Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Istebné

Generálny úvod:

Milí rozhlasoví poslucháči, b. a s., tak ako si vo svojich životoch pripomíname dôležité udalosti, rôzne výročia, najmä tie radostné, narodeninové, aj kresťanská cirkev dnes slávi sviatok zoslania Ducha Svätého na apoštolov, kde nachádzame aj počiatok cirkvi, jej vznik. Stalo sa tak v 50.deň po vzkriesení Pána Ježiša, o 10 dní po Jeho vstúpení na nebesá. Pán Ježiš dal svojim učeníkom inštrukcie, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale očakávali zoslanie Ducha Svätého. V Skutkoch apoštolských v 2.kapitole nachádzame opis udalostí zoslania Ducha Svätého a dôsledky Jeho príchodu. Všetci, ktorí boli na sviatky Letníc zhromaždení v Jeruzaleme, mohli počuť veľké veci Božie každý vo svojej rodnej reči. Veľké veci boli tie, ktoré sa udiali počas posledných týždňov, a to, že v Ježišovi z Nazareta Boh poslal dlho očakávaného Mesiáša, ktorý bol ochotný vziať na seba hriechy celého sveta a vyniesť ich na drevo kríža, zomrieť za hriešnikov a vykúpiť ich pre večný život. Duch Svätý skrze slová učeníkov o Pánovi Ježišovi vzbudil vieru v ľudských srdciach a tak sa začala formovať kresťanská cirkev.

My si v dnešný deň pripomíname tieto dôležité veci počiatkov cirkvi, ale zároveň sa chceme potešovať Božím slovom, ktoré nás uisťuje o tom, že Pán Ježiš je skrze Ducha Svätého aj s nami, pomáha nám veriť, žiť v kresťanskej múdrosti a dáva nám svoj pokoj.

Modlitba: 

Nakloň sa ku mne, dobrý Pane. Ku Tvojej tvári zdvihnem dlane, Ty do nich slovo položíš. Brieždi sa, okolo mňa tíš…

Rozumnosti ma uč hneď zrána, múdrosti, čo je v slove daná, nech viem sa správne rozhodnúť. V úlohách dňa mi Radcom buď.

Navečer nech dám odpočet, že nezmýlil ma tento svet. Vediac však, že nie z vlastnej sily. Hradby pravdy ma ochránili.

Pravdou ma k sebe vedieš, viem. V pokore za to ďakujem. Amen.

Text: Ján 14, 26 – 27

Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, Ten naučí vás všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje!

KÁZEŇ

Milí poslucháči, b. a s., ak má dieťa milujúceho rodiča, cíti sa pri ňom dobre a bezpečne. Rado sa drží jeho ruky, lebo vie, že sa mu nič nestane. S úľavou kladie svoju hlavu na rodičovské plece, aby tam našlo svoj oddych a pokoj. Ale raz vyrastie a bude musieť kráčať životom bez stálej rodičovskej prítomnosti. A myslím, že pomyslenie na to, je určitý stres, ktorý v srdci dieťaťa vyvoláva nepokoj, strach, neistotu. Radosť a upokojenie prináša vedomie, že rodičovi môže zavolať, vypýtať si jeho radu, oprieť sa o neho vo chvíľach skúšok, či sa mu vyžalovať. Tak môže dozrieť v dospelého, ktorý bude rovnako konať vo vzťahu k svojim deťom. Toto platí, ak je vo vzájomnom vzťahu láska.

Pán Ježiš neraz hovoril svojim učeníkom, že príde čas, kedy nebude s nimi fyzicky na zemi. Predpovedal im svoje utrpenie, smrť a aj svoje vzkriesenie. Vedel, že sa vráti späť k Otcovi, do nebeskej slávy a chcel, aby si to aj oni uvedomili. No nielen to. Povedal im, že nezostanú sami. Namiesto seba pošle Ducha Svätého, ktorý ich bude sprevádzať, aby vedeli, po akých majú kráčať cestách. V tom je usmernenie, aby išli podľa Božej vôle a napĺňali úlohu, do ktorej boli povolaní. Duch Svätý ich bude učiť všetko, čo budú potrebovať ako zvestovatelia evanjelia.

