Publikované

3.adventná nedeľa – 15.12.2024

Text: Kolosenským 3,15 – 16a

13 Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. 14 A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti. 15 A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte (za to) vďační. 16 Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato.

KÁZEŇ.

Na začiatku adventu sme hovorili o tom, že Pán Ježiš volá k sebe všetkých, ktorí sa cítime preťažení, aby sme našli u Neho odpočinutie, ale zároveň nás pozýva do svojej práce budovať Božie kráľovstvo. V nedeľu sme si pripomenuli, že máme byť trpezliví, hoci okolo nás môžu zaznievať kadejaké posmievačné hlasy a máme byť zakorenení v Božom slove, aby nás nikto nevytrhol z Božej ruky. Dnes sme prišli opäť do chrámu Božieho, aby sme počúvali slovo, ktoré nám dal Boh a spoločne premýšľali nad tým, čo nám hovorí do života. Osobne som veľmi vďačná za to, že patrím medzi tých, ktorí sa s týmto slovom môžu deliť s ostatnými a vidieť v ňom Boží návod na život. Myslím si, že aj to je dar Boží.

Martin Luther napísal vo svojom vysvetlení Všeobecnej viery kresťanskej, že bez Božej pomoci nie sme schopní ani len veriť v Boha. Až Duch Svätý nám otvára vnútorný zrak, povoláva nás do spoločenstva veriacich a pomáha nám tam zotrvať. Usmerňuje nás aj v kresťanskom živote a dáva silu prekonávať pokušenia a rásť vo viere. Naša úloha v tomto procese je podvoliť sa Mu a nechať sa viesť. Dovoliť Bohu, aby rozhodoval v našom živote.

Milí b. a s., teraz pred Vianocami mnohí z nás túžia po tom, aby v našich rodinách zavládol pokoj a láska. V rádiách hrajú vianočné piesne, ktoré v nás vyvolávajú emócie sviatkov a akejsi nehy, ktorá sa s tým spája. A my by sme boli tak radi, keby sa to všetko prenieslo najmä do našich vzájomných vzťahov, pretože aj od toho závisí, ako prežijeme sviatočné dni. Všetko to vonkajšie môže byť úplne dokonalé, krásne, príjemné, ale ak vzťahy nie sú v poriadku, všetko razom stratí svoj punc. Advent je časom, kedy sa máme snažiť dať do poriadku svoj život. A ako to poznáme, vieme, že ľahšie sa to povie, možno aj predstaví, ako naozaj reálne uskutoční. Vieme, že všetko záleží od vzťahov. Ak sú dobré, dá sa veľa urobiť, zažiť dobré a príjemné veci a myslím si, že sa aj posunúť dopredu. Keď nám totiž na dobrých vzťahoch záleží, tak na nich pracujeme, a pritom sa aj my sami meníme, učíme, posúvame.

Na dobrých a dá sa povedať na kresťanských vzťahoch medzi ľuďmi záležalo aj apoštolom. Pretože aké by to bolo svedectvo ich viery, keby nemali dobré vzťahy a neustále by sa s niekým priečili či si navzájom ubližovali? Každodenný život je nepísanou Bibliou, ktorú čítajú všetci naokolo. A preto náš každodenný život má byť odrazom našej viery a lásky. Slová zostanú len slovami, ale osobný príklad – ten najviac priťahuje. To je presne to, čo napísal Pavol Kolosenským kresťanom.

Napomína ich a usmerňuje, keď hovorí: „Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti. A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach …“

Znášať sa vospolok. Asi by sme to všetci chceli, len sa nám to nie vždy darí. Pekné a príznačné je už to prvé slovo – znášajte.

