Text: Žalm 119, 1 – 7
1 Blahoslavení, ktorých cesta je bez úhony; ktorí chodia v zákone Hospodinovom! 2 Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; 3 oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú! 4 Ty nariadil si svoje rozkazy, aby sa verne zachovávali. 5 Ó, kiež sú pevné moje cesty pri zachovávaní Tvojich ustanovení! 6 Potom sa nezahanbím, keď pohliadnem na všetky Tvoje príkazy. 7 Ďakovať Ti budem z úprimného srdca, keď naučím sa Tvojim spravodlivým právam.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., už o pár dní sa začne nové obdobie cirkevného roka, pôst. Čas, kedy sa máme nad sebou hlbšie zamýšľať, prehodnocovať svoj doterajší život z Božieho hľadiska a zatúžiť po zmene, ktorá by nám priniesla nový život. Jarné obdobie nás priam vyzýva k niečomu, čo je nové. Motiváciou nám je aj pomaly sa prebúdzajúca príroda, v ktorej sa rodí všetko nanovo. Veľa ľudí práve v tomto čase vstupuje do výziev. Výzvy bývajú väčšinou zamerané na fyzickú očistu tela, zbavenie sa toxínov a naštartovanie organizmu, aby malo viacej energie. Tak ako nás to aj v slnečné dni ťahá von, alebo k usilovnejšej práci a cítime sa vitálnejší, oproti tomu ako to je v dni, kedy slnko nevyjde. Tiež v tomto období zvykneme čistiť svoje domácnosti, hĺbkovo upratovať a aj vonku sa snažíme dať veci do poriadku, aby sme mohli potom, keď príde čas, vyjsť do záhrad a polí a siať zrno a semiačka, či sadiť priesady. Na toto všetko chceme byť pripravení a to vyžaduje čas a našu aktivitu, snahu a záujem.
Veľmi podobné to je aj v našom duševnom a duchovnom svete. Aj tam potrebujeme dať veci do poriadku. No nielen teraz, na začiatku pôstu, ale počas celého roka a počas celého nášho života. Začať môžeme hocikedy, ale možno je dobré dať si tú začiatočnú métu vtedy, keď nás to aj nejako dátumovo motivuje. Preto môže byť práve začiatok pôstu vhodným a dobrým časom, kedy začneme.
Ako kresťania sme boli pri svojom Krste postavení na začiatok určitej konkrétnej cesty. Bola to cesta za Ježišom Kristom. V Krste Svätom sme boli obmytí od dedičného hriechu a naši rodičia i krstní rodičia sa za nás zriekli všetkého zla, diabolských skutkov, nevery a hriechu, čím nás ako keby obrátili smerom k dobrému, k Bohu. Nestačí sa iba postaviť na začiatok cesty. Ak chceme dosiahnuť vytýčený cieľ, musíme kráčať po tej ceste ďalej.
Cesta kresťana nie je ľahká, pretože je na nej veľa nástrah, nebezpečenstiev a niekedy aj falše, ktorú nemusíme vždy správne rozpoznať a mohla byť nás zviesť na scestie. Práve preto potrebujeme niečo, čo nám bude vodítkom, ukáže nám smer, pomôže rozpoznať pravdu od klamstva, dá múdrosť kráčať v živote tak, aby sme mohli mať čisté svedomie a svoj životný boj bojovať dobre. Tým všetkým je pre nás slovo Božie. Sú to prikázania, ktoré máme. Sú to príklady v listoch apoštolov, kde máme konkrétne situácie, na ktorých vidíme, čo je správne a čo zlé. Sú to biblické postavy, na živote ktorých sa môžeme učiť Božej vôli a môžeme spoznávať, na čo hľadí Hospodin a čo je v Jeho očiach správne. Božie slovo je ako klenotnica, z ktorej môžeme vyťahovať poklady pre svoje každodenné rozhodnutia, lebo Božie slovo nás usmerní a pomôže nám.
Od svojho Krstu prešiel každý z nás určitý úsek života, ktorý nás buď k Bohu priblížil alebo nás od Neho oddialil. Žalmista, ktorý je autorom dnešného biblického textu, nám pripomína, že sú šťastní tí, ktorých cesta je bez úhony, a ktorí chodia v zákone Hospodinovom. Podľa neho sú šťastní tí, ktorí sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom. Takíto nerobia neprávosti, ale idú cestami Božími.