Tak ako aj my neraz na mnohé veci zabúdame, aj učeníci mohli stratiť niť, ako sa hovorí a nepamätali by na všetko to, čo ich Pán Ježiš počas svojho pozemského života naučil o Pánu Bohu, o živote v obetavej láske a pod. preto ich Pán Ježiš chce vystrojiť Duchom Svätým, aby im bol Radcom, keď nebudú vedieť, čo ďalej, ako sa rozhodnúť v živote, alebo aj ako obhajovať učenie Pána Ježiš pred svetom. Na inom mieste o Duchu Svätom čítame, že  bude utešovať, keď budú nasledovníci Pána Ježiš v rozličných trápeniach a ťažkostiach pre svoju vieru.

A tak Ducha Svätého posiela Pán Ježiš ako svojho zástupcu pre všetkých, ktorí Ho milujú, veria v Neho a chcú Ho nasledovať.

Milí b. a s., my veríme, že Duch Svätý stojí aj za tým všetkým, čo máme napísané v Božom slove, Biblii, a preto máme istotu pravdy v tom, čo je napísané o Pánovi Ježišovi. Aj nám samým Duch Svätý pomáha, aby sme verili v Pána Boha a pripomína nám to, čo Pán Ježiš konal, čo učil, aby sme ako tí, ktorí sa vydali na cestu za Ním, mohli kráčať bezpečne a s istotou. Tak ako dieťa, ktoré má svoju istotu v rodičovskej láske.

Neraz vidíme a zažívame, aký náročný je život, čo všetko nám prináša, do akých situácií sme postavení, s čím všetkým sa musíme popasovať. A hoci dnes svet ponúka tak mnoho možností, materiálneho zabezpečenia a akože istoty, my vieme, že je to ako domček z karát, ktorý sa veľmi rýchlo zosype, keď príde niečo nečakané, niečo, čo bolestne zasiahne do nášho života alebo keď pocítime stratu možno tých, ktorí nám boli oporou, či stratu niečoho, v čom sme nachádzali radosť a zmysel života. Veľa krát sme svedkami toho, že nič, čo máme, ani to, kým sme, nám nemôže zaručiť trvalú radosť a pokoj v srdci, pretože je to postavené na krehkých základoch pominuteľnosti, opotrebovateľnosti a dočasnosti.

Cítime, že potrebujeme niekoho, kto by nás viedol, uisťoval o svojej prítomnosti, potešoval tak, aby sme mali v srdci radosť aj pri slzách. Potrebujeme niekoho, kto by nám dokonale rozumel aj v takých chvíľach, kedy nielenže nám iní nerozumejú, ale ani my sami sebe. Vieme, že potrebujeme niekoho, kto by bol našou oporou a istotou aj vtedy, keď všetko naokolo buráca, keď strácame pevnú pôdu pod nohami, a keď nás valcuje strach, ktorý nám nedáva spávať. Niekoho, pre kým by sme mohli ukázať celé svoje vnútro bez toho, aby sme sa báli odmietnutia, pohŕdania alebo odsúdenia.

Milí rozhlasoví poslucháči, b. a s., Duch Svätý spĺňa všetky tieto kritériá a Pán Ježiš zasľubuje, že Ho posiela, aby zastúpil Jeho fyzickú prítomnosť svojou duchovnou prítomnosťou v našom svete. Skrze Neho nám Pán Ježiš dáva svoj pokoj, ktorý sa nerovná pokoju v tomto svete. Boží pokoj je iný, než len neprítomnosť vojen, či konfliktov, nie je totožný s mierom, počas ktorého máme relatívny kľud, ale nikdy nevieme, čo sa môže stať už zajtra. Boží pokoj je istota v srdci, v ktorej vieme, že nie sme v tomto svete sami, ale je s nami náš Pán a Záchranca skrze Ducha Svätého. A keby sa aj dialo čokoľvek, že by bol narušený náš vnútorný kľud, môžeme sa oprieť o Božie zasľúbenie, v ktorom nachádzame silu a útechu pre svoj život.

Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, aby sa nebáli a nestrachovali. Čakali ich rozličné skúšky viery, ktoré neboli ľahké, lebo neraz mohlo ísť aj o ich život. V evanjeliách by sme našli výstrahy, že pre vieru v Krista budú prevolávaní na súdy, budú zatvorení do väzenia, nebudú mať jednoducho ľahkú cestu pre zvestovanie Božieho slova. Nemali sa nechať zastrašiť, ale mali svoju istotu vložiť do Božích rúk a tam nájsť pokoj.

To isté máme robiť aj my. Máme sa potešovať zasľúbením Pána Ježiša, že bude s nami skrze svojho Ducha až do konca tohto sveta. Nevieme, čo všetko nás v živote čaká, nevieme, čomu budeme ako veriaci v Pána Ježiša Krista vystavení možno aj v našich rodinách, v práci, či v iných životných postaveniach či situáciách, kedy budeme potrebovať vnútorný pokoj a aj oporu, či múdrosť pre naše rozhodnutia, ako aj potešenie v konkrétnej chvíli. Dovoľme Pánu Bohu, aby nás naplnil svojim pokojom, pravým pokojom, ktorý prevyšuje ľudský rozum, je nepochopiteľný, ale skutočný a reálny. Vykročme do nového obdobia života s vedomím, že Pán Boh je s nami, miluje nás a chce nás viesť svojimi cestami, ktoré síce bývajú náročné, ale nimi nás vedie do večného života.

Tešme sa v týchto dňoch zo vzniku kresťanskej cirkvi a buďme aj my otvorení pôsobeniu Ducha Svätého, prijímajme Jeho vedenie, žime v Božej múdrosti, poddávajme sa Mu, aby aj skrze nás mohol pôsobiť v tomto svete a prinášať             pokoj.                                                                                                      Amen

Modlitba.

Dobrotivý náš Pane Ježiši, ďakujeme Ti, že hoci si sa vrátil do slávy svojho nebeského Otca, zoslal si Ducha Svätého do nášho sveta a založil kresťanskú cirkev. Doteraz nechávaš tohto Ducha pôsobiť, aby sme tak ako aj Tvoji učeníci, ani my nemuseli kráčať týmto životom sami, ale pod Tvojim vedením. Uvedomujeme si, ako veľmi potrebujeme Tvoju pomoc, prítomnosť Toho, ktorý by nás usmernil, keď nevieme ako kráčať ďalej životom, keď potrebujeme múdrosť pre naše rozhodnutia alebo aj vtedy, keď sa cítime slabí a osamelí, či nepochopení, alebo túžime po skutočnom pokoji. Vieme, že ani v cirkvi bez Tvojej pomoci nedokážeme byť dobrými svedkami evanjelia. Prosíme, zmocňuj nás svojim Duchom, veď po správnych cestách a udeľuj nám svoj pokoj, ktorý nám zostane v srdci aj uprostred búrok života. Zostaň s nami, Pane!                                  Amen

Text: Marek 10, 35 – 45

³⁵Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame.“ ³⁶On sa ich však opýtal: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ ³⁷Odpovedali mu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ ³⁸No on im povedal: „Neviete, čo si žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?“ ³⁹Oni odpovedali: „Môžeme.“ Nato Ježiš povedal: „Kalich, ktorý ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení. ⁴⁰Ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené.“ ⁴¹Keď to počuli ostatní desiati, začali byť na Jakuba a Jána mrzutí. ⁴²Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. ⁴³Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník, ⁴⁴a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluha všetkých. ⁴⁵Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“

KÁZEŇ.

Milí b. a s., rok 2026 je v našej cirkvi rokom služby. Zároveň slávime 35. výročie Evanjelickej diakonie. Diakonia je mnohostranná praktická služba a my ju konkrétne poznáme len okrajovo, keďže žiadne stredisko sa v najbližšom okolí nenachádza. No sú Cirkevné zbory, kde ju majú rozvinutú a pomocou ktorej pomáhajú najmä najstarším ľuďom napĺňať praktickú službu lásky. Strediská evanjelickej diakonie sú sociálne zariadenia, domovy dôchodcov pre tých, o ktorých sa nemá kto postarať, resp. potrebujú 24 – hodinovú starostlivosť, ktorú im najbližšia rodina nemôže poskytnúť. Takisto je to aj Evanjelická spojená škola internátna pre hluchoslepé deti v Červenici, ktoré tam bývajú a učia sa podľa svojich potrieb.