Zneste, že druhí nemusia byť presne takí istí ako ste vy. Zneste, že možno nie vždy vám všetci budú rozumieť a chápať to, čo robíte. Zneste, že nie každý bude s vami súhlasiť vo všetkom a rozumieť motívom vášho srdca. Zneste, že v očiach druhých môžete vyzerať úplne divne. Zneste. Uneste to, že jednota nestojí na vonkajších znakoch, ani našich schopnostiach, daroch či názoroch, ale na tom, že patríme Kristovi. On nás spája. Jeho dokonalá láska. Preto by stačilo milovať jeden druhého tak, ako nás miloval On. Vo svojej láske, s ktorou nás previazal spoločne, aby sme Mu patrili, nám odpustil. Všetko. Nevyhadzuje nám na oči vyznané a oľutované hriechy. My ľudia sa naopak radi vraciame k chybám druhých. Sťažujeme sa, hundreme, lebo zase vidíme tu malú čiernu bodku na veľkom bielom papieri. Tá je pre nás neprehliadnuteľná, hoci okolo je samá beloba. Týmto vnášame do svojich vzťahov zbytočné problémy, záťaž, ktorú potom nevládzeme uniesť. Čo nám pomôže, aby to bolo konečne iné?

Pavol dáva odpoveď – Pokoj Kristov. Ten nech rozhoduje vo vašich srdciach. Milí b. a s., nerozhodujme my! Dovoľme, aby nás Boh viedol a On rozhodoval v našom živote. Boh v Ježišovi Kristovi, ktorý chce vstúpiť nielen na momentálnu scénu Vianoc, aby nám ich sprítomnil, ale aj do nášho osobného života, do našich vzťahov. A nielen na krátku chvíľu niekoľkých dní či týždňov, ale na celý život.

Keby som sa teraz opýtala, akú modlitbu sa modlíte najčastejšie, mnohí by iste povedali, že Otčenáš. To je vzorová modlitba, v ktorej nás Pán Ježiš učí, ako sa modliť správne. Za čo prosiť, ako Boha oslavovať. Keď sa Otčenáš modlíme, veď ho vieme naspamäť, tak neraz ani nepremýšľame nad jeho jednotlivými prosbami. Vyslovíme naučené vety a uzavrieme ich záverečným – Amen. Je tam aj prosba o odpustenie hriechov a zároveň akási naša vlastná podmienka, že nech sa tak stane v takom pomere, ako my odpustíme druhým.

Prečo je láska páskou dokonalosti? Lebo ak milujeme, dokážeme aj odpustiť. Tak odpustiť, aby sme sa nevracali späť. Nepoužívali hriechy druhého ako našu zbraň, čo sa deje najmä v hádkach, keď sa pospomína všetko, čo sa udialo, hoci aj pred dvadsiatimi rokmi, len aby sme mali pocit výhry. Vieme veľmi dobre, že to vedie k ešte väčšiemu prehĺbeniu priepasti v našich vzťahoch. Ako potom môžeme prežiť spokojné sviatky a ako môžeme prežiť šťastný život? Takto sa to určite nedá. Vždy vtedy, keď nás to ťahá vytiahnuť celú muníciu sťažností a nezabudnutých previnení, by sme si mali spomenúť na Pavlove slová a na to, čo pre nás hriešnych urobil Kristus. Odpustil nám a miluje nás. Chce nám dať svoj pokoj, ktorý nám nevezme nič a nikto. Mali by sme zastaviť už hneď na začiatku a nechať Kristov pokoj, aby rozhodoval v našich srdciach. Veď k tomu sme boli aj povolaní ako jedno telo. To znamená, že ak cirkev nazývame Kristovým telom, tak sa máme Jemu pripodobňovať. Učiť sa od Neho, dať sa Ním meniť, Jeho slovom. To znamená pestovať v sebe lásku, ktorá prikrýva množstvo hriechov, lásku Kristovu.

Milí b. a s., dnes je opäť možnosť pristúpiť ku stolu Pánovmu. Dať sa očistiť, nechať obnoviť v sebe rozbitý obraz Boží, na ktorý sme boli stvorení.

Sami? Nie. V upnutí sa na Boha. A zažijeme zázrak nového života.

Si Bohom plným prekvapení.

Obrátim sa, všetko sa mení,

za chrbtom svetské márnosti,

pred sebou život v milosti

 a pokoj, čo je Tvojim vzácnym dielom.

Kráčam. Ukázal si mi, akým smerom

a Tvoja radosť v mojom srdci rastie.

Je to Tvoj dar, nie náhoda, nie šťastie,

 lež to, čo si mal pre mňa pripravené.

