Texty: Matúš 4, 1 + 11 – Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Vtedy Ho diabol opustil a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.
Lukáš 22, 39 – 46 – GETSEMANE
39 Potom vyšiel a poberal sa podľa obyčaje na Olivový vrch; nasledovali Ho aj učeníci. 40 Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. 41 Sám sa však vzdialil od nich tak ďaleko, ako dohodí človek kameňom, padol na kolená a takto sa modlil: 42 Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. 43 Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. 44 A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. 45 Keď vstal od modlitby a prišiel k učeníkom, našiel ich spať, unavených zármutkom, 46 a povedal im: Čo spíte? Vstaňte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.
Marek 14, 38 – Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo mdlé.
Matúš 26, 38 – I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou!
KÁZEŇ.
Milí b. a s., pred sebou máme jeden z najznámejších textov v Biblii, ktoré opisujú posledné hodiny života Pána Ježiša. Modlitebný zápas v Getsemanskej záhrade. A máme pred sebou aj začiatok a koniec textu, ktorý nám opisuje pokúšanie Pána Ježiša na púšti. Aj pieseň, ktorú ste počuli v podaní našej Hudobnej skupiny, bola o pokúšaní Ježiša. Toto sú dve udalosti, ktoré sú odlišné, čo sa týka času, aj miesta, okolností celkovo, hoci ich spája jedna veľmi dôležitá vec – odolať od začiatku až do konca.
Potom ako bol Pán Ježiš pokrstený, vyviedol Ho Duch Boží na púšť. Tam bol 40 dní a 40 nocí. Po tomto čase pristúpil k Nemu pokušiteľ a trojnásobným spôsobom Ho pokúšal. Pán Ježiš odolal každému z diablových ponúk a návrhov. Na konci textu je napísané, že keď Ježiš odolal aj poslednému pokušeniu, diabol Ho opustil a pristúpili anjeli, ktorí sa o Ježiša postarali. Posluhovali Mu, teda naplnili aj Jeho ľudské potreby.
Ak by sme mali pocit, že týmto sa všetko vyriešilo a diabol to nechal tak, lebo videl, že predsa len tento Ježiš, narodený z Márie, zo ženy, z človeka je aj Boh, vie odolať, tak by sme sa mýlili. Počas Ježišovho verejného účinkovania nastalo mnoho situácií, kde veľmi nenápadne prichádzal diabol k Ježišovi, aby Ho naďalej pokúšal a hlavne, aby Ho odviedol od cesty, po ktorej kráčal, a tým pádom aj zmaril Boží plán záchrany hriešneho človeka. Nechcel, aby ľudské pokolenie mohlo opäť vstúpiť do raja, vidieť Boha tvárou v tvár, tešiť sa z Božej dobroty. To, čo sa mu podarilo v raji, to sa nemalo zmeniť. Preto cez rôznych ľudí a rôzne situácie prichádzalo ďalšie a ďalšie pokušenie, kde mal Ježiš zlyhať. Či to už boli farizeji alebo zákonníci, ktorí Ho pokúšali a snažili sa Ho usvedčiť, alebo to boli – žiaľ – aj najbližší učeníci ako Peter, ktorého nazval satanom, keď Ho odhováral od cesty utrpenia.
Predposledným miestom, kde bol Ježiš vystavený pokušeniu, bola getsemanská záhrada. Bolo krátko po pol noci, keď sa Ježiš vybral po večeri do záhrady v Getsemane, aby sa tam modlil. Nebolo to prvý krát, veď to mal vo zvyku, aby sa rozprával so svojim nebeským Otcom. No teraz to bolo iné. Schyľovalo sa ku koncu Jeho pozemského prebývania, čakalo Ho utrpenie, bolestná smrť na kríži a môžeme povedať, aj koniec misie. Ako Boh vedel veľmi dobre, že toto je tá cesta, ktorou má ísť. Ale ako človek sa bál. Matúš to jednou vetou pekne zhrnul, keď Ježiš riekol: „Veľmi smutná je mi duša až na smrť.“ Smútok sa miešal so strachom, pretože vedel, čo Ho čaká. Keby sa nebál, nebol by prosil Otca, aby odňal od Neho tento horký kalich. Tu asi najjasnejšie vidíme ľudskú stránku Ježiša. Ale vidíme aj to, že to Božie v Ňom prevláda, pretože za každou prosbou o odvrátenie utrpenia jasne vysloví: „Nech sa stane Tvoja vôľa.“
Vie, že keby teraz poľavil a utiekol od svojej úlohy, nenaplnil by poslanie, ktoré dobrovoľne vzal na seba. V tom prípade by stratilo význam to, ako dokázal odolať diablovi na púšti. Tam sa bránil proti pokušeniam práve tým, že poznal Božiu vôľu a poznal Zákon aj prorokov, kde bolo napísané… Na každé jedno pokušenie, či už sa týkalo telesných potrieb, zázraku či získania vlády nad svetom za cenu poklony a teda aj podriadenia sa diablovi, na všetko mal Ježiš odpoveď z Písma. Ježiš poznal svoju hodnotu, vedel Komu patrí, Kto je Jeho Pánom a Otcom zároveň. Preto dokázal tieto zápasy a boje vyhrať.