Nedeľa po Vstúpení Pána Ježiša na nebo je tento rok určená ako Nedeľa Diakonie. Aj ofera z dnešnej nedele bude odoslaná pre evanjelickú diakoniu, konkrétne do Strediska evanjelickej diakonie vo Vranove nad Topľou na zakúpenie schodiskového sedačkového výťahu, aby sa mohli najmä tí najslabší bezpečne pohybovať v zariadení.

Vždy, keď máme na niečo prispieť, či je to už cez cirkev alebo iným spôsobom, pýtame sa prečo. Prečo by sme sa mali podieľať na niečom, čo nie je pre nás, čo sa nás osobne netýka, čo nie je v našej dedine alebo cirkevnom zbore, a keď sa možno bojíme, kde tie peniaze skončia. Človek si prirodzene kladie takéto otázky. Odpoveď, prečo by sme mali napriek týmto otázkam prispieť a pomôcť práve tým, ktorí nám to nijako oplatiť ani vrátiť nemôžu, nám ukazuje dnešný text, keď počujeme, že Pán Ježiš prišiel, aby nám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.

Predtým než povedal tieto slová svojim učeníkom, prebehol rozhovor, ktorý znie možno prekvapivo aj pre nás. Rozhovor dvoch bratov, učeníkov Jakuba a Jána s Pánom Ježišom. Títo dvaja od Neho chceli nezvyčajnú vec, aby im dal sedieť vo svojej sláve jednému po pravici a druhému po ľavici. Ich ambície sa premietli do budúcnosti, ale podľa všetkého tak trochu nepochopenej. Zaujímavé je, že predtým Ježiš hovoril o ceste do Jeruzalema, ktorá bude pre Neho náročná, lebo bude vydaný do rúk veľkňazov a zákonníkov, odsúdia Ho na smrť a zabijú. Ktovie, čo za týmito slovami videli učeníci. Či len slávu, o ktorej mali svoje predstavy a nerátali s tým ostatným a možno ich predstavy ovplyvnili ľudské predstavy o Mesiášovi ako politickom vládcovi. V každom prípade musel Pán Ježiš poopraviť ich smerovanie a práve preto opäť pripomenul, do akej úlohy Ho Boh povolal. Do úlohy služobníka, ktorého láska Ho dovedie až na smrť.

Milí b. a s., my sme si pri skúmaní života učeníkov na biblických hodinách povedali, že každý z nich sa musel zmeniť, obrátiť, premeniť svoje myslenie, aby sa mohol stať apoštolom, čiže nositeľom zvesti evanjelia. V každom z nich sa museli zlomiť tie ľudské egoistické sklony a musel prejsť prerodom vlastného ja, aby mohol nasledovať Krista. Každá sebarealizácia musela ustúpiť a vpredu sa mal nachádzať ten, kto potrebuje pomoc. A toto sa má diať aj pri nás. Pán Ježiš nemá byť pre nás prostriedkom ako dosiahnuť svoje plány; ani Tým, kto nás pozdvihne, aby nás druhí obdivovali. V Božom kráľovstve, teda medzi tými, ktorí uverili v Krista a chcú Ho nasledovať, majú platiť iné pravidlá ako vo svete, ktorý má široké lakte a myslí len na svoje dobro. V cirkvi je veľkosť človeka hodnotená podľa iných pravidiel. Nie podľa postavenia, ale podľa toho, ako hlboko sa dokážeme skloniť k druhým. Pán Ježiš hovorí, že ten, kto chce byť veľkým, nech sa stane malým, čiže služobníkom ostatných: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých“.

Pán Ježiš nám tiež preukázal službu a to tú najväčšiu, keď dokázal obetovať to najcennejšie, svoj život ako výkupné za mnohých, aby boli zachránení. Za Jeho príkladom sme povinní aj my prinášať obete. Niekedy sa jedná o náš čas, pomoc druhým, inokedy o našu dobrú radu a prijatie človeka takého, aký je, ale služba sa týka aj našej ochoty prispieť finančne. Vidieť potreby druhých a zapojiť sa aktívne do pomoci, hoci vieme, že sa nám to nevráti.

