Text: Galatským 5, 22 – POKOJ
Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
KÁZEŇ
Ovocie Ducha Svätého, ktoré nám predstavuje apoštol Pavol, sa prejavuje v 9 rôznych cnostiach. John Stott tieto cnosti zoraďuje do troch skupín po tri. Je to podľa toho, voči komu sú zamierené.
Láska, radosť a pokoj, prvé tri sa týkajú nášho postoja k Pánu Bohu. O láske nebudeme hovoriť, možno len toľko, že ide o lásku agapé, čo je vlastne Božia láska, obetujúca sa. O tom v podstate hovoríme vždy v súvise s Pánom Bohom a Ježišom. A k takejto láske sme aj pozývaní, aby sme ňou milovali ostatných.
Radosť sme si rozobrali minule. Povedali sme si, že prameňom skutočnej radosti je Duch Svätý a táto radosť v našich srdciach zostáva aj vtedy, keď okolnosti života hovoria o opaku. Naša radosť v každej situácii života plynie z toho, že vieme, Komu patríme. Takže tešiť sa máme v Pánovi.
Poslednou cnosťou v tejto prvej trojici ovocia Ducha je pokoj. Práve o ňom dnes chceme uvažovať.
Slovo pokoj môžeme použiť vo viacerých významoch a môžeme ho vnímať pri rôznych okolnostiach života, vzťahov, či stavu nášho vnútra.
Pokoj je stav bez pohybu, keď nie je žiadna činnosť. Trebárs sedíme vonku, všade je ticho, kľud a máme pocit, že zastal čas. Tento stav bez ruchu a hluku vydrží chvíľu, kým ho nenaruší niečo vonkajšie. Keď chodíme na Dolniaky, tam zažívame podobné chvíle a oproti oravskému hluku si ich vychutnávame a oddychujeme.
Slovo pokoj používame aj vtedy, keď chceme opísať stav bez vojny, keď je mier. Pokoj v krajine, pokoj, ktorý nám umožňuje plnohodnotne pracovať, rozvíjať sa bez toho, aby sme sa museli báť, že vojna to zastaví. Vezmime si krajiny, kde vojna prebieha, a vy starší si možno ešte pamätáte na časy, kedy bola vojna u nás a ako zahatila cestu k pokoju, k normálnemu životu a zničila, čo sa dalo, nehľadiac na obete ľudských životov, či pamiatok, miest a dedín.
Nenarušenosť a bezpečnosť potrebujeme nielen v krajine, ale aj v rodine. Nastáva vtedy, keď vládne medzi ľuďmi súlad a poriadok. Úplne inak sa žije v takejto rodine, ako v takej, kde je nepokoj, chaos, krik. Z takej rodiny ľudia väčšinou utekajú, lebo sa tam necítia dobre a komfortne. To, ako to vyzerá v rodine, záleží od jednotlivých členov. Sú ľudia, ktorí sršia nepokojom, vnútorným nekľudom, ktorý potom prenášajú aj na druhých. Môže to mať rôzne pozadie, ale výsledok je rovnaký, neprinášajú pokoj, lebo ho nemajú.
V dnešnej dobe vyrastá veľa nepokojných ľudí. Je to tá ďalšia generácia, ktorá nevie obsedieť a sústrediť sa na niečo konkrétne a je v tom určitý vplyv doby. Je to aj tým, že nemáme akosi sily s tým niečo urobiť. Vyčerpáva nás neustále motivovanie tých, ktorí nemajú v sebe vnútorný pokoj. Myslím najmä na deti v škole a obávam sa, čo bude, keď pôjdu do života. Keď vyrastú a už teraz majú nastavený určitý model fungovania v nepokoji, ako to potom prenesú do práce, do svojho osobného života v rodine a pod.
Extrémom je aj to, ak niekto chce mať pokoj od všetkých a všetkého a uzavrie sa do svojej „ulity“. Aj vtedy povieme slovo pokoj.
Milí b. a s., doposiaľ sme premýšľali nad tým, ako my používame slovo pokoj a ako ho vnímame z ľudského hľadiska. Ako je to s pokojom, ktorý je ovocím Ducha Svätého?
Ako sme si povedali v utorok, ovocie Ducha si nevieme vytvoriť sami. A týka sa to aj pokoja. Nedá sa to tak, že si budeme hovoriť, veď pokoj, pokoj, kľud… Nefunguje to len tak samé od seba. Je to dar. Dar od Toho, ktorý sám je Pokojom. Je jeho Tvorcom, Darcom a Udržiavateľom. Pán Boh v tretej osobe, Duch Svätý, ale aj Pán Ježiš, lebo niektoré texty Novej Zmluvy nám to tlmočia.