Večnú dobrotu v Tvojom slávnom mene.

Čo začal si, to dokonáš.

Si svätý, svätý, svätý, Otče náš!

Kiež tieto slová básne platia aj o nás a pre nás.                            Amen.

Pane, dnes prichádzame k Tebe, aby sme boli obživení Tvojou láskou a milosťou. Uvedomujeme si, že naše vnútro nie je také, aké by si ho chcel mať Ty. Je v nás veľa vnútornej bolesti z neodpustenia – sebe i blížnym. Vieme, že Ty nám odpúšťaš. Pomôž nám, aby sme to dokázali aj my. Aby sme dokázali milovať tak, ako si nás Ty miloval, keď si za nás položil svoj život. Pomôž nám v cirkvi žiť v láske a nech nás sprevádza nielen Tvoja milosť, ale aj Tvoj pokoj. Nech on rozhoduje v našich srdciach a Tvoje slovo nech prebýva v nás bohato. Amen.

Publikované

3. sviečka

V tretiu adventnú nedeľu nazývanú striebornou sme zapálili ďalšiu sviecu, ktorá sa volá priateľstvo, a hovorí sa jej aj sviečka pastierov. Má vyjadrovať radosť z toho, že do nášho života Pán Boh posiela aj zvláštne a výnimočné chvíle, aké mohli prežiť aj obyčajní pastieri na betlehemských pastvinách, a že aj oni mohli byť účastnými toho nezabudnuteľného nebeského zázraku, čo sa odohral pred ich očami. V evanjeliu podľa Lukáša v 2. kapitole čítame: A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou velikou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. V našom spevníku máme pieseň č. 592, kde spievame: Na nebesiach, nad Betlemom zbor anjelov sa zjavil, pastierom i všetkým ľuďom radostnú zvesť oznámil. Sláva Bohu na výsostiach, sláva Bohu na nebi, pokoj ľuďom, tu na zemi, zaspievali anjeli.

Publikované

2. adventná nedeľa

Modlitba:

Ó, Pane, príď a prebuď nás,

nech Tvoj Duch v nás horí ako jas.

Naša myseľ spí v svetskej tme,

preto zobúdzaj nás, Ty jedine!

Prebuď živú vieru, prečisť zrak,

by v Tebe, Pane, mohli sme vzrásť.

Nech Tvoje slovo nám znie jasne,

že Tvoja vernosť nikdy nevyhasne.

Čakáme, Pane, na Tvoju moc,

na Tvoj súd i na Tvoju milosť.

Príď, Kriste, znova do týchto dní,

naplň nás láskou, čo človeka zmení.

 

Text: 2. Petra 3, 1 – 11 (Evanjelium: Lk 21, 25 – 33)

1Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v oboch napomínam, prebúdzam vašu čistú myseľ, 2aby ste pamätali na predpovedané slová svätých prorokov a na prikázanie Pána a Spasiteľa, ktoré vám zvestovali vaši apoštolovia. 3Predovšetkým vedzte, že posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, prídu v posledné dni s výsmechom 4a povedia: Čože je so sľubom o Jeho príchode? Veď odkedy otcovia pomreli, všetko tak zostáva od počiatku stvorenia. 5Skryté im je totiž – lebo tak chcú – že nebesá boli oddávna, aj zem, ktorá z vody a skrze vodu povstala na Božie slovo, 6a že niekdajší svet, pre nich vodou zatopený, zahynul. 7Ale to isté Božie slovo zachováva ohňu terajšie nebesá a zem, udržiavajúc ich na deň súdu a skazy bezbožných ľudí. 8To jedno nech vám je však zjavné, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. 9Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. 10Príde Pánov deň ako zlodej, keď sa nebesá rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne. 11Keď sa všetko takto rozplynie, akí musíte byť v svätom konaní a zbožnosti vy?

 

KÁZEŇ.

Milí b. a s., keď sme si minulú nedeľu hovorili o tom, že Pán Ježiš nás volá, aby sme u Neho našli pokoj a odpočinutie pri svojich starostiach a veciach, ktoré nás vyčerpávajú, tiež sme počuli, že nás volá do práce na Božom kráľovstve. Práca, do ktorej nás volá Ježiš, to je aktivita, ktorú nemôže ohroziť ani zastaviť nič. Uvedomovali si to už apoštolovia.