Pán Boh už v Starej Zmluve prikázal starať sa o tých, ktorí sú biedni, chorí, cudzinci, siroty a vdovy. A my vieme, že aj v Novej Zmluve by sme našli príklady tejto starostlivosti a rovnako výzvy k podobnej službe. Hneď po vzniku prvých cirkevných spoločenstiev videli apoštolovia potrebu starať sa o tých, ktorí nikoho nemali. Najmä v Jeruzaleme bolo veľa vdov, ktoré nemali žiadne prostriedky na živobytie. Preto zriadili prvých diakonov, ktorí mali úlohu praktickej pomoci a to aj finančného zabezpečenia takýchto ľudí. Mnohí z prvých kresťanov predávali svoje majetky a skladali apoštolom k nohám, aby sa rozdelilo pre všetkých podľa ich potrieb. Takže ako máme napísané v Skutkoch apoštolských, prví kresťania mali všetko spoločné a tak si pomáhali aj po sociálnej stránke, v praktickej službe každodenného života.

V dnešnej dobe žijeme v dobe istého sociálneho zabezpečenia štátom, ale pre mnohých je to dosť málo na to, aby mohli fungovať. A cirkev sa snaží skrze Strediská diakonie byť nápomocná najmä našim ľuďom, evanjelikom, keď im poskytuje praktické služby, ubytovanie, každodennú starostlivosť. Sú to miesta, kde títo ľudia nachádzajú nielen možnosť dožiť, ale hlavne byť v dôstojnom a bezpečnom prostredí, kde sa prihliada na ich osobné potreby.

Určitým spôsobom tam môžeme vidieť aj model spoločenstva, kde sa má prejaviť obetavá láska. Svet nepotrebuje tých, ktorí mu už nemôžu dať svoju prácu, lebo zostarli, a preto sú často odsúvaní a vnímaní za nepotrebných. Ale Kristus nás učí starať sa aj o takýchto ľudí a prejavovať im lásku aj malým príspevkom. Stačí menej, ale keď to urobia viacerí, naplnia sa potreby mnohých.

Milí b. a s., myslime dnes viac na druhých ako na seba. Berme slovo Božie ako výzvu, aby sme dokázali aj v tomto zmysle, keď prispejeme, byť nasledovníkmi Pána Ježiša.

Amen.

Modlitba.

Dobrotivý náš Pane, ďakujeme Ti za veľkosť Tvojej lásky, ktorú si nám prejavil vo svojom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi, keď bol ochotný za nás obetovať svoj život. Ďakujeme aj za Jeho príklad služby lásky, ktorú konal, keď uzdravoval chorých, všímal si biednych, prinášal slovo útechy a zmierňoval utrpenie tých, ktorým nikto nevedel pomôcť, dokázal sa skloniť k tým, ktorých druhí nemali za nič. Prosíme, pomôž, aby sme aj my boli ochotní skloniť sa k našim blížnym, k tým, ktorí potrebujú našu pomoc a nemôžu nám ju nijako oplatiť. Daj nám vnímavé srdcia a ochotné ruky, ako aj dostatok súcitu a milosrdenstva, ktoré im dokážeme prejaviť aj v praktickej službe, či finančnej pomoci. Daj nám láskavé srdcia ochotné postaviť toho druhého pred seba a naplniť jeho potreby. Pomôž nám Pane, nasledovať Tvoje šľapaje, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta v konkrétnej službe druhým.

Prosíme aj za tých, ktorí pracujú v diakonických strediskách v rôznych funkciách, aby si bol s nimi, požehnával ich prácu a dával im dostatok síl i lásky, aby dokázali byť predĺženou rukou Krista v službe tým najzraniteľnejším. Pane, buď s nami všetkými!

Amen

Text: Marek 16, 19 – 20

Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do neba a posadil sa na pravici Božej. Oni však vyšli a kázali všade a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.

