Text: Galatským 5, 1 + 13
Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva.
Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou povoľovať telu, ale v láske slúžte si navzájom.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., téma dnešnej nedele je: Život v Kristovi. Za posledné obdobie som viac krát kázala práve o tejto téme. Aj minulú nedeľu sme si pripomínali, že keď sme pokrstení, patríme Kristovi. On nás obliekol do rúcha svojej spravodlivosti a my sa Mu máme podobať v zmýšľaní, rečiach aj konaní. Dovoliť, aby mohol žiť v nás, ako to povedal aj apoštol Pavol: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“
V Skutkoch apoštolských máme v prvých kapitolách opísanú prvú cirkev, prvé kresťanské spoločenstvá. O nich práve ľudia zo sveta vydávali dobré svedectvo, že naozaj žijú tak, ako aj veria. Ich skutky boli naplnené nezištnou láskou a pomocou druhým. Snažili sa žiť podľa slova Kristovho a Duch Svätý na nich spočíval, takže svojim konaním prinášali evanjelium ostatným a kresťanov pribúdalo. Dobro nekonali z donútenia, ani preto, aby sa dostali do neba, alebo zo strachu pod hrozbou Božieho zákona, ale dobrovoľne, slobodne. Uvedomovali si totiž, že Kristus ich oslobodil k slobode Božích detí. Tento dar od Boha prijali a dali sa zapriahnuť do otroctva slobody. A to znie teraz paradoxne a mätúco, ako sloboda môže byť otroctvom, ale rozdiel s inými otroctvami je v tom, že tu sa neuplatňujú ľudské príkazy a túžby, ale Božia vôľa. Preto slobodu v Kristovi môžeme pokojne nazvať aj otroctvom, ale ako povedal Pán Ježiš, Jeho jarmo a bremeno je ľahké, preto ho máme na seba vziať, aby sme mohli žiť slobodne.
O slobode ľudia radi rozprávajú a predstavujú si ju rôznym spôsobom. Mnohí z vás si pamätajú na to, keď prišiel rok 1989 a s ním pre nás Slovákov sloboda. Na toto obdobie sú rôzne názory, ale ja chcem povedať len to, že slobodu každý pochopil po svojom. Tento zbor to žiaľ aj zažil na vlastnej koži, keď bol o pár rokov vykradnutý náš krásny drevený kostol. Sloboda. Slovo, pod ktorým sa skrýva mnoho, ale pod ktorým ľudia väčšinou vidia všeličo. Hlavne svojvôľu, na ktorú im nikto nemá siahať. Často bezuzdnosť, ktorú ospravedlňujú tým, že môžeme všetko. Zvoľnenie morálky podľa vlastných potrieb a predstáv. Poznáme rôzne slobody – prejavu, vyznania, či náboženstva, ale aj iné ako slobodu od strachu, slobodu od biedy atď.
Tieto slobody sa však veľmi líšia od toho, čo znamená, že nám Kristus daroval slobodu. Pavol mal na mysli slobodu zmýšľania, ktorá je možná len po odstránení poviazanosti zákona a presne to urobil Ježiš Kristus, keď prišiel, aby naplnil zákon a svojou smrťou na kríži všetkých oslobodil od zotročenia.
Dovtedy boli ľudia zotročení tým, ako sa snažili naplniť zákon a tým si chceli získať Božiu priazeň, ale nedarilo sa im to a bolo to pre nich veľké bremeno. Prístup k Bohu bol možný len cez prostredníka – veľkňaza, ale pri Kristovom ukrižovaní sa opona roztrhla na dvoje a tým bol symbolicky otvorený vstup pre každého z nás k Bohu v Ježišovi Kristovi, čiže v Ňom – Bohu – samotnom. Ako aj učil Ježiš svojich učeníkov, aby volali k Bohu Abba, čo znamená otecko a to vyjadruje blízky vzťah. Veď preto Bohu aj tykáme a nevykáme, lebo sa s Ním môžeme slobodne spojiť.
Apoštol Pavol nepíše len o tom,, že sme slobodné deti Božie, ale ide do hĺbky, aby objasnil, čo to pre nás znamená. Čo obnáša život v Kristovi a čo znamená kresťanská sloboda.
