleli nielen na tento život, čo budeme jesť a piť, ale aj na to, ako napokon skončíme. Pretože večnosť nie je večný život automaticky. Môže to byť aj večné zatratenie spred Božej tváre a večné zahynutie. Ako to bude s nami, záleží aj od nás, od nášho rozhodnutia, na ktorú stranu sa postavíme. Tak ako spomínal Pavol, aj predkovia sa rozhodli, ale žiaľ nesprávne a tak museli prijať aj trest. Poznáme to aj zo života, že našimi rozhodnutiami vytvárame svoju budúcnosť a to časnú i večnú.

Pred nami sa otvára ďalšie obdobie nášho života, dostali sme opäť tú istú ponuku od nášho Pána, kráčať s Ním týmto životom v múdrosti, pokore a bázni ku cieľu, ktorý nám určil: byť raz s Ním, v Jeho blízkosti a večne žiť v Jeho láske. Buďme prezieravo múdri a vykročme na cestu za Ním s Ním!

Amen.

Text: Matúš 7, 15 – 23

¹⁵Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. ¹⁶Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? ¹⁷Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. ¹⁸Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom donášať dobré ovocie. ¹⁹Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. ²⁰Tak teda po ovocí poznáte ich. ²¹Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. ²²Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, a či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? ²³A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!

KÁZEŇ.

Milí b. a s., väčšinou máme pred sebou obraz Pána Ježiša ako milého, dobrého Pastiera, ktorý má na svojich pleciach ovečku alebo tento týždeň sme do Karmelu nalepili niekoľko biblických citátov na stenu a bol tam aj jeden obrázok ako Pán Ježiš kráča ruka v ruke s dieťaťom. Tieto obrazy v nás vyvolávajúci pocit zachraňujúceho Ježiša, ktorý pôsobí tak súcitne. A On taký aj je, lebo chce, aby sme všetci boli zachránení pre večný život. A má v sebe nekonečne veľa trpezlivosti a lásky s nami hriešnikmi, ale … dnes sme počuli slová, ktoré nám s týmto všetkým akosi nejdú dokopy a mohlo sa nám zdať, akoby zrazu namiesto láskavosti zaznela z Jeho úst neúprosná prísnosť až odmietavosť a tvrdosť, ktorú by sme nečakali. A to sú slová, ktoré povedal tým, ktorí za Ním chodili, boli Jeho nasledovníkmi a dokonca mnohí z nich robili aj predivné veci v Jeho mene.

A my sa teda pýtame, ako to je a prečo to povedal? Čo to znamenalo pre nich a ako sa to dotýka aj nás dnes?

Božou vôľou je, aby sme boli zachránení a spasení, teda po smrti sa dostali do Božieho kráľovstva a prebývali vo večnom živote s našim Pánom. Častokrát podliehame predstavám, že keď budeme konať správne veci, že budeme zachránení. My evanjelici nepoznáme záchranu skrze dobré skutky, ale veríme, že keďže nám je ponúknuté spasenie, skutky nášho života by mali byť v súlade s Božou vôľou ako prirodzený dôsledok vedomia o našej záchrane. Táto túžba konať podľa Božej vôle by mala v nás rásť práve s čím hlbším uvedomením si toho, akí sme nehodní a biedni a ako nič nevieme dať Pánu Bohu a nemôžeme si zaslúžiť spasenie.

