Text: Lukáš 2,11
Lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
Efezským 5,13 – 17
Všetko, čo svetlo odhaľuje, stáva sa zjavným, lebo všetko, čo sa stáva zjavným, je svetlo. Preto hovorí: Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa Ti Kristus. Prísne teda dbajte, ako žijete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé. Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova.
KÁZEŇ.
Posledný mesiac nám z rádia zaznievali rôzne vianočné piesne, ba niekedy sme si ich aj sami pohmkávali, alebo pustili. Pripomínali nám, že prichádzajú
Vianoce. V obchodných reťazcoch bol vianočný tovar vystavený už začiatkom novembra, aby sme nezabudli, že už onedlho budú Vianoce, hoci dnes tam už nájdeme veľkonočný tovar. Dva tri týždne dozadu sme mali možnosť ísť na vianočné trhy do dedín i miest, či veľkomiest aj v blízkom zahraničí a zažiť tam predvianočnú atmosféru. Už od prvej adventnej nedele sme sa po večeroch mohli tešiť zo svetielok, ktoré zdobia pouličné lampy v našich dedinách a mestách, a tým v nás vzbudzujú náladu Vianoc. A niektorí majú už dlhší čas ozdobené príbytky zvonka i zvnútra, lebo nastáva čas tých najkrajších sviatkov v roku.
Milí b. a s., toto všetko, čo môžeme vidieť, zažiť, doslova ochutnať, prichádza zo sveta a vieme veľmi dobre, že za mnohým stojí biznis, peniaze, zisk. Ale predsa nás to upomína na čas, ktorý je z roka najvzácnejší, čas sviatkov. Ako kresťania, ktorí sa schádzame v chráme Božom aj dnes večer, vieme, že centrom sviatkov nie je výzdoba, nie je to dobré jedlo, ani darčeky pod stromčekom, a dokonca ani rodina, ktorá sa zíde. Centrom Vianoc je Pán Ježiš Kristus. On je dôvodom našej oslavy. On by mal byť aj v centre pozornosti počas týchto dní, pretože oslavujeme Jeho príchod do nášho sveta.
V evanjeliu sme počuli, ako sa to všetko stalo a poznáme tento vianočný príbeh. Udalosť narodenia Pána Ježiša Krista je sprevádzaná unikátnym nebeským predstavením. Veľkolepou scénou. Do temnej noci zažiari Božia sláva. Vystupuje z nej anjel Pánov a prestrašeným pastierom oznamuje úžasnú správu: „Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“
Ten, ktorý bol dávno očakávaný, prorokmi predpovedaný v plnosti času, prichádza do sveta. Zvesť anjelov bola síce adresovaná pastierom, ale oni sa potom stali poslami tejto zvesti, keď išli do Betlehema, našli dieťatko a videli v Ňom Mesiáša. Túto radostnú novinu si nenechali pre seba, ale rozprávali o nej všetkým v meste. Takže nakoniec zvesť anjelov ide do celého sveta. A hoci tie prvé Vianoce boli v biede a chudobe, žiadna veľkoleposť, žiadne stromčeky, predsa boli naplnené Božou láskou v narodenom Ježišovi. Lebo láska sa nemeria našimi ľudskými hodnotami, ale tým, čo je ochotná obetovať.
Naše vyrezávané alebo aj živé betlehemy, ktoré zobrazujú scénu narodenia Pána Ježiša vyzerajú tak milo, deti sa im tešia, my dospelí možno s nostalgiou zaspomíname na detstvo, predsa je to obraz o veľkej Božej láske. Boh bol ochotný vzdať sa svojej slávy, aby zostúpil k nám do našej ľudskej biedy, do hriešneho sveta, tam, kde neraz vládne temnota, strach a prežívame bolesť, smútok a žiaľ, len aby nás zachránil, obetoval sa za nás. Sami zo seba by sme nemali nádej, že raz, keď príde náš posledný čas, dostaneme sa do Božieho kráľovstva. Vo svojej hriešnej podstate nemáme čo ponúknuť Bohu, aby nás prijal. Tak ako ľudia v tom čase boli bezmocní a stratení v hriechu, bez Ježiša Krista sme takí aj dnes. On prišiel, aby nás zachránil.
