Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Istebné

Text: Matúš 2, 9 – 12

⁹Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. ¹⁰Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. ¹¹I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. ¹²A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.

KÁZEŇ

Milí b. a s., typickým symbolom dnešného sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom je hviezda. Na pohľadniciach ju máme nakreslenú ako kométu s chvostom, ktorá nakoniec zastane nad maštaľkou v Betleheme, kde leží novonarodený Pán Ježiš. Už som to asi viackrát spomínala, že tento obraz je trochu nepresný, pretože v tom čase, kedy prišli mudrci od východu k Ježišovi, prešiel istý čas a oni bývali v dome. Ježiš v tom čase už nebol novorodeniatko, ale minimálne batoľa.

Hviezda sa tu stala nástrojom vedenia úplne cudzích ľudí ku Kráľovi sveta. Konkrétne mudrcov, ktorí pozorovaním hviezd a vyjdenia tejto zvláštnej hviezdy usúdili, že sa stalo niečo, čo zmení dejiny ľudstva, lebo sa narodil nový kráľ. Keď mudrci uvideli vychádzajúcu hviezdu, pochopili, že nastal nový čas. Predpokladáme, že nevedeli presne povedať dôsledky toho všetkého, ale my už vidíme, že to bol čas spasenia. Keďže sa rozhodli ju nasledovať a to museli absolvovať náročnú niekoľko mesačnú cestu, zrejme v srdciach cítili, že im to stojí za to.

Tak ako vidíme v mnohých veciach aj obrazy, tak aj hviezda je obrazom. Oddeľuje noc a deň, čas temnoty a svetla, v prenesenom význame čas hriechu a milosti. To je už to, čo my vieme s určitosťou povedať, pretože to vidíme v Ježišovi Kristovi.

Hviezda viedla mudrcov celý čas počas ich putovania. A hoci najprv hľadali novonarodeného kráľa v Jeruzaleme v kráľovskom paláci, potom dostali inštrukcie od samotného Herodesa, že majú ísť do Betlehema, pretože tak to bolo napísané v Písmach a tak mu to povedali veľkňazi a zákonníci. Čiže konkrétnym usmernením pre mudrcov sa po hviezde stáva Písmo. Ono priamo vedie ku Spasiteľovi, Kráľovi kráľov.

Evanjelista Matúš zaznamenal, že keď mudrci uvideli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. Dosiahli cieľ svojej cesty, našli Toho, ktorého sa vybrali hľadať a teda sa naplnili aj ich očakávania.

Hoci Kráľ kráľov bol ešte len dieťaťom, aj im bolo dané poznanie, že to je Ten, pred ktorým treba pokľaknúť, padnúť na tvár, čiže podriadiť sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary.

Milí b. a s., dnes chceme trochu viac premýšľať práve nad týmito darmi: zlatom, kadidlom a myrhou, čo symbolizujú a čo znamenajú aj pre náš život.

Zlato.

Vieme veľmi dobre, že zlato patrí medzi najvzácnejšie kovy. Nepodlieha korózii, nezhorí ani v ohni, len sa roztaví. To nám pripomína večnosť, ktorá nemá svojho konca. Zlato je darom, ktorý sa dáva kráľom. Mudrci priniesli Ježišovi zlato, aby tým vyjadrili, že je Kráľom. V symbolickom význame tým chceli povedať, že to nie je hocijaký kráľ, len ďalší v poradí v Židovskom národe, ale Kráľ kráľov. Teda Ten, ktorý je nad všetkými a nad všetkým.

Ďalším darom bolo Kadidlo.

Kadidlo sa dávalo božstvu. Kňazi v chrámoch pálili kadidlo, aby vzdávali úctu božstvu. Rovnako to bolo aj v chráme v Jeruzaleme, kde týmto aktom oslavovali Hospodina, Boha. Boha nemožno vidieť, ale kadidlo symbolicky sprítomňovalo Boha, bolo ho cítiť v typickej vôni a bolo viditeľné v dyme. Keď mudrci darovali Ježišovi kadidlo, chceli tým poukázať na to, že On je Boh a On sa raz stane tým najdokonalejším kňazom, lebo prinesie svojou smrťou na kríži dokonalú obeť, ktorú nebude potrebné opakovať.