Je hrozné počuť z Ježišových úst, že nie každý, kto hovorí Bohu Pane, Pane, vojde do Božieho kráľovstva. Aj pre nás kňazov, ktorí často zvestujeme Krista, práve tento Ježišov výrok znie veľmi alarmujúco a vedie nás k sebaspytovaniu, aká je vôbec tá naša služba, ktorú konáme. Je taká, akú ju chce mať náš Pán? Konáme ju ako zvestovatelia evanjelia podľa Jeho vôle, alebo sa odkláňame na nejakú svoju cestu a spôsob, o ktorom sme presvedčení, že je správny? A nielen oficiálne, keď kážeme alebo konáme nejaké aktivity v našich cirkevných zboroch, ale aj v súkromí života, či vtedy, keď nejde všetko podľa našich predstáv. Osobne sa zaraďujem medzi poslucháčov a premýšľam nad tým všetkým, aj nad chvíľami mojich zlyhaní či svojvôle, lebo tá človečina je aj v nás a neraz nás premáha. Ježišove slová platia pre všetkých nás, ale myslím si, že pre nás kňazov o to viac, že nám bola zverená služba ľuďom a Bohu a o to prísnejší bude súd nad nami.

Tak ako Pán Ježiš videl do srdca ľudí svojej doby, vidí aj do tých našich a vie, aké sú v nich motívy, aké sú pohnútky nášho konania. On vie všetko. Vie to, čo my nemáme šancu na prvý pohľad rozpoznať, pretože my nevidíme do vnútra človeka. Vieme iba o sebe a svojej motivácii, ale nevieme o druhom človeku.

Ak Pán Ježiš nazýva určitú skupinu tých, ktorí Ho nasledujú dravými vlkmi preoblečenými do ovčieho rúcha, zužuje tým okruh tých, ktorí budú zachránení pre večný život a poukazuje na to, že ani navonok najúspešnejšia služba a najskvelejšia činnosť, ktorá dokonca môže byť spojená s veľkými znameniami a zázrakmi, nie je zárukou pre prijatie do nebeského kráľovstva. To nás musí viesť k vážnemu zamysleniu sa nielen celkovo nad cirkvou, ale aj nad nami jednotlivo, osobne. A tiež k túžbe po súlade našej viery s našim každodenným životom a najmä s našim vlastným srdcom.

Pán Ježiš dáva rôzne príklady, napr. o dobrom strome, ktorý prináša dobré ovocie a zase naopak o zlom strome, na ktorom vždy porastie len zlé ovocie. Chcel tým vysvetliť, že jednoducho ten, kto patrí Kristovi, musí žiť život v posvätení, lebo jeho život má vychádzať z Krista a to všetko teda musí byť v Jeho srdci, ktoré je zvesťou premieňané a nemôže konať inak, len tak ako to chce Pán Boh. Musí v tom byť súlad, pretože Boží súd odhalí každú faloš a všetko falošné spáli v zožierajúcom ohni.

Nielen na Božom súde bude jasné, čo bolo falošné a čo pravé, ale už teraz vieme odhaliť – ako povedal Pán Ježiš – falošných prorokov.

V starozákonných dobách bolo mnoho falošných prorokov, ktorí prinášali zvesť, ktorá sa páčila kráľovi alebo ľuďom. Prehlasovali to za Božie posolstvo. V Ježišovej dobe to bolo veľmi podobne a aj dnes počujeme niečo také. Deje sa to najmä v sektách, kde týmto falošným prorokom ide najmä o slávu, peniaze alebo naplnenie vlastných cieľov. Ale aj cirkev je ohrozená tými, ktorí sa v nej chcú realizovať. A práve podľa toho ich vieme aj rozpoznať. Podľa života a skutkov, ktoré konajú porovnajúc to s tým, čo hovoria.

Milí b. a s., niekedy sa aj nám stane, že to zaškrípe a ukáže sa naša nedokonalosť, ale tu Pán Ježiš poukazuje na vedomé a cielené konanie, ktoré nie je v súlade s Božou vôľou.

Jednou z úloh cirkvi je skúmať tieto veci a chrániť sa od takýchto ľudí, aby aj nás nestrhli do svojich spôsobov, a aby sa cirkev Kristova netrieštila zvnútra, lebo to je oveľa bolestnejšie, ako keď prichádza nepriateľ zvonka a je to nielen zničujúcejšie pre samotnú cirkev, ale prináša to aj zlé svedectvo pred tými, ktorí sú mimo cirkev.