Vonkajšie znamenia, ktoré nám ponúka tento svet – hoci niekedy vianočná výzdoba prináša aj nekresťanské prvky – by nás mala smerovať k Ježišovi Kristovi. Tak ako aj anjeli povedali pastierom, že znamením im bude, že nájdu nemluvniatko zabalené v plienkach a uložené v jasliach. Podľa toho mali spoznať, že to je Mesiáš. A oni Ho našli a spoznali.
Počas adventu sme premýšľali nad tým, aké sú naše očakávania od Pána Ježiša. V čom vidíme Jeho Mesiášstvo, teda akým je pre nás Záchrancom? Zistili sme, že sú rôzne. Máme rôzne predstavy o Ježišovi a tieto predstavy, založené na ľudskom vnímaní a chápaní, sú neraz pokrivené, a preto aj bývame sklamaní, keď sa nenaplnia. A to sa týka nielen tejto časnosti, v ktorej teraz na niekoľko desiatok rokov prebývame, ale aj pre večnosť.
O narodení Pána Ježiša hovoria prvé kapitoly evanjelií. Ak ostaneme len pri nich, naše očakávania budú veľmi plytké a povrchné. Nesprávne. To jednoducho nestačí. Ak chceme Krista naozaj spoznať a vidieť v Ňom Toho, ktorého nám Boh poslal, musíme ísť v poznávaní nutne ďalej. Pretože evanjelisti nám zachytávajú Jeho verejné účinkovanie, Jeho skutky, slová a aj Jeho pozemský koniec, Jeho smrť a slávne vzkriesenie. Zároveň však v evanjeliách nachádzame aj niečo viac, čo sa týka budúcnosti tohto sveta. A to je druhý príchod Pána Ježiša. Ten budú tiež sprevádzať určité znamenia, ktoré budeme môcť pozorovať. Bude nám ich ukazovať nielen množstvo prírodných katastrof, ale aj tento svet v spôsobe svojho života. Apoštol Pavol to zhrnul takto: „V posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní, neláskaví, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia, nerozvážni, nadutí, milovníci skôr rozkoší ako Boha. Budú sa tváriť pobožne, ale silu pobožnosti budú popierať.“ Tieto znamenia máme opísané aj v Knihe Zjavenia Jána. No nie preto, aby nás vystrašili, ale aby sme vedeli, že sa tak stane, boli pripravení a posilnení vo viere. Lebo sa priblížila naša záchrana.
Milí b. a s., tak ako nikto nevedel, kedy presne príde Mesiáš, ani druhý príchod Krista ako Sudcu živých i mŕtvych nevieme presne načasovať. A to ani nie je dôležité. Dôležité je, aby sme boli na ten čas pripravení. Aj o pripravenosti sme hovorili počas adventu.
Prečo však máme byť v strehu a bdelí?
Pretože my sme cirkev, sme kresťania. Sme tí, ktorí patria Pánovi. V Biblii máme mnoho obrazov, ktorými sa označuje cirkev: Božia roľa, Božia stavba, telo Kristovo, Božia rodina. No máme tu ešte jedno pekné označenie: Kristova nevesta. Aj to je obraz, ktorým nám chce Pán Ježiš vysvetliť, ako máme žiť v tomto medzičase. Od nás sa očakáva, že budeme žiť inak ako svet, ktorý Boha nepozná.
Obraz nevesty a ženícha ako vyvoleného národa a Boha poznáme už zo Starej Zmluvy. V Novej Zmluve je nevestou cirkev a ženíchom Pána Ježiš. Tento obraz vzájomného hlbokého vzťahu lásky, manželstva nás upomína na to, že je to dar, ale aj úloha zároveň.
Aj v listoch apoštolov viac krát nachádzame toto prirovnanie a pripomenutie, že Kristus nás miluje. Miluje nás až takou veľkou láskou, že bol ochotný nielen prísť do tohto sveta, ale bol ochotný za nás položiť svoj život. Bol ochotný podstúpiť trest, ktorý sme mali niesť my, svojou krvou na kríži na Golgote ho vymazať, a tak nás obliecť do čistého, nepoškvrneného rúcha, ako keď sa nevesta oblieka do žiarivo bielych šiat, aby v nádhere svadobného obradu spojila svoj život so ženíchom.
