Text: Ján 9,1- 7
1 Idúcky uzrel (Ježiš) človeka slepého od narodenia. 2 Učeníci sa Ho spýtali: Majstre, kto zhrešil: tento, či jeho rodičia, že sa slepý narodil? 3 Ježiš odpovedal: Ani tento nezhrešil, ani jeho rodičia, ale (stalo sa to preto), aby skutky Božie boli zjavené na ňom. 4 My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, kým je deň; prichádza noc, keď nikto nebude môcť pracovať. 5 Dokiaľ som na svete, ja som svetlo sveta. 6 Keď to povedal, pľuvol na zem, spravil zo sliny blato, priložil mu na to na oči 7 a povedal: Choď, umy sa v jazere Siloe – čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a vrátil sa vidomý.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., každá nedeľa nám tematicky pripomína nejakú skutočnosť z nášho života, nad ktorou je potrebné sa nám zamyslieť. Každé prečítané či počuté slovo Božie nás vedie týmto životom, aby sme vedeli, čo je správne a vyvarovali sa zbytočných hriechov. Ako ľudia však máme tendenciu veci posudzovať podľa svojho a tak to robili aj tí pred nami. Niekedy sa podobáme Jóbovým priateľom a hľadáme príčinu všetkého, čo sa v našom živote deje, ale v zmysle, že sme určite príčinou svojho nešťastia. Robíme to na základe našich pozorovaní, životných skúseností, ktoré nás neraz utvrdia v tom, že človek robí niekedy chyby a potom na ne doplatí alebo kvôli nim trpí. V podstate je to vo väčšine prípadov, životných príbehov ľudí aj pravda, ale nie vždy. Dôkazom toho je aj dnešný prečítaný text, v ktorom sa dozvedáme o človeku, ktorý bol slepý od narodenia.
Slepota bola v Starej Zmluve chápaná ako Boží trest ako aj každá choroba. Väčšinou sa vždy hľadala príčina, ktorú videli v hriechu. Buď to bol hriech konkrétneho chorého človeka, ktorý vlastne v chorobe znášal svoj trest za vinu, alebo človek trpel za hriech napr. otca alebo matky. Práve preto prvá reakcia učeníkov na slepého od narodenia bola vlastne otázka Ježišovi, kto je vinný za to, že je tento človek slepý. Pán Ježiš však prekvapivo odpovedal, že v tomto prípade slepota nie je trestom za ničí hriech. Táto slepota bola daná človeku z úplne iného dôvodu a to preto, aby „skutky Božie boli zjavené na ňom“. Znamená to, že sa narodil slepý preto, lebo je to výlučne v Božej stvoriteľskej kompetencii. To je to, čo nemôže nikto z nás ľudí ovplyvniť, hoci vieme, že lekárska veda pracuje na tom, aby už v zárodku boli odstránené všetky prípadné dedičné choroby. No sami lekári neraz povedia, že v ich moci nie je všetko.
Pán Boh si vždy tvorí originál, keď dáva život a je v jeho moci siahnuť i zachrániť. To potvrdil aj Pán Ježiš. Bol si vedomý svojej úlohy, ktorú mal plniť, kým bol v tomto svete. Povedal: „My musíme konať skutky Toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň“. Kým bol Ježiš so svojimi učeníkmi, konal mnoho dobrého medzi ľuďmi, lebo odstránil mnoho utrpenia, keď liečil, uzdravoval, potešoval, prijímal tých, čo boli ako stratené ovce bez pastiera a usmerňoval ich, ukazoval im, po akej ceste majú kráčať. To bolo svetlo, ktoré zažiarilo do temnôt ich života, ktoré osvetlilo ich životy, ukázalo im pravdu, ale zároveň im ponúklo záchranu. To svetlo svietilo vtedy najjasnejšie ako na pravé poludnie.
Keď Ježiš povedal, že je Svetlom sveta, nemyslel tým len na biedu, ktorú odstraňoval. Ľudia majú často takú predstavu o dobrom živote, že ak nemajú problémy, nežijú v biede, sú zdraví, je všetko v poriadku a sú na najlepšej ceste do neba. Popravde nikto z nás v takomto stave dlho nevydrží, lebo vždy čosi príde, čo pretrhne ilúziu klamstva o ideálnom živote. Buď je to choroba, ktorá nám pripomenie našu krehkosť a nestálosť, alebo bieda či nešťastie, v ktorom vidíme, že nemáme v moci svoj život, alebo skúšky, ktoré nedokážeme ovplyvniť ani odstrániť vlastným rozumom či silami. Ale to všetko je potrebné do nášho života, aby sme nezabúdali na Toho, ktorý je naším Stvoriteľom a Záchrancom. Pán Ježiš je Svetlom aj preto, lebo otvára náš vnútorný zrak, uzdravuje nás z našej slepoty, kedy prestávame vidieť Boha vo svojom živote, ale vidíme len sami seba a svoje zásluhy. To nás môže viesť na scestie a do záhuby.