Kadidlo je aj symbolom odovzdania sa Hospodinovi, v Biblii vidíme jeho obraz v modlitbe /Žalm 141,2 – Nech je moja modlitba kadidlom pred Tebou a dvíhanie rúk podvečernou obeťou./. Keď pozrieme na Ježišov život, tak vidíme Jeho úplnú odovzdanosť nebeskému Otcovi. Úplnú podriadenosť a oddanie sa, poslušnosť. Vidíme aj Jeho prítomnosť medzi ľuďmi, konkrétne zjavenie Boha v ľudskom tele. A túto prítomnosť sľubuje aj svojim nasledovníkom, keď im hovorí: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“

Posledným darom je myrha.

Myrha je hlavnou zložkou oleja pomazania. Týmto olejom sa pomazávali ľudia aj predmety za sväté Hospodinovi. Myrha teda ako hlavná zložka oleja pomazávania je symbolom posvätenia. Zároveň však vidíme v myrhe obraz smrti. Pretože týmto vzácnym olejom sa pomazávali mŕtvi králi.

Keďže mudrci priniesli Ježišovi aj myrhu, akoby tým predpovedali Jeho smrť, smrť Boha za hriešneho človeka. Poukázali tým na Jeho úlohu a poslanie, na dôvod Jeho narodenia do sveta.

Zaujímavé je, že práve tieto tri dary, zlato, kadidlo a myrha sa spomínajú aj pri stavbe svätostánku /Exodus 25, 1 – 8/. To nám poukazuje na skutočnosť, že tak ako vtedy, aj dnes chce Boh prebývať uprostred svojho ľudu. Vtedy možno takýmto spôsobom cez svätostánok a prinášanie nedokonalých ľudských obetí, ale teraz, keď sám Boh vstúpil do sveta, cez seba a prinesenie tej najdokonalejšej obete. To nás má viesť k novému životu. A to chceme aj dnes pochopiť a prijať.

Milí b. a s., cez prinesené dary nám poukazuje Písmo na našu životnú cestu, ktorá má byť lemovaná pohľadom na cieľ – večnosť u Boha /zlato/. Má sa odohrávať v našej úplnej odovzdanosti Bohu /kadidlo/ a cez naše osobné posvätenie, oddelenie pre Boha v každodennom živote /myrha/. Pretože takto nám to ukázal aj Pán Ježiš.

Mudrci z východu nám svojim putovaním za narodeným kráľom aj svojimi darmi ukazujú pravú cestu. Dodávajú nám odvahu zostať verní  a v úprimnej službe predstúpiť pred Toho, ktorý nám zjavuje svoju lásku zo svojich jaslí aj z kríža a riadi celý svet v milosrdenstve.

V závere dnešného textu máme ešte niečo dôležité. Mudrcom od východu bolo vo sne povedané, aby sa vrátili inou cestou. Nebolo to len preto, aby bol ich návrat domov bezpečný, aby im kráľ Herodes neublížil a nezneužil ich poznanie a to, že našli Ježiša, ale je to opäť symbol. To je úplne iná cesta, ktorou prišli, teda znamená iný prístup k životu.

Stretnutie s Kristom človeka mení. A zmenilo aj mudrcov. Ich životná cesta mala byť iná, akou prišli za Ježišom. Má to byť cesta ovplyvnená poznaním Spasiteľa sveta, poznaním pravého Boha.

Tak to má byť aj v našich životoch. Aj my po stretnutí s Kristom máme byť iní. Zmenení, rozhodnutí kráčať novými cestami, Božími cestami. Takéto premeny v nás sa majú diať vždy, keď počujeme Božie slovo a to nielen v chráme, ale aj doma, pri jeho čítaní či počúvaní. Dnes máme veľa možností k tomu, aby sme ho počuli. Nie sme obmedzení iba na služby Božie v nedeľu.

