Text: Galatským 5, 22
Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., pôstne obdobie nás nabáda k intenzívnejšiemu premýšľaniu nad Božím slovom, pretože sa blížia sviatky Veľkej noci, kedy si budeme pripomínať ten najväčší prejav Božej lásky, obeť Pána Ježiša Krista za nás hriešnikov.
Pôstne obdobie je časom príprav vonkajších, ale aj vnútorných, v našich srdciach. Niektorí ľudia si dajú záväzok, že sa niečoho počas týchto 40 dní zrieknu, väčšinou to býva časť stravy, napr. mäso, alebo obľúbenej činnosti, aby tak mohli byť istý čas v odriekaní si a viac možno precítili to, čo podstúpil za nás náš Spasiteľ. Niekedy je to tak, že si nevieme predstaviť, čo druhý prežíva, pokiaľ si cez to neprejdeme sami. A tým pádom možno doceniť jeho obeť, jeho cestu a ako kresťania teda práve to, čo Boh prežíval sám. Ako príklad uvediem rodičovstvo. Kým do neho naše deti nevstúpia, nikdy nepochopia náročnosť tejto úlohy a poslania. Vidia iba chyby, ktoré sme ako rodičia urobili pri ich výchove, ale nevidia zložitosť výchovy. Keď však majú sami deti, sú prirodzene do toho vtiahnutí.
Či už sa niečoho zriekame, alebo nie, pôst nám so svojimi výzvami a zároveň ponukami môže pomôcť v plnšej miere prežiť Božiu lásku v jej rôznych rozmeroch. Božia láska je aj v tom, čo sľúbil Pán Ježiš svojim učeníkom, že keď odíde, neponechá ich samých, ale zošle im Ducha Svätého, ktorý im bude Radcom, Utešiteľom a Pomocníkom. Toto sa netýkalo len okruhu 12, ale všetkých nasledovníkov Krista v každom čase. Veď všetci, ktorí boli pokrstení, dostali závdavok Ducha Svätého, ktorý chce v ich životoch pôsobiť.
Učeníci potrebovali vedenie Duchom Svätým, lebo bez Neho by nedokázali zotrvať na ceste s Kristom. Vieme, že museli prejsť procesom vnútornej premeny, aby sa z tých, čo sa učili, stali poslovia, apoštolovia. Vieme, že celá cirkev potrebuje Ducha Svätého, v celosti a aj jednotlivo, aby dokázala naplniť svoje poslanie na tejto zemi, byť jej soľou a svetlom.
Milí b. a s., keď čítame listy apoštola Pavla, alebo aj iných apoštolov, poznávame, že ani vtedy to nebolo všetko ideálne. Apoštolovia museli veriacich usmerňovať a napomínať, aby ich život bol naozaj dobrým príkladom pre neveriacich v Ježiša a mal mať určité znaky, podľa ktorých sa dalo rozpoznať, že tí ľudia sú naozaj Kristovi nasledovníci. Nielen v Skutkoch apoštolov nájdeme zmienky o tom, ako žili kresťania, ale aj listy nám svedčia, že to bol neustály zápas o posvätenie, teda poddávanie sa vedeniu Duchom Svätým.
Konkrétne v liste do Galácie, teda celej oblasti Malej Ázie, v ktorej bolo viacero zborov pripomína nielen im, ale aj nám, že Kristovou obeťou na kríži sme získali slobodu k tomu, aby sme dokázali povedať zlu NIE a vzájomne si slúžili rôznymi darmi Ducha Svätého. Pavol aj konkrétne vymenúva dary resp. ovocie Ducha Svätého. Čiže poukazuje na to, čo má charakterizovať kresťanov.
Ovocie Ducha Svätého si nevieme v sebe vypestovať sami, akokoľvek by sme sa snažili. Je to práca Ducha Svätého v nás, ktorý nás takto premieňa, aby sme žili inak ako svet, ktorý Krista neprijal. Všetkých 9 ovocí Ducha je v Kristovi. A ak svoj život spojíme s Jeho životom, odrazí sa to na našom živote tak, že budeme aj my prinášať podobné ovocie. To však vyžaduje aktivitu aj smerom von, odvrátiť sa od hriechu. Vedome sa s ním rozísť. A to býva ťažké. Počuli sme o tom pri prvých ľuďoch z raja počas predchádzajúcich nedieľ.