Dnes sme počuli text z 2.listu Petra, kde čítame: 1Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v oboch napomínam, prebúdzam vašu čistú myseľ… Apoštol Peter neustáva, ale pracuje. Zvestuje Božie slovo slovom i perom, povzbudzuje i napomína, prebúdza mysle tých, ktorí patria k veriacim, lebo občas sa im stáva, že zabudnú na Božie zasľúbenia, na to, čo sa stalo v dejinách a možno okolnosti, v ktorých žijú, na nich doliehajú, a tak zatieňujú Božiu pravdu.

Peter im chce rozjasniť pohľad, aby mohli vo svojej práci pokračovať bez zúfania, bez pochybností, a aby ich kresťanský život bol svedectvom o Bohu a tak aj pomocou pre druhých, aby aj oni uverili v Krista. Peter si uvedomuje, že nie je ľahké prebúdzať čistú myseľ, lebo svet okolo je plný posmievačov, chaosu a neistoty. Tak to bolo v jeho dobe a tak je to aj dnes.

Milí b. a s., prví kresťania očakávali skorý príchod Krista ako Sudcu a teda aj koniec sveta a svoje vykúpenie. Vieme, že boli prenasledovaní zo strany Židov aj Rimanov a mnohí podstúpili aj smrť pre svoju vieru v Krista. Je prirodzené, že pri každodenných trápeniach a neistote, ako aj pri výsmechu zo strany nekresťanov túžili po vyslobodení a ten čas čakania sa im zdal byť dlhý. Preto ich Peter napomína, aby sa nebáli. Majú si pripomínať slová prorokov a Ježišove slová. Majú sa pozerať na minulosť v tom zmysle, aby sa utvrdili v istote, že tak ako to bolo vtedy, bude to aj teraz. Čo Boh sľúbil, stalo sa, ale v čase, kedy to On uznal za vhodné. Tak ako stvoril nebesá a zem svojim slovom, tak potom v určitom čase poslal na zem potopu a zničil to, čo bolo zlé. To isté Božie slovo zaznie aj v posledný deň a ohňom bude všetko zničené, aby mohlo povstať nové, čisté.

Nám ľuďom – tak to bolo aj v čase Petra – sa môže zdať v našich trápeniach a ťažkostiach, že Boh otáľa, že mešká, že na nás zabudol. Boží čas je úplne iný ako náš. Náš plynie, Jeho je večný. Teraz je medzičas – čas medzi prvým a druhým adventom, teda Jeho príchodom. Práve preto si aj dnes pripomíname, že sa teraz máme pripravovať. Jednak na sviatky Vianoc, aby sme si pripomenuli príchod Ježiša ako dieťaťa narodeného v Betleheme a zároveň máme myslieť na Jeho druhý príchod v sláve a moci ako Sudcu. My nevieme, kedy to nastane, hoci máme nejaké indície, znamenia, o ktorých sám hovoril. Ale ak je u Boha 1 deň ako 1000 rokov a naopak 1000 rokov ako 1 deň, nečudujme sa. Aj my môžeme byť sklamaní, alebo frustrovaní a tak aj preťažení týmto všetkým. Najmä ak aj nám poza uši znejú kadejaké posmešné slová, a keď vidíme to, čo sa deje okolo nás. A niekedy by sme si naozaj už priali, aby prišla záchrana a vykúpenie. Aj Pavol to tak podobne cítil, keď napísal, že už túži umrieť a byť s Kristom, ale zároveň si uvedomoval, že tu musí pracovať, aby ešte mnohým zvestoval Záchrancu, Krista. Podobne aj Peter. Preto píše svojim bratom a sestrám vo viere, aby boli vďační, že ešte stále môžu zvestovať evanjelium, šíriť dobro a tak pomáhať pri záchrane ľudstva. Budovať Božie kráľovstvo aj tým, že budú trpezliví a budú žiť zbožne, kresťansky v celom svojom konaní.