Keď si predstavíme rodinu, v ktorej žil onen slepý z nášho prečítaného textu, časom sa asi zmierili so svojim- ako to hovorievame- osudom. Ich slepý syn chodieval tak ako aj druhí žobrať, aby si privyrobil na živobytie. Nemal inú možnosť. Ale v jeho živote nastal obrat vo chvíli, keď si ho všimol Ježiš a pristavil sa pri ňom. Nielen že ho obránil pred druhými, ktorí hneď hľadali príčinu jeho slepoty, ale mu aj vrátil zrak. Čítali sme, že pľuvol na zem, urobil zo sliny blato a priložil ho slepému na oči. To nám pripomína, že Ježiš má moc, stvoriteľskú moc, ktorú použil pri tomto slepom, aby mu vrátil zrak. Tak ako bol stvorený človek- z prachu zeme, mohli by sme povedať aj z hliny či blata. Slepý mal už len za úlohu umyť sa v jazere Siloe. Toto jazero sa nachádzalo na juhovýchode od pôvodného Dávidovho mesta a vtekala do neho voda z prameňa Gíchonu. Z tohto jazera sa používala voda na obrady spojené s vodou pri sviatku stánkov. Možno aj preto sa mal v nej umyť, aby bol čistý.
Milí b .a s., celý tento príbeh môžeme sledovať len z diaľky a nemusí sa nás vôbec týkať. Nemusí nič povedať do nášho života, ale iba vtedy ak nebudeme chcieť vidieť podobnosť. Veriaci človek hľadá Božie usmernenie v Božom slove a preto vníma, že každý text ho môže niečomu naučiť a v niečom posunúť dopredu, pripomenúť dávne pravdy. Z dnešného textu sa teda učíme, že máme skúmať všetko, čo sa v našom živote deje, ale nie z nášho pohľadu, ale z Božieho, lebo Pán vie, prečo musíme znášať aj utrpenia, choroby a prechádzať cez ťažké životné skúšky. Pán Boh si nás všíma a zastavuje sa pri nás neraz v živote, lebo nám chce pomôcť, chce odstrániť svojou mocou to, čo nás trápi, čo je nám prekážkou. Tým, že milostivo zasahuje do nášho života, nielenže nás zbavuje ťažkého bremena, ale tým posilňuje aj našu vieru v Pána Boha. To nás vedie k istote, že keď sa stará tu v časnosti, postará sa aj o večnosť a dá nám to, čomu tu veríme a príjme si nás k sebe.
Ďalšie, čo by sme sa mali naučiť, je výstraha pre rozličnými zvodmi, ktoré v tomto živote na nás útočia a chcú nás zviesť. Neraz sú to maličkosti, na ktorých si zakladáme a ktoré nás odvádzajú od pravej viery- presne tak ako učeníkov, keď hľadali príčinu mužovej slepoty. Ježiš ich vracia k ich úlohe, ktorá je: konať skutky Toho, ktorý ma poslal.
Neraz vyzývali už proroci Boží ľud k láske, milosrdenstvu, vzájomnej pomoci namiesto toho, aby prinášali obete bez srdca. V Novej Zmluve je mnoho podobných výziev k láske, milovaniu bratov a sestier, k pravému spoločenstvu veriacich v Ježiša Krista. Žiaľ, aj náš vnútorný zrak je neraz veľmi poškodený, ba dokonca ako keby sme sa už rodili bez neho, keď je v nás toľko zla, neochoty, závisti a nenávisti jedných voči druhým a jedinou našou snahou je posudzovanie, kto je väčším hriešnikom. Aj pre nás dnes znejú slová : „choď a umy sa v jazere Siloe“. Jazero Siloe znamená Poslaný, čo je vlastne smer našej cesty k Záchrane: priamo k Ježišovi, k Jeho nohám a krížu, lebo bol poslaný k našej záchrane a spáse. Z Neho čerpáme, aby náš život bol oslavou Boha, On je prameňom našej sily, múdrosti a lásky, ktorá nežiada odmenu, ale sa rozdáva.
Slepec sa vrátil vidomý. Každý, kto sa dá umyť v Ježišovej obeti na kríži, každý, koho sa Ježiš dotkne, odchádza od Neho uzdravený. Tak poďme aj my, k Tomu, ktorý má moc navrátiť nám správny pohľad na život a viesť nás k Bohu, k Jeho pravému poznaniu.
Amen.