Ako si máme teda počínať? Aké ovocie prinášať?
Jedným slovom by sa to všetko dalo zhrnúť do slova dobré. A to, čo Pavol vymenoval, je naozaj dobré. Všetci túžime prežívať pokoj, lásku, radosť a aj tie ďalšie veci. Lebo vtedy sme naplnení spokojnosťou. Tak by to malo byť. No keď sa pozrieme na realitu života, vidíme, že často je to tomuto ideálnemu modelu veľmi vzdialené. Možno je to aj tým, že viac nás to tiahne žiť podľa seba a svojho tela. To vidíme aj pri zriekaní sa niečoho. Povieme si, že nebudeme jesť trebárs sladké. Prejde pár hodín, možno dní, a naše telo už bojuje proti nám. Núti nás, tlačí, aby sme svoj sľub nedodržali.
Keď vidíme, že niekto koná v živote tak, že sú pri ňom viditeľné práve tieto dobré veci, vedzme, že to Duch Svätý koná v ňom. Aktivita človeka tu je v tom, že sa poddáva vedeniu a ochotne plní Božiu vôľu.
Milí b. a s., dnes chceme krátko uvažovať o ovocí Ducha, o radosti. Radosť máme väčšinou vtedy, keď sa nám darí, keď sme zdraví, keď dosahujeme úspechy a spĺňame svoje ciele, keď sme milovaní, keď máme naplnené svoje potreby. Radosť často závisí od vonkajších okolností. Keď sú okolnosti nepriaznivé, radosť veľmi rýchlo strácame. Ide o ľudskú radosť.
Keď však hovoríme o radosti, ktorá má náboženský základ, tá je úplne iná. Jej prameňom je Duch Svätý. Je to radosť, ktorá zostáva v srdci človeka aj vtedy, keď okolnosti hovoria o opaku. Aj Pán Ježiš povedal učeníkom, že ich radosť nemá byť založená na tom, čo dokážu – konkrétne, keď sa im poddávali démoni, ale majú sa radovať z toho, že ich mená sú zapísané v nebesiach. Teda, že sú milovaní Bohom a zachránení. Pavol zase písal tým, ktorí boli prenasledovaní, aby sa tešili, že sa im dostalo milosti, aby nielen verili v Ježiša, ale aj trpeli pre Neho. Niečo podobné napísal, keď bol v okovách uväznený, aby sa o neho nestrachovali, ale tešili sa z toho, že aj tam, v najtemnejšom žalári môže prinášať svedectvo o svetle. Pavol vyzýval veriacich, aby sa neprestávali radovať, doslova napísal: stále sa radujte.
Radosť je výsledkom pôsobenia Ducha Svätého v nás. Plynie z toho, že vieme, Komu patríme, a že v podstate aj to, čo na prvý pohľad môže vyzerať ako niečo zlé, napokon Pán Boh obráti v náš prospech ku konečnému dobru. On počas nášho života rôznym spôsobom predkladá pred nás usmernenia, otvára svoje cesty a niekedy jednoducho aj cez niečo náročné vedie k svojmu cieľu. Tak ako Pavol považoval za prospešné, keď mohol aj väzňom zvestovať Krista, hoci preto musel trpieť.
Milí b. a s., tak ako je každý z nás jedinečný, jedinečná je aj naša osobná cesta. Ale ak dokážeme vidieť na nej pôsobenie Ducha Svätého a s dôverou sa Mu poddáme, zakúsime v srdci zvláštnu radosť ako ovocie Ducha Svätého. A to budú v nás vidieť aj druhí. Nie radosť, ktorá je hraná nastavením našej tváre, ale radosť, ktorá je v očiach a vyviera zo srdca.
Prajem nám, aby sme aj počas tohtoročného pôstu mohli prežívať skutočnú radosť. Radosť založenú na láske Pána Ježiša Krista. Kiež ju dokážeme zdieľať aj s ostatnými, aby sme im tým priniesli aspoň jeden lúč Kristovho svetla.
Amen