Milí b. a s., Biblia nám nepodáva žiadnu informáciu o tom, ako mudrci žili, ani komu všetkému priniesli posolstvo o Spasiteľovi sveta. Stačí nám však vedieť, že poslúchli Boží hlas a išli podľa Božích pokynov.

Za ich príkladom vydajme sa aj my novou cestou života, na ktorej bude jasné, že jej cieľom je večný život a jej plynutie je v odovzdaní sa Bohu celým srdcom, celou dušou, silou i mysľou a v poslušnosti Bohu.

Amen

Modlitba

Dobrotivý Pane Ježiši, Ty si prišiel na našu zem, aby si nám priniesol spásu. Tí, ktorí sa Ti prišli pokloniť, dostali poznanie zhora, že Ty si ten zasľúbený Mesiáš, Spasiteľ sveta. Nielen pastieri zišli do Betlehema, aby Ťa našli, ale aj mudrci z ďalekých krajín. Viedla ich hviezda ako prostriedok k Tvojej službe. Aj v našich životoch je veľa symbolov, ktoré nás privádzajú k Tebe a poukazujú na Teba ako Kráľa kráľov. Prosíme, pomôž nám, aby sme ich vedeli správne „využiť“ a nájsť cestu k Tebe. Najmä vtedy, keď naokolo nás vládne tma. Pomôž nám kráčať novými cestami života, tými, ktoré sú Tebe milé. Daj nám poslušné srdcia, aby sme rešpektovali, prijímali a napĺňali Tvoju svätú vôľu v našich životoch. Ochraňuj nás, veď a sprevádzaj týmto životom, aby sme raz mohli spočinúť v Tvojej blízkosti a naveky Ťa oslavovať.

Amen

Text: Lukáš 2, 21

²¹ Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel bol pomenoval prv, než sa počalo v živote.

KÁZEŇ

Dnešným dňom, prvým v novom roku 2026, sa pred nami otvorila cesta, po ktorej máme kráčať. Iste o nej máme nejaké tie svoje predstavy a určite aj túžby, ako by mal vyzerať ďalší rok nášho života, ale keďže nepoznáme svoju budúcnosť, vieme o tejto ceste veľmi málo. Vidíme len kúsok dopredu a to, čo sa nachádza za stromami lemujúcimi našu cestu, či ako to vyzerá za kopcom, ktorý je v nedohľadne, či čo nás čaká za prvou zákrutou, to všetko je zatiaľ skryté pred našimi očami.

Na cestu nášho života sa chce k nám pridať Pán Ježiš. Chce byť prítomný v každom okamihu, aby mohol byť našou oporou, keď budeme mať pocit, že už nevládzeme; chce byť našou ochranou, keď na nás bude kadečo doliehať a chce byť aj našim posilnením v životnom boji a jednotlivých zápasoch, aby sme to zvládli, nevzdali sa priskoro, ale boli vytrvalí a zostali verní až do konca. A tak keď sme si v prvých minútach nového roka priali všetko len to najlepšie, verím, že my kresťania sme tak urobili práve v tomto vedomí Božej a teda Kristovej prítomnosti.

Milí b. a s., už počas vianočných sviatkov sme si pripomínali, aký Dar sme dostali v Pánovi Ježišovi Kristovi. To prezrádza aj Jeho meno Ježiš, ktoré znamená „Hospodin je spása“. Každé meno má nejaký význam. V našej kultúre tomu nepripisujeme až taký význam, ale meno určitým spôsobom človeka charakterizuje.

Ježišovi meno nevybrali rodičia, ale sám Boh. Evanjelista Lukáš zaznamenal, že anjel Gabriel, ktorý prišiel oznámiť Márii, že sa jej narodí Syn, jej povedal, aké Mu má dať meno. A niečo podobné počuje aj Jozef, keď sa mu zjaví anjel vo sne a uisťuje ho, že sa nemá báť prijať Máriu za ženu, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého a má Mu dať meno Ježiš. Už toto meno hovorí, kým Ježiš je a čo prichádza urobiť: zachrániť svoj ľud. Tým sa ukazuje, že Jeho identita je vlastne Jeho poslaním.