Jedným z príkladov je falošné evanjelium prosperity. Tí, čo ho prinášajú tvrdia, že keď budeme veriť v Pána Boha, budeme sa mať dobre a bude sa nám vždy len dariť. Toto Pán Ježiš nikomu nesľuboval, práve naopak, varoval svojich nasledovníkov, aby vzali na seba svoj kríž a tak Ho nasledovali.

A vieme, že mnohým veriacim kresťanom sa dejú aj zlé veci, prichádzajú na nich ťažké skúšky a nemajú to ľahké. Apoštolovia to tiež nemali jednoduché a vieme, že obetovali svoje životy pre vieru v Krista, čím z ľudského pohľadu stratili, ale z Božieho získali. Keby sme verili takýmto falošným prorokom dnešných čias, naša viera by sa musela zrútiť pri prvom momente neúspechu, strate zdravia alebo ťažkosti. A takáto viera nie je položená na správnom základe, na Kristovi.

Iný príklad je dvojaký život, kedy slová nie sú v súlade s tým, čo človek žije. Prirovnám to k fajčiarovi, ktorý povie svojmu synovi, aby nefajčil, lebo vie, že je to nesprávne, ale sám si pred ním zapáli cigaretu. Čo sa stane? Syn ho nebude rešpektovať, lebo nevidí súlad, nevidí slová premenené v čin.

Určite by sme zo života našli aj iné príklady a iste sme sa s tým stretli. A posledné, nad čím by sme mali premýšľať je teda posvätenie, čiže oddelenie pre službu Bohu. Posvätení sme boli nielen v deň svojho krstu, ale sme vždy, keď plníme Otcovu vôľu. A tú nachádzame na príklade Pána Ježiša a tiež v Božom slove, ktoré nás usmerňuje, vyučuje, napomína, vedie a utvrdzuje na správnej ceste. Záleží však na nás, či to myslíme s Kristom vážne alebo či zostávame len na povrchnom vnímaní toho, v čom možno už roky žijeme.

Keďže ide o večný život v Božom kráľovstve, mali by sme sa skúmať, pozerať sa do zrkadla Božieho zákona a najmä v úprimnosti srdca činiť pokánie. Aj dnes sa môžeme vydať tou novou cestou života, ktorá je v súlade s Božou vôľou.

Amen

Text: Marek 8, 1 – 9

¹V tých dňoch, keď s ním bol opäť veľký zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im: ²„Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. ³Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.“ ⁴Učeníci mu odpovedali: „Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil?“ ⁵Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Odpovedali: „Sedem.“ ⁶Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, vzdal vďaku, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. ⁷Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. ⁸Jedli a nasýtili sa, ba pozbierali sedem košov nalámaných zvyškov. ⁹Ľudí bolo asi štyritisíc. 

KÁZEŇ

V evanjeliách nachádzame dve správy o nasýtení zástupov. Jedna hovorí o 5000-coch a druhá, ktorú sme počuli dnes, o 4 000–vom zástupe ľudí, ktorých Pán Ježiš zázračne nasýtil. V tom prvom prípade po nasýtení pozbierali odrobinky a naplnili 12 košíkov. 12 je symbolické číslo pre Izrael, a keď ju používa Pán Ježiš, chce ňou vyjadriť plnosť Izraela. Pri nasýtení 5000 ľudí išlo naozaj o Židov, ktorí tam boli zhromaždení. 

V dnešnom príbehu o zázračnom nasýtení sa stretávame s iným zoskupením tejto veľkej masy ľudí, ktorí chceli počuť Ježiša. Išlo viacej o pohanov. A preto tu evanjelista Marek uvádza iné číslo, číslo 7, ktoré je číslom plnosti  a posvätenia sa pohanov v novom duchovnom Izraeli skrze Pána Ježiša. 

