Text: Žalm 33, 12 – 22
12 Blahoslavený národ, ktorému Hospodin je Bohom, ľud, ktorý si zvolil za vlastníctvo. 13 Hospodin z nebies pozerá a vidí všetkých ľudských synov. 14 Z miesta, kde tróni, hľadí na všetkých obyvateľov zeme, 15 Ten, ktorý všetkým stvárnil srdcia, ktorý ich všetkých pozoruje. 16 Kráľovi nepomôže veľké vojsko, ani hrdina sa nezachráni veľkou silou. 17 Klamnou výpomocou je kôň a nezachráni svojou veľkou silou. 18 Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť, 19 aby im od smrti zachránil život a zachoval ich živých v čase hladu. 20 Naša duša očakáva na Hospodina, On je našou pomocou, On je naším štítom. 21 Lebo z Neho sa teší naše srdce, veď v Jeho sväté meno dúfame. 22 Buď Tvoja milosť nad nami, ó Hospodine, ako my na Teba očakávame!
KÁZEŇ.
Milí b. a s., neodmysliteľnou súčasťou života dnešného človeka je dovolenka. Mnohí si leto bez nej nevedia ani predstaviť, čo je pochopiteľné, pretože každý potrebuje na niekoľko dní vypnúť, oddýchnuť si. Pre rodiny s deťmi prichádza do úvahy najmä čas prázdnin, kedy sú doma. Bežným trendom za posledné desaťročia je dovolenka v zahraničí, hlavne pri mori. No sú aj takí, ktorí svoj dovolenkový čas chcú stráviť doma a len tak relaxovať, alebo niečo porobiť, čo nestihli inokedy alebo potrebujú dlhší čas na konkrétnu prácu okolo domu a pod. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí sa radi túlajú po Slovensku, našej rodnej krajine a obdivujú jej krásy. A na to človek nepotrebuje dva týždne, niekedy stačí aj deň – dva. Slovensko je zaujímavé aj tým, že na jeho pomerne malej rozlohe toho môžeme nájsť veľa. Roviny i kopce, nádherné sakrálne objekty, medzi ktoré patrí aj náš kostol, pamätné miesta a budovy, ktoré sa zachovali po rôznych dejateľoch, ale aj pamätníky dávnych čias ako sú hrady. Na Slovensku ich máme 220 – zachovalých aj zrúcanín a 425 kaštieľov. Niektoré štát reštauruje, iné zostali už len ruinami.
V každom prípade sú to veľmi zaujímavé miesta, ktoré – ako sa hovorí – dýchajú históriou. Aj my sme boli tento rok na niekoľkých. Čo mňa fascinuje na týchto stavbách sú múry a miesta, na ktorých hrady stoja. Ako dokázali ľudia v tých dobách takéto stavby postaviť a ako dokázali v nich fungovať, keď niektoré sú až vo výške okolo 900 metrov nad morom. Akí boli múdri, keď dokázali vybudovať cisterny s vodou, ktorú čistili, mali ľadovne, kde uchovávali v lete potraviny a zvládali život v tej dobe.
Vždy, keď prídeme na hrad si však uvedomím aj ďalšiu vec- sú to už len pamätníky dávnych čias. Neraz ruiny, ktoré svedčia o pominuteľnosti a dočasnosti všetkého, možno aj veľkého, čo bolo, ale sa skončilo. Pomreli králi, ktorí tu panovali, vlastnili zem i ľudí. Vystriedali sa generácie panovníkov, ktorých na slovo druhí poslúchali a báli sa ich trestu. Už dávno žijeme v úplne inom zriadení štátu, ale aj tu vidíme, že v ničom niet pevnej istoty, na ktorú by sme sa mohli spoľahnúť.
Milí b. a s., niečo podobné mal na mysli aj Žalmista, keď oslavoval Kráľa kráľov, Hospodina. Hoci tento človek nie je známy, nepoznáme jeho meno, vystihol veľkú pravdu. Žil v dobe, kedy vládli svetu, jeho krajinám králi. Aj Izrael mal svojich kráľov, lebo chcel fungovať ako okolité národy. Mať viditeľného panovníka a byť mu podriadený. Podľa Božej vôle to nebola dobrá voľba, za ktorú ľudia samozrejme niesli svoju daň a mnohí proroci to kritizovali. Ako sme počuli aj v dnešnom texte, súviselo to so spoliehaním sa na kráľa, vojsko, možno výdobytky vtedajšieho sveta. O tom autor píše, že je to klamná výpomoc a nezachráni to nikoho.
Žalmista nabáda k Božej oslave a spoliehaniu sa na Hospodina, ktorý je Bohom, Tvorcom, Udržiavateľom sveta, Pánom a Záchrancom. Je verný a Jeho slovo je spoľahlivé.
Nuž, keď sa pozrieme na svetských panovníkov v ktorejkoľvek dobe, všetkým záležalo hlavne na sebe, svojich najbližších, ktorých rôznym spôsobom zabezpečovali a zabezpečujú aj dnes. Dejiny a aj súčasnosť jasne svedčia o tom, že by sme mali svoju pozornosť obrátiť tam, kde je naozajstná láska, záujem o naše dobro a kde je pravda. To znamená k Bohu.