Nie náhodou bol Pán Ježiš už ako nemluvňa podrobený Mojžišovmu zákonu, keď Ho na ôsmy deň obrezali v chráme v Jeruzaleme. Obriezka bola krvavým potvrdením zmluvy, znamením, že Boh si privlastňuje človeka. Bola predpísaná zákonom už od čias Abraháma.

A prečo práve na ôsmy deň? Tento deň je ustanovený Bohom ako deň „začlenenia“ do zmluvy. Osem dní znamená nový začiatok: sedem dní tvorenia = dokončenie sveta, ôsmy deň = nový svet, nový život. Rabínska tradícia považuje ôsmy deň za deň Božej zmluvy, ktorý presahuje prirodzený poriadok.

Tak môžeme vidieť, že Kristovo dielo záchrany sa začína už pri jasliach. Už tam sa ukazuje, že Pán Ježiš pôjde cestou poslušnosti a tak ako neskôr pri Krste, ktorý v podstate nepotreboval, podrobuje sa všetkému, aby sa stotožnil s hriešnym ľudstvom – hoci sám hriech nemal – aby mohol byť poslušný namiesto nás, aby ukázal, že celý Jeho život od začiatku je dielom spásy.

Milí b. a s., telesný znak obriezky bol nielen vonkajším symbolom príslušnosti k vyvolenému národu, ale bol daný aj na to, aby ukazoval na duchovnú realitu. A už vtedy zaznelo Božie zasľúbenie o Božej prítomnosti pre tých, ktorí milujú Hospodina a zrušenie každej kliatby a bolo spojené s obriezkou srdca. Pánu Bohu nešlo o vonkajší výkon, ale zmenu srdca.

Obriezka je pri Ježišovi predobrazom kríža a obe udalosti znamenajú oddelenie od hriechu, očistenie a záchranu.

My kresťania máme Krst Svätý, ktorému sa podrobujeme, ním sme začlenení nielen do cirkvi ako ľudského spoločenstva, ale je to aj „podpis Božej zmluvy“, záväzok, že patríme Kristovi. Je to duchovná „obriezka srdca“ a mala by sa odraziť na spôsobe nášho života. Krstom dostávame nové meno – kresťan. Ten, ktorý je pod Kristom. Mala by to byť naša identita, ktorá by nás charakterizovala v každodennom živote a odrážala sa na našom myslení, rečiach aj konaní.

Ježišova obriezka hovorí: „Patrím Bohu.“ Jeho meno hovorí: „Hospodin zachraňuje.“ Jeho poslušnosť hovorí: „Pre teba som naplnil zákon.“ A Krst hovorí: „Patríš Bohu aj ty.“

Tak ako si dnes pripomíname obriezku Pána Ježiša, my by sme si mali pripomínať svoj vlastný Krst a teda aj to, komu patríme a takto vykročiť do nového roka.

Verím, že v novom roku by sme chceli niektoré veci aj zmeniť. Hlavne tie, ktoré nie sú dobré alebo aspoň vedieť sa možno s niečím zmieriť a prijať to, ako realitu, v ktorej žijeme. Na tom, aby sa veci pohli dopredu, aby sme neostávali stále na tom istom bode ako doposiaľ, sa musíme aj my sami nejakým spôsobom podieľať. Na začiatok dovoliť, aby Boh vykonal zmenu v našom vnútri. Samozrejme, že si uvedomujeme, že každá zmena nás niečo aj stojí. A zmeny môžu aj bolieť, lebo sa dotknú nášho ega, našich predstáv, našich vízií a nás samých v každom ohľade. Ale zmeny sú niekedy potrebné a niekedy dokonca prichádzajú tak plynule, ako prišiel aj nový rok.

Nový rok pre nás nemusí byť len kalendárnou zmenou, môže byť začiatkom života, ktorý patrí Bohu. To je pre nás živé pozvanie. Nové obdobie nášho života môžeme prežiť v Kristovej prítomnosti. On pre to urobil všetko a čaká, čo s tým urobíme my.