V Zjavení Jána máme zmienku o tom, že táto Kristova nevesta je už pripravená na konci časov k obradu.
Prorok Jeremiáš tiež používa obraz nevesty, aby ním vyjadril vzťah Boha k svojmu ľudu. A sú to potešujúce slová, keď píše: ako sa ženích teší z nevesty, tešiť sa bude z teba tvoj Boh.
Nuž a my sa dnes chceme vážne pýtať: Akou sme nevestou pre Krista? Teší sa z nášho života Boh? Alebo patríme k tým, ako o nich písal apoštol Pavol, že sa tvária pobožne, ale silu pobožnosti popierajú?
Milí b. a s., našou úlohou v tomto živote je nielen starať sa o časnosť, zamerať všetku svoju energiu, čas, pozornosť na pominuteľné hodnoty, ktoré sa aj tak časom pominú a pri druhom príchode Krista nám nepomôžu. Práve skutočnosť, že nevieme, kedy príde, by nás mala viesť k ešte väčšej bdelosti a pripravenosti.
Pán Ježiš chce zachrániť pre večný život každého z nás. On sa o nás uchádza. „Zasnúbil“ sa s nami, keď sme boli pokrstení, prijal nás do svojej rodiny. Prišiel do nášho sveta ako svetlo, ktoré osvetľuje všetko. Tak ako slnko ráno prebúdza celý svet, aj Pán Ježiš nás prebúdza zo sna, aby sme videli a poznali pravdu. A pravdou je pochopenie a prijatie Ježiša ako Mesiáša, Záchrancu, ale aj ako Toho, ktorý príde druhý krát, aby nás súdil. Vyznávame to aj v Kréde. Keď nám toto bude jasné, zaskvie sa nám Kristus.
Byť Kristovou nevestou je nielen výsada, ktorú sme dostali, ale je to aj úloha, do ktorej sme boli povolaní. Apoštol Pavol napomína veriacich v Efeze, ale aj nás dnes, aby sme dbali o to, ako žijeme. Tak ako nám počas týchto dní záleží na vonkajšej príprave na sviatky, tak by sme si mali dať záležať na tom, aký obraz o sebe jednotlivo, ale aj ako spoločenstvo prinášame. Na každom z nás záleží, ako vyzerá náš každodenný život. V obraze manželstva to poznáme. Ak na vzájomnom vzťahu nepracujú obaja manželia, dochádza ku zániku. Každý jeden musí vynaložiť úsilie, aby to fungovalo. Samozrejme sa očakáva nielen láska, ale aj úcta a vernosť. Tak to máme v manželskom sľube. A podobne je to aj v našom vzťahu s Bohom. Máme žiť múdro, vykupovať čas, čiže neplytvať ním a máme rozumieť, čo je vôľa Pánova. Máme byť na seba prísni. Tak ako je to vo fungujúcom a zrelom manželstve, kde bojujeme o svoj vzťah, odolávame všetkým zvodom zvonka, prejavujeme si lásku a úctu a sme ochotní prinášať obete. Pán Ježiš ako ženích svojej cirkvi toto všetko dáva. Tak ako sa narodil, tak sa chopil svojej úlohy a zotrval v nej až do konca. Tak očakáva, že aj jeho nevesta, cirkev, teda každý jeden z nás budeme opätovať Jeho lásku, úctu a vernosť.
Teraz počas Vianoc máme novú príležitosť tak urobiť. Dať sa nasmerovať k Nemu a zostať pri Ňom. Inak sa dobrovoľne vzdávame vzťahu s Bohom a berieme na seba dôsledky, ktoré sa ukážu pri Jeho druhom príchode. Pre tých, ktorí v tomto majú jasno, čiže sa im zaskvel Kristus, druhý príchod bude znamenať záchranu a radosť.
Milí b. a s., dnes sa tešíme zo sviatkov, ktoré nastali, vítame Dieťa, ktoré sa stalo záchranou pre celý svet. Kiež raz s rovnakou radosťou pôjdeme v ústrety tomu istému Dieťaťu, ktoré sa pre nás – pre svoju milovanú cirkev – stane právoplatným Ženíchom a slávnostne nás uvedie k svadobnému stolu vo večnosti.
Amen
