Text: 2.Korintským 13,13
Milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými! Amen.
KÁZEŇ.
Dnes sme sa tu zišli, aby sme spoločne oslavovali nášho Pána, chválili Jeho sväté meno ako kresťania z dvoch cirkví – evanjelickej a katolíckej. Tento rok je naše stretnutie o to vzácnejšie, že si pripomíname 1700.výročie prvého ekumenického koncilu kresťanov, ktorý sa konal v Nicei neďaleko Carihradu v roku 325 po Kristovi. Toto výročie ponúka jedinečnú príležitosť na zamyslenie a slávenie našej spoločnej kresťanskej viery, vyjadrenej v Nicejskom vyznaní. Táto viera je dodnes živá a plodná.
Cisár Konštantín zvolal koncil, na ktorom sa zišlo 318 otcov, väčšinou z Východu. Cirkev sa v tých časoch vymanila spod prenasledovania, ale prišli ďalšie skúšky – aké ťažké je vyznávať tú istú vieru v rôznych kultúrnych a politických kontextoch tej doby. Podarilo sa im však zhodnúť sa na texte vyznania a tým boli postavené základy, na ktorých sa mohli ďalej budovať miestne spoločenstvá. Časom medzi kresťanmi vznikali nezhody, ktoré prerástli do dišpút a mnohé rozdelili vtedajšiu cirkev. Vyznanie viery pozostávalo z troch častí, z ktorej každá bola venovaná jednej z osôb Trojice, ale potom nasledoval záver, v ktorom sa zvyčajne odsudzovali výroky považované za heretické. Tento text bol revidovaný a rozšírený na koncile, kde boli tieto odsúdenia odstránené. My to už poznáme pod názvom Nicejsko-carihradské vyznanie viery.
Sme vďační za všetko, čo sa udialo a v dnešnú nedeľu chceme premýšľať nad Trojjedinosťou Božou. Počuli sme apoštolské požehnanie, ktoré je zároveň textom kázne. Okrem toho, že je tento text požehnaním, ktorým vás my farári vysielame na cestu do ďalšieho týždňa, je to aj pripomenutie si toho, že veríme v Svätú Trojicu alebo v Trojjediného Pána Boha. Každú nedeľu teda prajeme všetkým nám, aby nás práve tento Boh sprevádzal životom, požehnával a pôsobil pri nás. O čo teda žiadame?
Nech je s nami Božia láska, milosť Pána Ježiša a spoločenstvo Ducha Svätého.
Čo je Božia láska? V jednej mládežníckej piesni sa spieva: Božia láska je ako slnko, všade svieti a hreje jej lúč. Nikto nemôže zničiť Božiu lásku – veky pretrvá. Slnko je potrebné pre náš život, bez neho by sme tu nemohli byť. Stačí, čo vidíme v prírode, keď sa niekam nedostane slnko, tak tam rastlinky krpatejú, nemajú dobrú farbu, neprinášajú potrebnú úrodu. No tam, kde je slnko, tam niekedy aj ničí, spaľuje svojou žiarou. A taká je presne Božia láska. Na jednej strane prepotrebná k nášmu rastu, životu vo viere, k našej ochrane a požehnaniu. Na druhej strane láska, ktorá ničí to zlé v nás, náš hriech. Tam, kde chýba, vidíme určitý hendikep, nenaplnenie tým správnym obsahom ľudského srdca a to všetko sa odráža na správaní ľudí, na ich vzťahoch. A možno to nie vždy vedia alebo aj chcú pomenovať, ale sami cítia vo svojom vnútri akúsi prázdnotu, ktorú matéria, ani iní ľudia nedokážu naplniť.
Napriek tomu, že v dnešných časoch mnohí Božiu lásku odmietajú, predsa tu je a tých, čo ju vnímajú a prijímajú, je ako teplý lúč slnka.