Verím, že keď sme sa dnes zhromaždili v chráme Božom, chceme vstúpiť do nového roka správne, a že nám záleží na tom, ako bude vyzerať náš život. Isteže to neberieme ako magický úkon, ktorý nám automaticky zabezpečí dobrý a pekný rok. Tu ide o niečo viac, hlbšie.

Cesta s Pánom Ježišom nebude iste tou širokou cestou, cestou sveta, po ktorej kráčajú mnohí, ale skôr úzkou a chvíľami aj strmou a nebezpečnou. My vieme, že to je aj cesta odriekania, nesenia vlastného kríža; cesta, ktorú lemujú zradné priepasti hriechu a lákavé odbočenia pokušení tohto sveta. Aby sme z nej nezišli, ale zotrvali verne na nej, chceme ísť so sprievodcom, ktorý je skúsený, znalý, a ktorý pozná nielen jej začiatok, ale aj koniec. Keď pôjdeme s Ním, s Pánom Ježišom, máme nádej, že zvládneme všetky jej peripetie a výzvy života sa nám nestanú neprekonateľnou prekážkou, ale posilnia nás v životnom boji.

Nový rok nám teda dáva príležitosť žiť s Ním, nie podľa našich schopností, ale vernosti. Nech je tento nový rok pre nás nielen ďalším číslom, ale začiatkom života, ktorý Boh mení a posväcuje.

Amen

Modlitba

Pane náš dobrotivý, dnes vstupujeme do nového obdobia, kalendárneho roka, o ktorom veľa toho nevieme. Možno niektoré veci tušíme, ale nemôžeme presne povedať, čo sa bude diať. To, čo však vieme s istotou povedať, je, že Ty chceš aj v roku 2026 kráčať životom s nami. Chceš byť našou Istotou, Oporou, Sprievodcom, našou Silou a Láskou.

Tak ako si sa Ty podriadil Bohu vo všetkom, už hneď na začiatku Ťa dali obrezať, čím naplnili Zákon, aj my sa chceme podriadiť Tebe, aby sme konali v súlade s Tvojou vôľou a kráčali po tých cestách, ktoré sa Ti páčia a pre nás sú požehnanými.

Do Tvojich rúk sa vkladáme s vedomím, že radi prijmeme všetky zmeny, ktoré je potrebné v našich životoch vykonať a plne sa Ti oddáme celým našim životom. Prosíme, daj nám silu, aby sme s Tvojou pomocou zvládli všetko, čo príde do nášho života. Daj nám múdrosť, aby sme vedeli všetko konať v Tvojej spravodlivosti a pravde. Naplň naše srdcia svojou láskou, ktorá premáha zlo, prikrýva každý hriech a mení tento svet. Upevni našu vieru v Teba, ktorá bude hnacou silou v nasledovaní Teba aj v roku 2026. Kiež sme živými stránkami Tvojho slova, ktoré budú ľudia „čítať“ s radosťou a tým aj dobrými príkladmi, aby Ti ľudia zatúžili patriť a rozhodli sa odovzdať Ti svoj život. Nech je aj skrze nás požehnané Tvoje sväté meno!

Amen

Text: Lukáš 12, 31 – 32  

Ale hľadajte radšej Jeho kráľovstvo, a tamto vám bude pridané. Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.

KÁZEŇ.

Milí b. a s., dnešný posledný deň v roku 2025 sa schádzame ako Boží ľud, aby sme počuli Božie slovo. Božie slovo nás sprevádzalo celým rokom, verím, že nielen počas nedieľ, ale aj cez týždeň, keď sme si konali svoje každodenné povinnosti. Tento rok sme tiež začínali Božím slovom: Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou. Priali sme si, aby každé naše predsavzatie do nového roka bolo prežiarené svetlom Kristovým, všetky naše túžby, snaženia a ciele; aby pomyslená nástenka našich plánov na rok 2025 žiarila Božím svetlom, a tak aj celý náš život.