Na prvom mieste pripomína slobodu od zákona, aby človek nemusel žiť pod tlakom a v neistote, či je dosť dobrý Bohu, aby ho prijal raz k sebe. Toto má trochu súvis aj s nastavením spoločnosti, v ktorej žijeme. Väčšinou sú veci a okolnosti prijatia človeka podmienené práve tým, či je dosť dobrý – pre spoločnosť, pre priateľov, dokonca aj pre rodinu. Neraz je práve toto kameňom úrazu, prečo sa ľudia uzavrú do seba, žijú individuálny život, majú pocit menejcennosti alebo sa úmorne snažia byť prijatí a potom prichádza sklamanie a bludný kruh stále dookola, keď to tak nie je. Vidíme to už u detí. Tam, kde sa to takto deje, je veľká absencia lásky. Je tam sebectvo, povýšenosť, egoizmus a pýcha človeka alebo viacerých, ale môžu to byť aj sklamania a vnútorné zranenia, ktoré neboli vyliečené možno už v detstve a takto sa to prenáša do dospelosti a kompenzuje. A my kresťania sme tiež len ľudia ako aj iní a máme svoje slabosti, alebo trináste komnaty, v ktorých kadečo skrývame a bojíme sa to odtiaľ vyhodiť.
Pavol chcel, aby kresťania rozumeli, k čomu ich Kristus oslobodil. A to nielen po stránke zákona, ale aj hriechu. Ak žije vo mne Kristus, tak staré musí preč. Som slobodný od toho, čo ma kedysi zotročovalo. Ale akonáhle ma Kristus oslobodil, je zo mňa nový človek. To je tak ako keď sa vylieči alkoholik alebo fajčiar alebo inak závislý človek. Zostáva žiť v tomto svete, kde v každom obchode nájde svoj bývalý pôžitok, alebo vie, kde by našiel to, čo ho kedysi zotročovalo, ale ak sa rozhodol žiť v slobode a dostal ju, nedá sa už ovplyvniť. Vedome, chcene, ale aj vďaka tomu, že mu je daná vnútorná sila k tomu. Áno, môže sa stať, že svoju prvú závislosť nahradí nejakou inou.
Kresťan v pravej Kristovej slobode plní Božiu vôľu. Žije podľa Božieho slova a preto nerobí, čo sa mu zachce, ani nepovoľuje svojmu telu, ale drží ho v určitej Bohom danej disciplíne. O tom hovoril aj Pavol. Preto povedal–len aby – čím položil určitú hranicu a tá sa týka nášho tela. Vystríha kresťanov pred tým, aby povoľovali telu a pobáda ich k tomu, aby si slúžili v láske navzájom.
Sloboda je ruka v ruke prepojená s láskou. Ak niekoho milujem, tak budem konať voči nemu tak, aby som ho nejakým spôsobom neohrozil, neublížil mu, nezahanbil ho, nedonútil ho konať proti svedomiu alebo jeho vôli.
Pre Galatských kresťanov to boli aj konkrétne veci, ktoré sú vymenované v ďalších veršoch. Týkali sa ich a možno sa niektoré z nich týkajú aj nás, ale predsa len treba brať ohľad na to, že každý máme to svoje, čo potrebujeme vyriešiť a v čom sa potrebujeme možno dostať na vyšší stupienok. V každom prípade sa sloboda kresťana týka jeho mravného života.
Kedysi mnohí ľudia žili pohanským spôsobom života, lebo sa klaňali rôznym bôžikom, mravná stránka bola na dosť nízkej úrovni, žili vo vášňach a rozkošiach, lebo to bolo súčasťou ich náboženského života. Dnes už pohanstvo ako také nevnímame, ale pritom veľmi veľa ľudí podlieha takému spôsobu života, len si to možno neuvedomujú, alebo nechcú vidieť, alebo im to tak vyhovuje. A v dnešných časoch čím ďalej, tým viac počujeme o neopohanstve, teda obnovovaní pohanských praktík pod nevinným pláštikom návratu k prírode. A to je opätovné zatiahnutie do otroctva a strata slobody.
Pavol pripomína, aby sme nedali zase zatiahnuť do jarma otroctva, ale aby sme stáli, teda boli pevní a nedali si vziať Kristovu slobodu. Dnešná spoločnosť hovorí opak, keď aj v reklamách aj filmoch aj mnohých iných veciach vidíme, ako nabáda, aby sme všetko vyskúšali, užili si tento život, dali svojmu telu všetko, po čom túži. Predstavuje nám slobodu sveta, ktorá nie je totožná so slobodou, ktorú nám dal Kristus.
Na záver snáď pre úplné doplnenie zopár slov o slobode od apoštola Pavla, ktoré podľa ich situácie napísal do Korintu: „Všetko je dovolené, ale nie všetko prospešné. Všetko je dovolené, ale nie všetko buduje.“
Milí b. a s., boli sme stvorení so slobodnou vôľou, ale do skutočnej slobody nás oslobodil Kristus. Stojme v tejto Jeho slobode, aby nás naša slobodná vôľa nepriviedla do stavu predtým, k svojvôli. Bdejme, buďme ostražití a pripravení a slúžme v láske tak, ako Kristus.
Amen