Text: 2.Timoteovi 1, 3 – 8a
3Ďakujem Bohu, ktorému s čistým svedomím slúžim v šľapajach predkov, keď
sa neprestajne rozpomínam na teba v modlitbách, vo dne aj v noci – 4a pripomínajúc si tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby som bol naplnený radosťou, 5pripomínajúc si tvoju nepokryteckú vieru, ktorá prebývala najprv v tvojej starej matke Loide a v tvojej matke Eunike, ale presvedčený som, že aj v tebe.
6Preto ti pripomínam, aby si roznecoval v sebe dar Boží, ktorého sa ti dostalo, keď som kládol ruky na teba. 7Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. 8Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., študenti, školáci, škôlkari, učitelia, o pár dní znovu vhupneme do nového školského roku, v ktorom nás čakajú staronové povinnosti, učiť a učiť sa. My učitelia, vychovávatelia, farári budeme odovzdávať vedomosti, viesť žiakov po určitej ceste poznania, budeme sa usilovať motivovať deti a mládež k tomu, aby túžili po poznaní a radi sa učili. A žiakov i študentov na všetkých úrovniach škôl čaká vzdelávanie, učenie sa, ponáranie sa do poznania nových vecí, ale aj návrat do kolektívu spolužiakov. Verím, že práve na to posledné sa najviac tešíte. Prázdniny prebehli opäť rýchlo, ale verím, že boli pre mnohých obohatením novými zážitkami a aj oddychom. Všetci sme o určitý časový úsek starší a tým sa do istej miery v niečom zmenilo aj naše myslenie. Nestojíme na jednom bode, ale verím, že sa posúvame dopredu. A to sa od nás všetkých aj očakáva a malo by to byť prirodzené. Nielen čo sa týka vedomostí a znalostí, ale aj duchovného života, viery a poznania Pána Boha.
Keď som premýšľala nad tým, aký text by bol dobrý na dnešný deň, uvedomila som si, že tých konkrétnych textov pre mládež a deti je v Novej Zmluve dosť málo a konkrétne sú len tie, ktoré zaznamenal apoštol Peter vo svojich listoch v tabuliach pre domácnosť o poddanosti mladších starším, v liste Efezským, kde Pavol píše, aby deti poslúchali rodičov a rovnako v liste Kolosenským o poslušnosti. Viacej by sme toho našli v Starej Zmluve, najmä v knihe Kazateľ a v Prísloviach. A tak som premýšľala o nejakom vzore mladého človeka, kresťana, ktorý by mohol byť príkladom pre dnešných mladých ľudí.
V Novej Zmluve je to jednoznačne Timoteos. Mladý spolupracovník apoštola Pavla a zároveň jeho duchovný syn, ktorého mal veľmi rád a videl v ňom veľký potenciál služby Bohu. Timoteos mohol mať vplyv na mladšiu generáciu kresťanov, ale mohol poslúžiť v cirkvi ako takej aj v iných pozíciách, tam, kde bol vedený Pánom. Pavol za tohto mladého človeka ďakuje Bohu a teda sa za neho aj modlí a vyprosuje pre neho požehnanie do jeho služby, do jeho života.
Jeho úloha nebola ľahká, ale Boh ho v tom nenechal samého. Viedol ho, učil ho a pomáhal mu posúvať sa tak, ako to bolo potrebné. Timteos nebol dokonalý a mal svoje slabosti. Bol plachý a nepriebojný a neraz mu to dali ľudia pocítiť. Mal zodpovednosť vedúceho pracovníka, ale niektorí mali problém prijať jeho autoritu kvôli veku, mladosti. Napriek tomu v ňom Pavol videl dobrého a schopného influencera svojej doby, ktorý prinášal svetu evanjelium, zvesť o Ježišovi Kristovi.
V dnešnom texte sme počuli len krátky kúsok z toho, čo všetko mu Pavol napísal, aby ho povzbudil. Pripomenul mu, že dostal od Boha dar viery, dar služby, ktorý má roznecovať. Pavol sám osobne na neho skladal ruky, keď bol vyslaný do svojej úlohy. Tiež spomenul jeho starkú a mamu, ktoré boli kresťanky a aj Timotea viedli ku kresťanstvu a on uveril v Ježiša Krista. S Pavlom precestoval veľa kilometrov na jeho misijných cestách a videl mnoho zázrakov, ktoré sa diali tam, kde prinášali evanjelium. Menili sa ľudské životy, mnohí boli zachránení a vznikali nové cirkevné zbory. A to všetko napriek tomu, aké to bolo riziko stať sa v tej dobe prenasledovania kresťanom. Posledné stretnutie ich priviedlo k slzám, keď Pavla zatkli a odviedli do väzenia pre jeho vieru a službu. Pavol neraz na to myslel a vedel, že Timoteos má v sebe čistú vieru, ale potrebuje byť silný a nesmie sa báť.
