Text: Lukáš 24, 13 – 35
13A hľa, v ten istý deň išli z nich dvaja do mestečka, vzdialeného od Jeruzalema na šesťdesiat honov, ktoré sa volalo Emauzy. 14A zhovárali sa o všetkom, čo sa stalo. 15Ako sa tak zhovárali a navzájom dotazovali, priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. 16Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. 17Povedal im: Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou? A oni sa zastavili smutní. 18Jeden z nich, menom Kleofáš, Mu odpovedal: Ty si zrejme jediný z tých, ktorí sú v Jeruzaleme, a nevieš, čo sa v ňom po tieto dni stalo. 19Opýtal sa: A čo? Odpovedali Mu: Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, 20ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať. 21A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22A naplnili nás úžasom aj niektoré ženy spomedzi našich, ktoré na svitaní boli pri hrobe, 23a keď nenašli Jeho telo, prišli a povedali, že sa im aj anjeli zjavili, ktorí hovoria, že žije. 24I niektorí z našich odišli ku hrobu a našli ho tak, ako aj ženy povedali, ale Jeho nevideli. 25 On im povedal: Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! 26Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? 27Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. 28Vtom sa priblížili k mestečku, do ktorého šli, a On sa tváril, že ide ďalej. 29Ale zdržiavali Ho: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už nachýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30A keď stoloval s nimi, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Tu sa im otvorili oči a poznali Ho. Ale On im zmizol. 32I povedali si: Či nehorelo v nás srdce, keď nám hovoril cestou a vysvetľoval Písma? 33A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. 34,Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán a ukázal sa Šimonovi. 35 Vyrozprávali aj oni, čo sa stalo na ceste, a ako Ho poznali podľa lámania chleba.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., včera sme sledovali nedeľný deň resp. nedeľné ráno očami žien, ktoré sa vybrali k Ježišovmu hrobu. Dnes sa chceme pozrieť na dvoch učeníkov, nie z kruhu dvanástich, ale tých ostatných, ktorí chodili za Ježišom, počúvali Ho, a mali od Neho nejaké očakávania. Títo dvaja, jeden z nich bol Kleofáš, druhého meno nepoznáme, sa vybrali preč z Jeruzalema. Cieľom ich dnešnej cesty malo byť mestečko Emauzy, vzdialené od Jeruzalema tak 12 km. Peši tam cesta trvala nejaké 2 hodiny, čo bolo dosť času na to, aby sa porozprávali. A veru mali sa o čom. Ich mysle a srdcia boli naplnené zármutkom. Presne v takomto stave duše išli aj skoro ráno ženy k Ježišovmu hrobu. Pre učeníkov Veľkým Piatkom a teda ukrižovaním Ježiša všetko skončilo. Ich nádeje, očakávania, ich vízia novej, lepšej budúcnosti. K viere ich nenadchlo ani to, čo hovorili ženy – že Ježiš žije, keď sa vrátili od prázdneho hrobu. Boli naplnení úžasom, ale to bolo všetko. Neverili tomu. Ich srdcia, ale aj oči boli zahalené smútkom, ktorý im bránil, aby videli to, čo mali. Akoby ani myseľ nefungovala tak ako mala, keď si nevedeli vybaviť a správne pospájať Písma. To, čo bolo predpovedané s tým, čo sa reálne dialo. A možno si aj spomenuli, ale zle si to vysvetlili, preto sa nemohli naplniť ich očakávania, ale museli časom pochopiť, že sa naplnila Božia vôľa.
Ako tak títo dvaja kráčali a rozprávali sa, pripojil sa ku nim Kristus. Vzkriesený a v takej ľudskej podobe, že Ho nespoznali. Ich rozhovor sa teda rozširuje o ďalšieho, ktorý zdá sa, o ničom, čo sa udialo počas židovskej veľkej noci, nevie. A tak Mu začnú o všetkom rozprávať, vysvetľovať v rozhovore, čo sa stalo za posledné dni a vtedy zaznieva ich sklamanie a beznádej, keď smutne skonštatovali: „A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.“
Milí b. a s., Pán Ježiš sa nepripojil k týmto dvom učeníkom náhodne. Chcel sa k nim pripojiť, aby cieľ ich cesty nebola beznádej, smútok a rezignácia, ale aby sa im otvorili oči a videli, že žije. Preto ich najprv pokarhal, že sú leniví srdcom veriť prorokom, a potom im začal vykladať Písma počnúc od Mojžiša cez všetkých prorokov, lebo všetko to bolo o Ňom. Títo dvaja ešte stále nechápali, s kým sa rozprávajú. No v srdciach už cítili, že tento človek je dobrý spoločník. Nielen v tom, že sa im s Ním dobre išlo, ale hlavne v tom, čo im prinášal. Božie slovo. Možno celkom nerozumeli všetkému, čo hovoril, ale keď sa tváril, že ide ďalej, zdržiavali Ho, aby zostal s nimi. A potom to prišlo. Keď stolovali, vzal chlieb, dobrorečil, lámal im a dával. V tej chvíli Ho spoznali a On zmizol. Toto je vrchol dnešného príbehu – spoznanie, že Ježiš žije, že to všetko, čo počuli od žien, je pravda.