Keď sa pozrieme na prírodu, ako funguje, tak tam vidíme nemenné zákonitosti, možné niektoré sú nepochopiteľné resp. neuchopiteľné našimi zmyslami a predivné. My sme to videli nedávno na hrade Šomoška, kde je čadičový vodopád, ktorý je európskou raritou. Kameň z neho sa používal na dláždenie miest a stavby. Dodnes je blízko neho aj kamenné more, kde eróziou vznikol dlhý pás kameňov valiacich sa dolu brehom. Fascinujúce sú aj iné veci v prírode, ktoré poznáme a berieme ich ako samozrejmosť, napr. že z malého semienka vyrastú veľké stromy a nádherné kvety.
Milí b. a s., ak Pán Boh vložil svoje zákony do prírody, o čo viac ich vložil do nášho srdca. On si nás zvolil za vlastníctvo, teda patríme Bohu a On na nás pozerá, dozerá. Pozerá, ako žijeme, hoci my Ho nevidíme. Vyznávame však o Ňom, že je všadeprítomný, a preto veríme, že vie o všetkom, čo robíme, či je to dobré alebo zlé. Pozoruje nás tak, ako rodič, keď dohliada na svoje dieťa. Dozerá, aby sa mu nič zlé nestalo, aby nemuselo prechádzať utrpením, ktoré je neraz zbytočné. Dozerá aj v tom zmysle, že ho sprevádza na ceste života, učí ho múdrosti, vystríha, napomína, ale i teší a povzbudzuje. Ak toto s láskou robíme my svojim deťom, o čo viacej to robí Boh nám, keď nás nesmierne miluje?!
Deti sa väčšinou spoliehajú na svojich rodičov, dôverujú im a veria. A takí máme byť aj my vo vzťahu k nášmu nebeskému Otcovi. Žalmista k tomu vyzýva a pozýva aj ostatných, aby sa pridali k nemu a ďalším, ktorí očakávajú na Božiu pomoc, pre ktorých je Boh pomocou a štítom, a ktorí majú radosť v srdci z toho, že veria v Pána Boha. Títo hovoria, že Božia milosť je nad nimi a s nimi podľa ich očakávaní.
V tomto je vyslovená veľká pravda. A je to aj otázka pre nás dnes. Ako my očakávame na Hospodina a na čo sa vlastne v živote spoliehame? Žalmista napísal a tým aj vyslovil prianie: Buď Tvoja milosť nad nami, ó Hospodine, ako my na Teba očakávame!
To je veľmi podobné prosbe z Otčenáša – odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim. Čiže podmienená prosba. Nech je milosť Božia s nami do takej miery, ako my očakávame od Boha Jeho prítomnosť, Jeho záujem, Jeho zásahy do nášho života. Ak sú naše očakávania nízke, Pán Boh nás nebude nútiť. Tak ako je to na niektorých obrazoch, stojí pri dverách, ktoré majú kľučku zdnuka a klope, či Mu otvoríme. Či Ho pozveme do všetkých situácií nášho života, alebo Mu vyhradíme len určité miesto a čas.
Žalmista mal zrejme vo svojom živote skúsenosť s Bohom ako tým, ktorý ho zachránil, bol s ním v čase biedy a vtedy, keď padali ľudské istoty. V čase reálneho života, v ktorom sú aj tie dobré a pekné chvíle, ale aj tie ťažšie, horšie. Práve tam potrebujeme Božiu prítomnosť, lebo vieme, že nie všetko dokážeme sami zvládnuť a vieme aj to, že nie sme pánmi nad svojim životom.
Aj my, milí b. a s., žijeme vo svete, ktorý je poznačený hriechom, a preto nečakajme, že Pán Boh automaticky odstráni skúšky nášho života. Zlé veci sa dejú aj kresťanom a je v Božej réžii koľko na nás dopustí, od čoho nás oslobodí a čo nám ponechá. Ale vieme, že aj to ťažké nám môže byť pomocou k vzostupu, vyššie, bližšie k Nemu a hlbšie k pochopeniu Jeho svätej vôle. Úprimnejšie k bázni pred Bohom, čo je rešpekt spojený s úctou.
Krásnym vyznaním a zároveň povzbudením sú slová Žalmistu: Oko Hospodinovo spočíva na tých, ktorí sa Ho boja, ktorí očakávajú Jeho milosť.
Môžeme povedať, že je to aj zasľúbenie Božej prítomnosti pre tých, ktorí sa dokážu pred Bohom skloniť, majú voči Nemu úctu, a ktorí čakajú, že bude s nimi v každej chvíli života.
V Izraeli žili ľudia, ktorí očakávali Božiu milosť. Božou milosťou je aj príchod Pána Ježiša do nášho sveta. Prejav Božej lásky a milosti, keď sa sklonil k nám biednym a hriešnym, aby nás zachránil. On je ten, ktorý nás nasycuje, lebo v tomto svete nevieme nájsť to, čo by zasýtilo naše duše a naplnilo naše srdcia pokojom. On je ten, ktorý nás zachraňuje zo smrti. Nie časnej, ale večnej, ktorá nám hrozí. My už žijeme v čase Božej milosti naplno prejavenej. Našou odpoveďou na túto milosť má byť bázeň, dôvera a očakávanie. Vpustenie Pána Ježiša do našich dní a život s Ním v každý deň.
A to je na nás. Amen.