V tej dobe svet fungoval trochu inak ako je to dnes. Ale jedno je spoločné, že ľudia sa vždy radi spolu stretávali. Tento týždeň bol v Žiline futbalový zápas a na štadióne bolo 7 800 fanúšikov, ktorých spája záujem o tento šport a v podstate sú to cudzí ľudia od nás a aj zo zahraničia. Vieme, že sú rôzne aktivity, na ktorých sa zhromažďuje veľa ľudí a dokážu tam stráviť dosť veľa času a samozrejme aj investovať pre tú danú vec. 

V dobe Pána Ježiša bolo bežné, že ľudia sa stretávali, aby počúvali niekoho z rabínov, alebo učiteľov. A tak aj za Pánom Ježišom chodili zástupy. Keď prišiel do nejakého mesta, zhŕkli sa ľudia, lebo o Ježišovi veľa počuli a chceli aj oni zažiť niečo výnimočné, či možno len potvrdiť si to, čo sa rozprávalo. A v tomto prípade to nebolo na pár hodín, ale už tri dni zotrvávali s Ježišom a počúvali Ho. Mali so sebou aj zásoby jedla, ale tie po čase došli. Keby boli v meste alebo aspoň blízko neho, mohli by si doplniť jedlo a nebol by problém. Ale práve pustatina im mala pripomenúť, že Pán Ježiš myslí na všetky ich potreby a spoľahnutie sa na Neho pomáha žiť spokojne. 

Milí b. a s., Pánu Bohu záleží na našich potrebách. Na všetkých, aj tých telesných, bežných a niekedy vykoná predivné veci, aby nás aj takýmto spôsobom zachránil.

Učeníci Pána Ježiša zažili na vlastné oči nasýtenie 5000-vého zástupu. A predsa ich počujeme, ako sa pýtajú: „Kto a ako by mohol tu na pustatine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil?“

To, čo je pre nás nemožné, je možné u Pána Boha. Ale náš podiel na tom je poskytnúť to, čo máme k dispozícii. A Pán Ježiš to presne tak aj urobil. Vypýtal si, čo majú. Mali 7 chlebov a niekoľko rybičiek. Nie veľa pre ľudské možnosti, lebo toto by vystačilo pre pár ľudí, ale v Ježišových rukách je to dosť pre 4 000 mužov, bez žien a detí. A ešte je aj nazvyš. Po dojedení nazbierali 7 košov nalámaných zvyškov. Chlieb, ktorý jedli, nebol ako ten náš. Boli to skôr posúchy.  

Oboje, chleby aj ryby, Pán Ježiš požehnal. Vzdal vďaku Bohu za to, že je nielen našim Stvoriteľom, ale aj Udržiavateľom, stará sa o nás, myslí na všetky naše potreby a to, čo On požehná, prináša nám úžitok nielen pre večný život, ale aj pre tento časný,  každodenný život, aby sme mali to, čo potrebujeme. Pán Ježiš požehnáva, ale aj rozdáva, aby mal dostatok každý, kto je účastný konkrétneho momentu. 

Niekedy sa nám ale stáva to, čo učeníkom. Zabúdame na Božie skutky v našich životoch, na predivné momenty a chvíle, kedy sme v nemom úžase len stáli a pozerali a divili sa tomu všetkému, ako On riadi beh tohto sveta a aj našich jednotlivých životov. A nielen to! Otázka je, koľkí majú o to záujem! Koľkí chcú a prídu za Pánom Ježišom, zotrvávajú pri Ňom a dajú sa Ním nasýtiť? Nielen telesne, ale aj duchovne. Koľkí prijmú v plnosti požehnanie, aby mali dosť? 

Milí b. a s., keď Pán Ježiš niečo požehná, máme vždy dosť. No najviac a najintenzívnejšie si to môžeme uvedomiť vtedy, keď sme v pustatine svojho života. Vtedy sa aj my pýtame: „Kto môže obstarať to, čo práve potrebujem? Kto, keď moje možnosti sú také biedne?“

Pustatina života nemusí byť len, keď máme nedostatok jedla. Môže to byť akákoľvek iná potreba nášho života. Je to podobne, ako keď sa modlíme Otčenáš a v ňom tiež prosíme o chlieb každodenný. Nie je to len chlieb ako taký, ale všetko, čo potrebujeme ku každodennému životu. 