Milí b. a s., tak ako sme si hovorili včera, Kristovým ukrižovaním a smrťou a rovnako Jeho vzkriesením začína nová doba. Ježiš sa nestratil, nie je vyradený zo života, nie je mŕtvy, ale je prítomný. My žijeme v časoch, kedy tu cirkev existuje už skoro 2000 rokov, a predsa môžeme povedať, že Ježiš je vo svojej cirkvi prítomný. Aj na základe nášho dnešného príbehu vidíme, akým spôsobom. V slove a v sviatostiach. Je prítomný tam, kde sú dvaja alebo viacerí zhromaždení v Jeho mene. Fyzicky Ho síce nevidíme, nemôžeme sa Ho dotknúť, ale môžeme sa s Ním stretnúť. Je to výsada alebo inak povedané, je to aj dar.
Tento dar tu máme každý deň. Jeho slovo, ktoré môžeme každý deň počuť, čítať, premýšľať nad ním, dať sa ním viesť. Nie sú to len príbehy, ktoré poznáme z Biblie, a ktoré sa nám môžu niekedy zdať tak ako učeníkom – zvláštne a žasneme nad nimi, ale nie v tom zmysle, že by nás to posunulo vo viere, ale skôr v tom zmysle, že tomu nemôžeme uveriť. A niekedy prejdeme aj kus života s Ježišom, niečo pochopíme, prijmeme, ale akoby v nás nehorelo tak celkom srdce. Alebo sú to možno okolnosti života, ktoré nám zatemňujú myseľ a všetko okolo nás sa zdá prinajmenšom šedé a sme ako učeníci, ktorí už dorazili do mesta Emauzy, ale cestou sa zvečerilo. Kdesi v srdci túžime po tom, aby Ježiš zostal s nami.
Preto nás to aj dnes ťahá sem do chrámu, aby sme mali spoločenstvo. Navzájom medzi sebou, ale aj s našim Pánom, pri Jeho stole. To je ďalší spôsob, ako sa nám Vzkriesený zjavuje. Ako nám otvára oči a dáva sa nám poznať. Cirkev ako taká Ježiša nevlastní, ale Ježiš sa k cirkvi priznáva, chce byť v nej prítomný. Chce byť prítomný v našich spoločenstvách, ale aj s každým z nás osobitne, individuálne.
Emauzskí učeníci Ježiša poznali práve v tej chvíli, keď lámal chlieb. Opäť sa stalo to, čo pred pár dňami zažili, a preto Ho aj spoznali. Poznanie Krista v sviatostiach je to najhlbšie poznanie.
Milí b. a s., prvá cirkev tiež žila slovom a sviatosťami. Oveľa častejšie ako to máme my. Pri takomto spoločenstve s Pánom Ježišom si stále pripomínali a aj my si pripomíname Ježišovu obeť za nás. Prežívame Jeho lásku, ktorú nám takto prejavil, a tým nám dal nový rozmer života. Aj dnes je pre každého kajúceho hriešnika ponúknutá sviatosť Večere Pánovej, aby sme mohli pocítiť vo svojich srdciach uzdravujúci dotyk Jeho lásky a mohli v hĺbke duše precítiť spojenie s Kristom. Aj dnes môže pre nás nastať nový začiatok a môže v nás zahorieť srdce, aby sme videli vnútorným zrakom vzkrieseného Krista. Môžeme Ho zažiť a stretnúť sa s Ním.
Učeníci idúci do Emauz po spoznaní Ježiša pochopili nový rozmer života, a preto neostali v meste, otočili sa späť a vydali sa na cestu do Jeruzalema, hoci bol večer. Dôvod je jasný – oznámiť všetkým, že Ježiš žije. Priniesť nádej a istotu jedenástim, ktorí ostali zamknutí v dome, lebo mali strach zo Židov. Ale príchod k jedenástim bol tiež prekvapením, lebo aj oni potvrdili, že Pán sa ukázal Šimonovi. Preto zvesť učeníkov bola totožná s tým, čo zažili jedenásti v Jeruzaleme. Vskutku vstal Pán!
Milí b. a s., to je zvesť dnešného dňa. Cez viacerých bolo potvrdené, že Ježiš nezostal v hrobe, smrť nad Ním nepanuje, nemá moc. Aj my môžeme veriť týmto ľuďom, ktorí vydávajú svedectvo o tom, že Kristus žije, ak horí v nás srdce viery. Ja verím, že sme boli aj osobne vtiahnutí do hlbín Božej lásky, že sme vo svojej hriešnosti poznali a pocítili Božie odpustenie, a tak si uvedomili, že aj za nás a pre nás sa toto všetko muselo stať. Preto nestojme na jednom mieste, ale zvestujme všade a všetkým, že Pán Ježiš žije. Nech Veľká noc aj pre dnešného človeka znamená záchranu a vykúpenie a nie zotrvávanie v pohanských zvykoch oblievačky. Nech aj dnešný veľkonočný pondelok prináša radostnú zvesť všetkým a ukazuje cestu k slobode Božích detí, k pokoju, ktorý vyplýva z toho, že Božia moc sa jasne dokázala a k novému životu so Vzkrieseným, ktorý sa chce pripojiť k nám na našej ceste života.
Amen.