SOBOTA PO 5. PÔSTNEJ NEDELI

ZA ,,STRATENÉ“ BOŽIE DETI

 45 Vtedy mnohí zo Židov, ktorí prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho. 46 Niektorí z nich však odišli k farizejom a porozprávali im, čo Ježiš urobil. 47 Nato zvolali veľkňazi a farizeji veľradu a povedali: „Čo robiť? Veď tento človek robí mnoho znamení! 48 Ak ho necháme tak, všetci v neho uveria, prídu Rimania a zničia nám toto miesto i národ.“ 49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom, im povedal: „Vy nič neviete 50 a ani nechápete, že je pre vás lepšie, aby zomrel jeden človek za ľud a aby nezahynul celý národ.“ 51 To však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz v tom roku prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ. 52 A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti. 53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.54 Preto sa Ježiš už nepohyboval verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta nazývaného Efrajim, a tam sa zdržiaval aj s učeníkmi.55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja pred Veľkou nocou vystupovali do Jeruzalema očistiť sa. 56 Hľadali teda Ježiša, a keď postávali v chráme, medzi sebou si hovorili: „Čo myslíte? Príde vôbec na sviatky?“ 57 No veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že ak sa niekto dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

Ján 11, 45-57

PIATOK PO 5. PÔSTNEJ NEDELI

ZA PRENASLEDOVANÝCH KRESŤANOV

31 Židia znova zdvihli kamene, aby ho kameňovali. 32 Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca, pre ktorý z nich ma kameňujete?“ 33 Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie a preto, že sa robíš Bohom, hoci si len človek.“ 34 Ježiš im odpovedal: „Či vo vašom Zákone nie je napísané: Ja som povedal: Bohovia ste? 35 Ak nazval bohmi tých, ku ktorým zaznelo Božie slovo — a Písmo nemožno zrušiť! —, 36 ako teda, že tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: ‚Rúhaš sa!‘ len preto, že som povedal: ‚Som Boží Syn?‘ 37 Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. 38 Ale ak ich konám, aj keď neveríte mne, verte tým skutkom, aby ste spoznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ 39 Tu ho znova chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

40 Opäť odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján pôvodne krstil, a zostal tam. 41 Mnohí prišli za ním a hovorili: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo o ňom Ján povedal, je pravda.“ 42 A mnohí tam v neho uverili.

Ján 10, 31-42

ŠTVRTOK PO 5. PÔSTNEJ NEDELI

ZA SRDCE VNÍMAVÉ PRE POTREBY DRUHÝCH

51 Amen, amen, hovorím vám: Ak niekto zachováva moje slovo, neuzrie smrť naveky.“ 52 Židia mu povedali: „Teraz sme spoznali, že si posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci, a ty hovoríš: ‚Ak niekto zachováva moje slovo, neokúsi smrť naveky.‘ 53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kým sa robíš?“ 54 Ježiš odpovedal: „Ak sám seba oslavujem, moja sláva nestojí za nič. Je tu môj Otec, ktorý ma oslavuje a o ktorom hovoríte: ‚On je naším Bohom!‘ 55 Vy ste ho nepoznali. No ja ho poznám. Keby som povedal, že ho nepoznám, bol by som klamár, podobne ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. 56 Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; aj videl a zaradoval sa.“ 57 Židia mu povedali: „Ešte nemáš päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“ 58 Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Skôr ako bol Abrahám, Ja som!“ 59 Tu zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho. Ježiš sa však skryl a vyšiel z chrámu.

Ján 8, 51-59