Milí b. a s., Božia láska sa najviac prejavila a ukázala v príchode Božieho Syna, Pána Ježiša Krista do nášho sveta. Boh miloval stvorený svet natoľko, že bol ochotný obetovať to najcennejšie, čo mal. Láska je taká. Je ochotná niekedy ísť až za hranicu pochopenia. A tento svet to potreboval a potrebuje, lebo inak by zahynul vo svojich hriechoch. Preto Božia láska niekedy vyznieva ako niečo negatívne, ale je to v podstate láska, ktorá nás zachraňuje. Tak ako keď milujeme svoje deti a nechceme im niečo dovoliť, nie je to pre nič iné, len pre lásku k nim. Božia láska je teda stelesnená v Ježišovi Kristovi a ako to povedal ešte staručký Simeon v chráme v Jeruzaleme, kde priniesli rodičia obrezať Ježiša, jedným bude na pád a druhým na povstanie. Čiže prijatý Ježiš je človeku na záchranu a neprijatý – hoci poslaný z lásky – na odsúdenie.
Milí b. a s., Božia láska v Ježišovi Kristovi je zároveň milosťou, pretože za naše hriechy by sme si my všetci, teda celý svet, zaslúžili smrť. Tak ako je napísané, že odplata za hriech je smrť. Ale táto veta má aj druhú časť: ale odmenou Božej milosti je večný život. Preto môžeme ďakovať za to, že Boh nás miloval a miluje, dal nám svojho Syna, a teda sa nad nami zmiloval. Ak nás Božia láska požehnáva a ochraňuje, tak milosť Ježiša Krista prináša svetlo a odpustenie. A ten, kto toto prijíma, je na ceste vyslobodenia.
My však vieme, že zotrvať na dobrej ceste nie je jednoduché. To vedel aj Pán Ježiš, a preto keď odchádzal k Otcovi do neba, poslal svojim Pomocníka, Radcu, Ducha Svätého. On je Ten, ktorý pôsobí v cirkvi od počiatku dodnes. On zhromažďuje veriacich, vedie ich životom, udeľuje dary, pomáha nám veriť a dáva odvahu a silu zotrvať vo viere až do konca. Jedným slovom je s nami v určitom spoločenstve. Opäť je však na nás, či Ho prijmeme alebo odignorujeme.
Pochopiť Svätú Trojicu ľudským rozumom nie je možné, pretože žijeme v určitom rozpätí chápania a vnímania, ktoré momentálne nie je možné prekročiť. Stojí však za to vnímať pôsobenie Svätého trojjediného Boha v našom živote a vo svete. Stojí za to pripomínať si, Koho v Ňom máme, čo pre nás urobil a robí a to činíme aj vtedy, keď odriekame Krédo, v ktorejkoľvek jeho podobe.
Apoštol Pavol riešil v Korintskom cirkevnom zbore vleklý problém. Možno preto tam písal toľko listov, aby im pomohol a zrejme sa to naozaj ťahalo dlhý čas. No vidíme, že napriek všetkému praje Korintským to najlepšie zo všetkého. Nie pevné zdravie a šťastie, nie materiálny blahobyt, nie prosperitu v osobnom i pracovnom živote, ale to, čo sme počuli: Božiu lásku, milosť Pána Ježiša a spoločenstvo, čiže prítomnosť Ducha Svätého. Ja verím, že toto prianie sa vzťahuje na všetkých, ktorí Božie slovo počúvajú alebo čítajú v oboch našich cirkvách a troch našich Cirkevných zboroch. Preto je prianím aj pre nás dnes, aby sme dokázali viac vnímať Božiu lásku, vidieť ju tam, kde je v našom živote. Pochopiť, že najväčším darom je milosť, že môžeme mať odpustené všetky hriechy, a tak pre zásluhy Ježiša Krista vojsť raz do nebies čistí a bez úhony ako Božie deti. A ďakovať za to, že nie sme v tomto živote sami, ale je tu s nami náš Pán skrze svojho Ducha. Prosme Ho aj dnes, aby nás viedol cestami života, dával nám to, čo potrebujeme, aby sme raz mohli dosiahnuť cieľ a spočinúť v Božom náručí ako milované deti.
Amen.