Milí b. a s., pod jeho napomenutie spadáme aj my. Lebo aj dnes si môžeme myslieť, že to Božie kráľovstvo je len výmysel. Nevidíme jeho hranice, nepoznáme jeho rozmery, zdá sa nám to ako prelud. Tiež nás možno prenasledujú otázky: Ak je Boh dobrý, prečo je vo svete toľko utrpenia? Ak Kristus príde, prečo to tak dlho trvá?

Tieto otázky môžu naštrbiť našu vieru, ak nie sme zakorenení v Božom slove. Aj keď všetko okolo nás môže vyzerať ako chaos, Božie zasľúbenia stoja pevne. Keď sa nám zdá, že Boh „mešká“, je to len preto, lebo hodnotíme udalosti podľa svojho obmedzeného pohľadu. Boh však vidí všetko z perspektívy večnosti. Jeho plán je dokonalý, hoci nie vždy zodpovedá našim očakávaniam. Advent nám aj v tomto zmysle môže pomôcť, aby sme prehodnocovali svoj život, mali otvorené oči, vnímavé srdcia a pripomínali si Božie konanie v minulosti, a tak očakávali na Jeho konanie v budúcnosti.

Svoj medzičas máme vyplniť usilovnou prácou na budovaní Božieho kráľovstva. Nemáme sa sústrediť na starosti sveta, počúvať tých, ktorí pochybujú, neveria, nedôverujú, ale máme sa zamerať na Božie zasľúbenia a žiť vo viere.

K takémuto životu nám pomôže modlitba, čítanie či počúvanie Božieho slova, ale aj čas strávený s blížnymi v láske, vzájomnej pomoci, zdieľaní. Súčasťou kresťanského života je neustále pokánie. Keď vieme, že Pán Ježiš môže prísť kedykoľvek, nečakane, ako zlodej v noci, máme byť pripravení na Jeho príchod. Myslím si, že to sa dá aj popri práci, popri oddychu. Predsa nám nikto nemôže zabrániť, aby sme mysleli na veci Božie. Aby sme si v mysliach opakovali to všetko, čo vieme z Božieho slova a porovnávali to so svojim životom. Premýšľali nad predivným Božím konaním, prosili o múdrosť pochopiť to, čo sa deje v našom osobnom živote a vedeli si z toho vziať čo najviac pre vnútorný rast vo viere.

Milí b. a s., je úžasné, keď sa nám podarí poskladať obraz svojho života správne, aby sme videli jeho jednotlivé časti a zároveň aj celkový obraz tak, ako ho máme vidieť podľa Božej vôle. Kiež náš život odráža Jeho svetlo a Jeho lásku.

Amen.

Modlitba.

Pane, náš milostivý Bože, ďakujeme Ti za Tvoje slovo, ktoré prehovára k našim srdciam. Prosíme, prebúdzaj našu myseľ, aby sme mohli jasne vidieť Tvoje zasľúbenia, a tak žiť v očakávaní Tvojho príchodu. Uvedomujeme si, že je ťažké stáť pevne vo viere v tomto svete, ktorý je plný chaosu, pochybností a posmechu, a preto Ťa prosíme, daj nám odvahu a silu, aby sme zostali zakorenení v Tvojom slove, verní Tvojim prikázaniam a pevní vo svojej nádeji.

Pane, v advente túžime po obnove – obnov našej viery, našej lásky a dôvery v Teba. Ukazuj nám cestu, ako byť svetlom vo svete, ako prinášať nádej tým, ktorí pochybujú a ako žiť život v svätosti a zbožnosti a v pripravenosti na Tvoj slávny príchod.

Ďakujeme Ti, že Tvoje slová nikdy nepominú. Pomôž nám žiť s hlavou vzpriamenou, srdcom plným vďaky a očami upretými na Tvoje kráľovstvo, ktoré prichádza. V Tvojej láske nachádzame pokoj, v Tvojom čase nachádzame zmysel a v Tvojom Synovi, našom Spasiteľovi, nachádzame istotu večného života. Príď, Pane Ježiši a obnov svet svojou mocou a spravodlivosťou. Príď a vládni v našich životoch – dnes, zajtra i naveky.

 Amen.