Dnes sa môžeme pozrieť späť a zhodnotiť, ako to v našom živote bolo. Nielen to, či sa naplnili naše predsavzatia, či naše plány boli realizované podľa našich predstáv, alebo do nich niečo vstúpilo, narušilo ich, zmenilo, alebo úplne zničilo. Dnes sa ako Boží ľud, ako kresťania chceme pýtať aj to, či to všetko, čo sme konali bolo naozaj prežiarené Božou láskou a svetlom, teda či sme dokázali konať, hovoriť a aj myslieť ako tí, ktorí patria Kristovi?!

Dnes môžeme skonštatovať aj to, ako sme sa dokázali spoľahnúť na nášho Pána v rôznych situáciách života, či sme od Neho žiadali pomoc, keď nám bolo ťažko alebo keď sme stáli na križovatke života a nevedeli sme ako ďalej. Otázka je aj, či sme prijali to, čo nám dal či nedal, či sme pristali na Božej vôli a dokázali sa s ňou stotožniť. Aj to vypovedá o tom, či sme kráčali vo Svetle.

V dnešný deň môžeme pozerať na uplynulý čas rôznym spôsobom. Nemusíme vôbec riešiť to, čo bolo, iba mávneme za tým všetkým rukou, pretože v podstate každý deň nášho života môže byť ten posledný a je to ľuďmi určené, že dnes je koniec kalendárneho roka, čiže žiadny magický dátum, len ďalší deň nášho života. Aj to je určitý pohľad.

Potom môžeme pozerať viac-menej ekonomicky, aby sme mali všetko uzatvorené, zúčtované, prehľadné a vidíme, či bol rok úspešný alebo nie, či sme v pluse alebo v mínuse tých našich prežitých dní, teda či boli viacej radostné alebo smutné, ťažké alebo pohodové.

Na uplynulý rok sa môžeme pozerať aj z takého bohémskeho pohľadu. To znamená, že s nadšením spomíname na všetky neviazané, nekonvenčné udalosti, ktoré sme prežili, na slobodu, ktorá nám dala voľnosť a my sme si robili, čo sa nám zachcelo. Proste je to pohľad sveta, ktorý má svoje heslo: Užívaj si, lebo život máš len jeden. V dnešný deň to niektorí ľudia v takomto zmysle aj „roztočia“, pretože svet väčšinou končí rok v zábave, veselosti až bujarosti.

Aby to teraz nevyznelo tak, že kresťania sa nesmú radovať a majú mať zachmúrené tváre, tak stačí nazrieť do listov apoštola Pavla a tam máme napísané: „Neprestajne sa radujte!“ Aj my sa môžeme aj v tento deň, aj po všetky dni nášho života radovať, ale máme rozlišovať, čo je dôvodom našej radosti, čo je jej spúšťačom.

Na to nám odpovedá náš dnešný text: „Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.“

Aj dnes sa môžeme tešiť, keď sa pozrieme na tých 365 dní, ktoré máme za sebou a dnes posledný krát napíšeme dátum, rok 2025. Tešiť sa môžeme z Božej starostlivosti a prítomnosti, ktorá bola zrejmá v našich životoch. Pán Boh nám dal svoje kráľovstvo.

Nie, nie sme v rozprávke, ani som sa nepomýlila. Naozaj nám Pán Ježiš dal svoje kráľovstvo. Pozval nás, aby sme boli Jeho členmi, a aby sme „užívali“ jeho výhody.

Väčšinou hovoríme o dosiahnutí Božieho kráľovstva až potom, keď prejdeme bránou smrti a po Božom rozsudku, veriac, že sa za nás postaví Pán Ježiš, staneme sa občanmi nebeského kráľovstva, teda neba. Ale Božie kráľovstvo vstúpilo k nám s príchodom Pána Ježiša Krista. Už Ján Krstiteľ o tom hovoril. Pán Ježiš ho aj opisoval v podobenstvách, čomu je podobné. Aj to budúce, ktoré už bude dokonalé a čisté, ale aj to, ktoré máme tu na zemi. Nemá pevné a viditeľné hranice, takže ho nemôžeme stotožniť s nejakou krajinou. Nie je určené len pre určitý národ, nemá nacionálny podtón. A čo je potrebné povedať, nestotožňuje sa ani s cirkvou, nie je obmedzené iba na cirkev.