KÁZEŇ

Milí b. a s., dnes si pripomíname veľkú udalosť vstúpenia Pána Ježiša na nebo. Vychádza na 40. deň od vzkriesenia, preto tento sviatok cirkev slávi každý rok práve vo štvrtok. Počas 40 dní po svojom vzkriesení sa Pán Ježiš ukazoval mnohým. Aj evanjelista Marek podáva svedectvo o tom, že Ježiš sa zjavil Márii Magdaléne hneď po svojom vzkriesení, potom dvom učeníkom, ktorí išli do poľa a našli by sme správy o ďalších, ktorí Ho videli živého. Učeníci počuli svedectvá od týchto ľudí, ale neverili im. Preto sa Pán Ježiš zjavil aj im a karhal nedôveru a tvrdosť ich srdca. No zároveň ich poveril dôležitou úlohou ísť do celého sveta a kázať evanjelium všetkému stvoreniu. Myslím si, že Marek zachytáva len časť ich rozhovoru a verím, že keby boli v tom čase mobily alebo kamery, mali by sme podrobnejší záznam. Určite sa vzkriesený Ježiš rozprával so svojimi učeníkmi o rôznych veciach, ale v Biblii máme len to podstatné, čo potrebujeme počuť aj my v dnešnej dobe.

Pán Ježiš im sľúbil, že dostanú od Neho určitú moc konať zázraky a práve znamenia, ktoré sa budú diať aj ich rukami, budú potvrdením toho, že je s nimi a že On je živý. Keby sme chceli konkrétne vedieť, čo všetko sa ich rukami udialo, mohli by sme nazrieť do Skutkov apoštolských, kde sú záznamy o tom, ako žila prvá cirkev, ďalej by sme videli, ako apoštolovia, teda učeníci Pána Ježiša konajú svoju úlohu a aj za cenu života zvestujú evanjelium a videli by sme ako Pán Ježiš zastavuje na ceste aj toho najväčšieho vtedajšieho odporcu cirkvi, Saula a robí z neho Pavla, jedného z najvýznamnejších apoštolov. Takže Skutky ako kniha plná rôznych ukážok života kresťanov a šírenia Božieho slova je celkom zaujímavým čítaním, ktoré nás vtiahne do tej doby a ukáže nám, cez čo všetko museli Ježišovi nasledovníci prejsť, ale aj ako im bol Boh v živote prítomný.

Evanjelista Marek podáva len strohú a stručnú správu o tom, že keď bol Pán Ježiš vzatý do neba, teda ukončil svoju telesnú epochu v tomto svete, posadil sa na pravici Božej a Jeho učeníci vyšli a kázali všade, Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Nepíše teda nič konkrétne, čo sa dialo. Ani samotné vstúpenie Ježiša nemáme podrobne opísané v tomto evanjeliu v porovnaní s Matúšovým a Lukášovým.

Napriek tomu môžeme z tohto krátkeho textu vyčítať viaceré skutočnosti. Samotná udalosť vstúpenia Ježiša na nebo je ukončením Jeho telesnej prítomnosti a potvrdením toho, čo hovoril už predtým učeníkom, že príde čas, kedy už nebude s nimi tak ako doteraz, ale vráti sa späť k Otcovi. Práve evanjelista Ján zachytil rozhovor o tomto, keď Tomáš povedal: „Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda znali cestu?“ Teraz však, keď Ho videli živého a dal im možnosť byť účastnými Jeho vstúpenia na nebo v priamom prenose, mohli si utvrdiť srdcia vo viere v Neho a rozpomenúť sa na všetky tie rozhovory, ktoré spolu mali. Marek napísal, že Pán Ježiš sa posadil na pravici Božej. Vrátil sa teda k svojmu Otcovi. A to zachytáva aj náš oltárny obraz, na ktorom vedľa seba sedia Boh Otec a Boh Syn, ktorý má v rukách kríž a zemeguľu a rovnako má zemeguľu v rukách aj Otec. Dnes sa síce tejto téme nebudeme venovať hlbšie, ale poviem len to, že to znamená zavŕšenie Jeho diela, potvrdzuje to Jeho božskú autoritu a Jeho korunováciu za kráľa. V podstate to vyznávame aj v Kréde.