Milí b. a s., každý z nás musí vedieť, akou cestou chce kráčať a kam sa chce dostať. A najlepšie je, ak to vieme čo najskôr. Preto už od malička máme byť vyučovaní v Božom slove, máme poznávať životy biblických mužov a žien, máme vedieť základy kresťanskej náuky a zapojiť do toho všetkého aj svoje srdce. Veľa vedieť ešte neznamená podľa toho aj žiť.
Tak ako to napísal aj Žalmista, my vieme, kto je pôvodcom zákona, je ním Boh. On dal príkazy, zákazy a nariadenia svojmu ľudu, keď ho vyviedol z otroctva v Egypte a voviedol ho do Zasľúbenej zeme. Niektoré z týchto vecí platia aj pre nás kresťanov, ale sú to iba tie, ktoré nám prikázal Pán Ježiš. Zákon Boží Starej Zmluvy bol napísaný na kamenných doskách a sprostredkovaný skrze Mojžiša, ale zákon Novej Zmluvy nám priniesol Pán Ježiš svojim životom. A hoci sa to nezdá, ale Ježiš ešte prísnejšie zdôrazňuje plnenie zákona, keď ide do jeho hĺbky a očakáva od nás už myšlienkové zmeny, rast a vývoj. Hovorí, že prišiel naplniť zákon. Zároveň nás volá, aby sme Ho nasledovali a teda plnili zákon tak ako On. Vie, že to nedokážeme. No a teraz si možno povieme, čo s tým. Kto nám pomôže, keď my nemáme dostatok potrebných síl všetko zachovať tak, ako treba, keď nemáme potrebnú múdrosť, aby sme vždy vedeli rozpoznávať tie úskalia života a zachovali sa správne? Nie vždy sú naše cesty zhodné s tou, na ktorej začiatok sme boli pri Krste postavení.
Žalmista prosí o to, aby jeho cesty pri zachovávaní Božích ustanovení boli pevné. Keď tak bude, nebude sa hanbiť pozrieť do zrkadla Božieho zákona a spytovať si svedomie za svoje konanie, reči i myslenie.
Božie slovo nám je veľkou pomocou pri tom, aby sme vedeli správne zhodnotiť našu osobnú situáciu. Čím viacej si ho prisvojujeme, tým ľahšie rozpoznávame tieto veci a dokážeme sa vystríhať odbočeniu z cesty Božej. No aj keby sme sa akokoľvek snažili, nikdy nebudeme dokonalí a vždy budú na našej ceste nejaké nerovnosti. Zákon Boží nedokážeme naplniť, ale je tu Ježiš, ktorý Ho naplnil do bodky. Naplnil ho svojou láskou, ktorú prejavil smrťou na kríži. Súcitom, lebo pozná naše slabosti a nedokonalosť. Milosťou, keď zakrýva naše viny a ponúka nám šancu na nový zajtrajšok.
Dnes je pre všetkých, ktorí chcú žiť život v Božej blízkosti, ponúknutý stôl milosti, Večera Pánova, v ktorej nám zasľubuje, že sa za nás vydáva a za nás vylieva na odpustenie hriechov. Je to výzva, do ktorej sa môžeme zapojiť, ktorú si môžeme prisvojiť, aby sme urobili detox zo všetkého, čo nás ťaží, zahlcuje naše srdcia, myšlienky, trápi či bolí, aby sme uzdravení mohli ďalej kráčať životom. Aby sme nestáli len kdesi na začiatku, ale išli, bojovali dobrý boj viery a raz aj dosiahli vytýčený cieľ.
Pán Ježiš je ten, ktorý nám najlepšie ukazuje, čo je správne, dobré a spravodlivé. On nás učí životu lásky, nádeje a viery, životu, ktorý je v súlade s Božou vôľou. Konkrétne nám to dá zažiť pri svojom stole a aj potom nás chce sprevádzať, aby sme mohli byť aj my nazvaní blahoslavenými, čiže šťastnými.
Milí b. a s., prijmime tento dar Božej milosti, ďakujme za Božie slovo, ktoré je nám pomocou a dajme sa obnoviť vo vnútri, v srdci i v duši, aby sme mohli s ľahkosťou prichádzať k Bohu a kráčať tak v spravodlivosti v našom každodennom živote. Kiež je dnešný deň pre nás novým začiatkom a prísľubom hodnotnejšieho života.
Amen.