Čo je teda Božie kráľovstvo?

Je to realita, ktorá sa odráža v osobe a službe Ježiša Krista. Viditeľne sa prejavuje napríklad tým, že Ježiš ľudí uzdravoval. Nielen slepí videli, chromí chodili, ale aj vyháňal z ľudí démonov. Všeobecne sú to prejavy Jeho zázračnej moci. Ďalším znakom je kázanie evanjelia všetkým ľuďom bez rozlíšenia ich majetkových pomerov a spoločenského postavenia. S tým samozrejme prichádza aj odpustenie hriechov už teraz a tu, na zemi. Ďalej sa Božie kráľovstvo ukazuje aj pri Ježišových učeníkoch, ktorí dostávajú Jeho moc, idú do sveta a nič im nie je nemožné.

Pán Ježiš nám priniesol Božie kráľovstvo tým, že prišiel naplniť Zákon. Prišiel, aby hľadal, čo bolo zahynulo, aby to zachránil. Prišiel slúžiť druhým až do výšky vlastnej obete, kedy položil život ako výkupné za mnohých. Božie kráľovstvo je v Ježišovi Kristovi. Prichádza cestou kríža. Kráľovstvo predstavuje komplexné vykupiteľské Ježišovo dielo.

Ako sa stávame jeho občanmi resp. dnes sa môžeme pýtať, boli sme súčasťou Božieho kráľovstva aj v roku 2025?

Keď odovzdáme svoj život Ježišovi.

Milí b. a .s, mali by sme si vedieť sami odpovedať, čo sme hľadali počas odchádzajúceho roku. A podľa toho prichádzala alebo neprichádzala aj naša radosť.

Ak sme mali v srdci jasne znejúci hlas Boží, tak sme sa mohli priradiť k tej menšine, ktorá si uvedomuje, že sme hoci prišli do nášho života aj ťažie chvíle a mali sme starosti, nemuseli sme byť ustarostení. Hoci sme potrebovali zabezpečiť svoje rodiny, aby sme mali chlieb každodenný, teda všetko to, čo je nutné k prežitiu, ale nestalo sa nám to naháňaním sa za márnosťou a jedinou našou aktivitou či myšlienkou, ktorou sme sa zaoberali. A keď sa stalo, že sme patrili k tým smutným a užialeným, ktorí vyprevadili z tejto časnosti do večnosti svojich blízkych milovaných, neboli sme zdeptaní a zničení, pretože vieme, že ten skutočný domov je v nebesiach a Pán Ježiš nám tam išiel pripraviť miesto, aby sme raz mohli prebývať s Ním.

Tak ako je budúcnosť nás kresťanov spojená s Pánom Ježišom, tak je s Ním spojená aj naša prítomnosť. Počas Vianoc sme si hovorili a pripomínali, že prišiel Pán Ježiš, teda tá najdôležitejšia a najmocnejšia osoba, sám Boh sa k nám sklonil a to mení aj náš svet, aj náš osobný svet.

Dnes môžeme skonštatovať, či sme to tak v našich životoch vnímali, prežívali a pociťovali. Samozrejme toto je spojené aj s tým, o čom sme hovorili počas adventu: „Aké boli naše očakávania od Pána Ježiša? Akého Mesiáša sme v Ňom videli?“

Milí b. a s., keď sa pozeráme do odchádzajúceho roka, tak chcime vidieť, že s Pánom Ježišom nám Boh daroval skutočne všetko. Ponúkol nám účasť na svojom kráľovstve, svoju prítomnosť a lásku. Ukázal nám, čo je dôležité a podstatné – hľadať Božie kráľovstvo, Božiu vôľu v našom živote. Ak sme to robili, smerovali sme k večnosti v Ježišovom budúcom, dokonalom kráľovstve. Ak sme tak nerobili, ešte dnes môžeme nastúpiť na novú cestu. Cestu s Ním a za Ním. Cestu, ktorá možno nie je až taká výrazná v tomto svete, ale je skôr v tichosti, odriekaní, pokore, ale je to cesta života. Je na nás, ako bude smerovať náš život ďalej.

Amen