Martin Luther to v Malom katechizme vysvetľuje: „Chlieb každodenný je všetko, čo patrí k výžive tela a našim potrebám, ako pokrm, nápoj, odev, obuv, dom i dvor, pole, dobytok, peniaze, majetok, verná manželka (verný manžel), dobré dietky, zbožná domácnosť, dobrá a spravodlivá vrchnosť, dobrá vláda, dobré povetrie, pokoj, zdravie, striedmosť, možnosť poctivo pracovať, verní priatelia, dobrí susedia a iné podobné veci.“

Takže na pustatine sme aj vtedy, keď nemáme v niečom dostatok, nemysliac tým teraz prebytok alebo to, čo k životu nepotrebujeme, len po tom túžime. Môže to byť aj pocit osamotenosti, zlé zdravie; keď nám chýba pokoj, alebo keď sme v toxických vzťahoch, či v situácii, kedy máme problémy v rodinách s našimi blízkymi atď. 

Na pustatine sa môžeme opúšťať, nevidieť zmysel života, byť vyhorení – ako sa to často používa, prežívať zo dňa na deň, utápať sa vo svojich starostiach alebo môžeme odovzdať Pánovi Ježišovi všetko, čo máme. 

Tam, kde my nevidíme možnosti, kde nás prenasledujú bytostné otázky a nevidíme riešenia, Pán Ježiš so súcitom a trpezlivosťou koná, aby nás zachránil.  

Milí b. a s., aj uprostred leta k nám zaznievajú Božie slová, aby nás vzpružili, posilnili na našej životnej ceste a pripomenuli nám, že Pán Boh pamätá na všetky potreby nášho života a chce nás zachrániť aj v tejto časnosti vo chvíľach našich bied a starostí. Je to obraz Jeho záchrany pre večnosť, kde už budeme mať plnosť Jeho požehnania. 

Toto všetko platí pre každého, kto je ochotný pridať sa k Pánovi Ježišovi, zotrvať pri Ňom nie na chvíľu, ale po celý čas. Aj číslo 3, 3 dni boli s Ježišom, je symbolické a znamená plnosť. Plnosť nášho času, ktorý máme žiť v Božej prítomnosti už teraz, keď sme na zemi, a aby sme potom raz prebývali tvárou v tvár s Tým, ktorý nám dáva plnosť časnosti i večnosti. 

Amen. 

Modlitba

Pane Ježiši Kriste, keď za Tebou kráčame cestou života a snažíme sa zotrvať pri Tebe, občas nám dôjdu naše zásoby a cítime sa slabí, aby sme dokázali ísť ďalej. Tak ako si vo svojom čase nasýtil mnohých aj telesne, konkrétne, prosíme Ťa, postaraj sa aj o naše potreby v tomto čase. Ty vieš, čo potrebujeme, Ty vidíš biedu našich životov, Ty nás nechceš opustiť na pustatine nášho života, ale chceš nás zachrániť. Pýtaš sa nás, čo máme. Jediné, čo máme, je naše srdce. To Ti môžeme dať, aby si ho Ty nasýtil tým, čo potrebuje. 

Pane, keď zabúdame na Tvoju dobrotivosť, pripomeň nám ju, obnov v našej mysli spomienky na to, aký si dobrý a starostlivý. Pomôž nám vnímať Tvoju dobrotivosť aj v maličkostiach života, ktoré prijímame každý deň a už sme si zvykli, že je to samozrejmosť. 

Dobrý Bože, pomôž nám na pustatine nášho života vnímať Tvoju lásku a vidieť Tvoju prítomnosť v predivných okamihoch. Tak nás veď ku cieľu, ktorý si nám určil a svojou mocou nás vystroj na cestu do večnosti. 

Amen.