Milí b. a s., mládež, ja viem, že Timoteos možno nie je tak celkom ten hrdina, akých nám ponúka tento svet a hlavne online svet, teda internet. Možno pre dnešnú generáciu detí a mladých neznie jeho život zaujímavo, ale predsa len sa od neho môžeme niečomu naučiť a hlavne vidieť, že aj ten, kto si o sebe myslí, že možno nevie všetko tak ako jeho spolužiaci, alebo je odsúvaný nabok pre niečo, s čím nevie bojovať, či je plachý a nesmelý, v Božích očiach má veľkú hodnotu a môže sa stať veľmi potrebným v nejakej Božej úlohe.
My, ktorí už máme za sebou dlhší úsek života, by sme to mohli potvrdiť, že Pán Boh v našom živote konal a niekedy práve z tých ustráchaných žiakov vyrástli ľudia, ktorí priniesli mnoho dobrého druhým.
Na nás všetkých boli už neraz skladané ruky. Možno nie úplne tak ako na Timotea, ale predsa. Ruky farárov, ktorí nás krstili, konfirmovali, či ktorí nám dávali rozhrešenie a pri niektorých to bolo skladanie rúk do úloh presbyterov, dozorcov či ďalších cirkevných funkcionárov. Ale minimálne vtedy, keď sme boli pokrstení, dostali sme závdavok Ducha Svätého. Pán Boh sa nás dotkol a pozval nás, aby sme Mu patrili, aby sme kráčali Jeho cestami a konali Jeho vôľu. No a k tomu je potrebné samozrejme aj to, aby sme vlastne vedeli, kto je Boh. Bez poznania ťažko môžeme veriť, preto je potrebné sa učiť, prichádzať do kostola, rásť vo viere a to sa dá len vtedy, keď sme aj my ochotní Pánu Bohu otvoriť svoje srdce a aj niečo pre to urobiť. Tak ako vám učitelia ani rodičia nevedia naliať do hlavy vedomosti, ale musíte sa ich naučiť, tak sa ani poznanie Pána Boha nedá odovzdať z ruky do ruky. Aj Timoteos sa musel učiť. Učili ho najmä jeho starká a matka, ktoré mu odovzdali vedomosti zo Starého Zákona a keď po Pavlovom kázaní uverili v Ježiša Krista, hovorili mu o Ňom. Timoteos mal záujem o tieto veci. Chcel žiť tak, ako to poznal z vtedajšej Biblie.
A takíto by sme mali byť aj my dnes. V tejto dobe, kedy to tiež nie je ľahké a niekedy si za to, že sme veriaci nielen vypočujeme škaredé slová, ale nám je aj ublížené rôznym spôsobom. Tak ako Timoteovi, aj nám dnes apoštol Pavol kladie na srdce, aby sme sa nehanbili za svedectvo o našom Pánovi. Teda za to, že ste dnes prišli prijať požehnanie do nového školského roka, ktorý chcete začať nielen sami, ale aj s Božou pomocou. Myslím si, že sa bežne stáva, keď nás niekto vysmeje alebo sa bojíme, aby sme nestratili kamarátov, že sa tvárime, že neveríme v Pána Boha. Stiahneme sa a nechceme sa baviť o týchto veciach. A to sa týka nielen detí, ale myslím si, že aj dospelých. A je nám to nepríjemné, lebo možno nechceme vyzerať tak čudne a byť neprijatí. Ale Pavol napísal, aby sme sa nebáli a nehanbili. Dostali sme dar Boží, vieru, a Duch Boží je s nami, pokiaľ mu to dovolíme.
Ktovie, čo všetko nás čaká v tomto novom období, v školskom roku, v ktorom budú zmeny nielen vo vyučovaní, ale aj pri konfirmačnej výučbe a čo všetko prinesú nasledujúce týždne a mesiace. V každom prípade sa máme spoliehať na nášho Pána a s Jeho pomocou kráčať týmto životom. Chodiť do školy, učiť sa, túžiť po vzdelávaní, možno pomôcť našim kamarátom alebo aj nekamarátom, keď to budú potrebovať, aby sme tým ukázali, že sme trochu iní ako tento svet, že sme lepší, lebo našim vzorom je ten najlepší, Pán Ježiš Kristus. A toto platí aj pre učiteľov, či kohokoľvek v akejkoľvek pozícii či postavení. Lebo to najdôležitejšie je, či sme v pozícii kresťanov a podľa toho aj žijeme.
Prajem nám, aby vstup do nového začiatku bol pre nás požehnaním a aby nás Božia ruka všetkých chránila a viedla v dobrom, ale aj v odvahe svedčiť o Ňom druhým, veď Boh nám nedal ducha bojazlivosti, ale rozvahy, sebaovládania a moci. Kiež aj na nás budú druhí myslieť s takou láskou ako Pavol na Timotea a budeme sa navzájom za seba modliť a ďakovať Bohu.
Amen