Milí b. a s., my sme síce neboli pritom, ako Pán Ježiš vstupoval na nebo, verím, že nám stačia svedectvá Novej Zmluvy, ale poverenie a úlohu zvestovať ďalej evanjelium máme všetci. A tu nám Marek v jednej vete pripomína, že učeníci naozaj išli a kázali všade evanjelium. A možno to znie tak celkom pekne a jednoducho, že to všetko robili. Presne tak, ako keď píšem kňazskú správu o živote cirkevného roku a tam konštatujem, čo všetko sa dialo, čo sa nám podarilo, koľkí ľudia ochotne pomohli, koľké zázraky sme cez ten čas prežili a ako bol Pán Boh s nami. Ale vieme, že za tým sú aj ťažkosti, cez ktoré sme prechádzali, neraz aj sklamania z neochoty ľudí, ktorí neprejavili záujem a mnohá námaha a práca, ktorá nás stála čas a peniaze, niekedy aj na úkor našich rodín a blízkych, či oddychu alebo našich koníčkov a záľub. Ani Marek toto nepopisoval podrobne. Práve tie Skutky apoštolov nám dávajú bližšie nazrieť. No predsa je aj strohá informácia o ochote učeníkov ísť a kázať pre nás motiváciou a príkladom, aby sme rovnako aj my konali svoje poslanie v tomto svete, ktorým nás poveril náš Pán.

Povzbudením nám má byť aj to, že On síce odišiel, ale Jeho pomoc môžeme vo svojom živote vidieť, cítiť, prežívať a to aj cez rozličné predivné okamihy, kedy prichádzajú „znamenia z neba“, ktoré potvrdia, že nejdeme vlastnou cestou, ale tou, ktorú nám vytýčil náš Pán.

Kázať evanjelium sa dá rozličným spôsobom. Nielen slovami, keď hovoríme o Pánovi Ježišovi a o tom, čo pre nás urobil. Ale aj svojim životom, v tom ako sa správame k druhým, aké postoje zaujímame. Tak ako Pán Ježiš, tak aj Jeho učeníci konali službu. A to je v porovnaní s tým, ako žije tento svet a presadzuje svoju moc, úplne odlišné. Vo svete mať moc znamená ovládať druhých a za každú cenu naplniť svoju vôľu. Pán Ježiš konal ako služobník, ktorý druhým pomáhal, zaujímal sa o tých najbiednejších, uzdravoval nemocných, dával nádej tým, ktorí stratili zmysel života a preukazoval lásku od tých najmenších až po posledného človeka, ktorého vyčlenili na okraj spoločnosti.

Milí b. a s., služba druhým nesie v sebe istú náročnosť, lebo to mnohokrát znamená zaprieť seba samého; dať toho druhého na prvé miesto pred seba a nájsť si čas, obetovať prostriedky na úkor seba. Ale ak sme ochotní to urobiť, verme, že tým nestratíme, ale získame. A čo je najdôležitejšie, Božia ruka bude s nami. Aby sme však vedeli, akým spôsobom túto službu robiť, potrebujeme poznať nášho Pána a Spasiteľa, ktorý nám je príkladom, motiváciou a tiež pomocou, aby sme vedeli v láske konať svoju službu.

Milí b. a s., dnešný sviatok vstúpenia Pána Ježiša nám teda nanovo pripomína, že hoci On odišiel do neba, nezabudol na nás, ale sprevádza nás

týmto životom, povoláva k službe evanjelia, ktoré máme zvestovať slovom i skutkom a požehnáva naše snaženia znameniami, ktoré potvrdzujú, že sme na Jeho ceste.

Možno máme pocit, že nás je málo aktívnych v cirkvi a veľakrát je to aj pravda a realita, ale povzbudzujme sa navzájom, aby sme napriek tomu v službe neustávali. Veď tam, kde je Božie požehnanie, tam prichádza aj rozrastanie Božieho kráľovstva na zemi a radosť z každého úspechu, hoci pre tento svet nemusí znamenať veľa. Osobne si myslím, že nášho zboru sa Božia ruka v tom dobrom dotkla už veľakrát a aj predivne, kedy sme sami videli, že Pán Boh je s nami. Nech nám je to povzbudením ku ďalšej práci a službe, lebo ju veľa ľudí potrebuje.

Amen.