Keď Pán Ježiš hovoril o Duchu Svätom, dal Mu prívlastky, že bude napr. Utešiteľom. Teda bude tým, ktorý prinesie radosť a pokoj do ľudského srdca v tých chvíľach, ktoré sú náročné, ohrozujúce, a ktoré nevieme odstrániť zo svojho života, ale musíme cez ne prejsť a potrebujeme v tom pomoc.
V hebrejčine slovo pokoj prekladáme ako šalom. Ním sa vyjadruje všetko to, čo sme už počuli, to ľudské, ale na základe toho, čo prináša spojenie s Bohom, viera a dôvera.
Boží pokoj môže vstúpiť do ľudského srdca a naplniť ho. Duch Svätý nás môže takto obdarovať a to v každej oblasti nášho života. Je to vtedy, keď máme v sebe duchovnú vyrovnanosť a duševný pokoj, nevzrušujeme sa pre rôzne veci, ale vieme, že v Božích rukách sme v bezpečí. Ale to sa nedeje len vtedy, keď je kľud a pokoj naokolo. Boží pokoj naopak prichádza k nám vtedy, keď všetko naokolo buráca, ničí sa, rúca. Vtedy, keď strácame to, na čom nám veľmi záležalo, keď doslova strácame pôdu pod nohami a naše ľudské istoty. Keď si spomenieme na čas, keď nastúpilo covid šialenstvo, tam sme mohli vidieť, ako ľahko sme sa dali strhnúť k nepokoju. Ale na druhej strane, možno to pomohlo aj k tomu, aby sme si uvedomili, že nepotrebujeme až tak veľa, aby sme boli šťastní. Vtedy si mnohí prehodili aj hodnotový rebríček a pochopili, čo je viac a čo menej a čo vôbec netreba. Vtedy sa najviac ukázalo, kde máme svoje krízy, svoje limity a nedostatky.
Ak máme pokoj v Bohu, tak vnímame, že On je tým základným pilierom, na ktorom je postavený náš život. Všetko ostatné je len dom na piesku, ktorý zmetie voda pri prvej búrke. Boží pokoj prichádza do nášho srdca vtedy, keď si uvedomíme, že tento život je len púť, ktorou prechádzame do večného domova, tam, kde v plnosti budeme prežívať minimálne prvé tri cnosti – lásku, radosť a pokoj v Božej prítomnosti. Pavol to opísal tak jednoducho a zrozumiteľne, že si to nevieme predstaviť, lebo to nikdy nikto nevidel, nepočul a ani v srdci necítil, čo Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú. Takže keď máme pred očami cieľ – večný život v Božom kráľovstve, tak to, čo nám tu odoberá pokoj, stráca na svoje sile a moci. Nemôže nás to úplne ochromiť, môže nás to len trochu nalomiť, ale Boh nedovolí, aby nás to zlomilo.
Milí b. a s., na náhrobných kameňoch máme väčšinou nápisy: Odpočívaj v pokoji! Aj si povieme, že tí, čo tu trpeli, tam už majú pokoj. Ale je to pravda?
Ak niekto nemal pokoj v Bohu tu na zemi, sotva ho bude mať potom po smrti. Pretože si neprivlastnil to, čo nám ten pokoj prináša a umocňuje. A to je obeť Pána Ježiša Krista. Je to veľkopiatkový zármutok nad smrťou Mesiáša, ale aj zároveň radosť z Jeho veľkonočného víťazstva.
Do týchto udalostí sa nám treba vnárať, poviem, aj vždy nanovo a pripomínať si, prečo máme pokoj v krvi Kristovho kríža. Keď máme odpustené všetky naše hriechy, keď vieme, že na poslednom súde bude našim Obhajcom sám Boh, a že sa nás to všetko týka osobne, teda nie sme z toho vynechaní. Ak máme v tomto jasno, ak v pokore stojíme pred Bohom a sme Mu vďační za veľkosť Jeho lásky, tak vtedy budeme určite odpočívať v pokoji aj po smrti.
Pokoj. Je nám ponúknutý ako ovocie Ducha. Prijmime ho a zdieľajme ďalej, aby Boží pokoj, ktorý prevyšuje náš rozum, hájil naše srdcia a mysle.
Amen.