To, čo si chceme ešte všimnúť je, že prosil svojich najbližších učeníkov – Petra, Jakuba a Jána, aby s Ním bdeli, aby boli s Ním v Jeho ťažkej chvíli, vtedy, keď aj tesne pred koncom na Neho doliehal pokušiteľ cez Jeho ľudskosť a chcel Ho zviesť. Ale oni nedokázali s Ním bdieť. Presne ako im povedal: „…duch je síce hotový, ale telo mdlé.“ V tejto chvíli sa opakuje to, čo bolo na púšti. Ukazuje sa Mu anjel a ten Ho posilňuje.
Milí b. a s., aký má toto Ježišovo pokúšanie a víťazstvo význam pre nás? Stačilo by povedať, že veľmi veľký. V týchto Ježišových skúškach sa ukázalo, že je pravý Boží Syn, lebo odolal, zvíťazil. Tým sa preukázala aj Jeho bezhriešnosť. Je príkladom aj pre nás, aby sme sa podobne stavali k pokušeniam, ktoré na nás prichádzajú, dokázali im odolávať a bojovať proti nim tým, čo nám ponúka sám Boh, Jeho slovom. Aj preto je potrebné, aby sme Božie slovo dobre poznali, inak je pre nás nepoužiteľné a my sa vzdávame účinnej zbrane.
Tak ako bol Pán Ježiš od začiatku do konca pokúšaný, aj my sme. Ak sa nám aj podarí nastúpiť na lepšiu cestu a máme pocit, že sme odolali rôznym pokušeniam, nestojme pyšne, lebo nevieme, kedy nastane pád. Život je ako chodenie po tenkom ľade, a nikdy nevieme, kedy sa preboríme. Skúsenosti nám ukazujú, že to býva práve vo chvíľach, kedy sme si istí – istí sami sebou a máme pocit, že to zvládneme. Práve vtedy sme najzraniteľnejší, lebo je v nás pýcha. Myslíme si, že máme veci pod kontrolou, ale nie je to pravda. Diabol pozná naše slabé miesta, vie, kde má udrieť na ľudskosť. Ježiš to povedal jasne: „…duch je síce hotový, ale telo mdlé.“ Áno, naša ľudskosť, ktorá sa prejavuje v rôznych formách, je kameňom úrazu, lebo nás premôže. Koľkokrát sa snažíme veci vo svojom živote zmeniť a už sa nám zdá, že to bude, keď zrazu príde pád. Dáme sa oklamať našim aj Božím nepriateľom. Niekedy je to žiaľ podobne ako pri Ježišovi, keď Ho diabol pokúšal samotným Písmom, použil 91. Žalm, aby Ho presvedčil, nech sa zhodí z nástrešia chrámu. Ale Ježiš poznal pravdu, vedel, že Jeho cesta nie je cestou slávy, ale pokory a utrpenia. Preto odolal. Nám to niekedy dôjde až potom. Ako sa hovorí – po funuse.
Milí b. a s., pokúšaní budeme až do konca. Nikdy si nebudeme môcť povedať, že teraz sme už na tom dobre. Ako sme počuli v piesni – diabol nás stále bude vťahovať do tých svojich hier, presviedčať o tom, aké dôležité je kráčať s dobou v tomto svete, plniť si želania a starať sa o seba – žiť žiadosťami, ktoré ponúka svet. Diabol nám ponúka všetko, veď tento svet mu slúži. A chce od nás len to, aby sme sa mu podriadili, poklonili sa, čiže inými slovami, dali sa ním viesť, uznali ho za svojho Pána.
Vo chvíľach pokušenia máme myslieť na Pána Ježiša – Víťaza. Dá sa povedať, že by sme mali mať pri sebe aj ľudí, ktorí by nám pomáhali zvládať pokušenia, ale nie vždy to tak je. Niekedy nás skôr do nich vtiahnu. Preto je lepšie pripomínať si Božie slovo, ktoré nám pomôže odraziť útoky diabla. Máme sa modliť, pretože v modlitbe sa utiekame k Bohu a vtedy diabol nemôže zasahovať do nás. Na modlitbách dostávame potrebnú silu, múdrosť odolávať pokušeniam a zosúlaďujeme sa s Božou vôľou, prijímame ju, stotožňujeme sa s ňou, to je to krásne spojenie našich sŕdc a duší s Bohom. Vtedy sme silní. Posledné, čo by som chcela ešte zdôrazniť je to, čo sme spievali v piesni, keď akoby Ježiš hovorí: „…nechcem mať účasť na hrách nepriateľa, lebo viem, aká je moja hodnota.“
A to je milí b. a s., veľmi dôležité. Poznať svoju vlastnú hodnotu, ktorú máme. Nie v očiach druhých ľudí, ani v očiach sveta, ale v očiach Božích.
Áno, svoju hodnotu ľudstvo ako také stratilo v rajskej záhrade, ale dá sa povedať, že v tej getsemanskej nám túto hodnotu Ježiš vybojoval, keď potom odhodlane išiel na kríž. Vybojoval to modlitebným zápasom za našu hodnotu, ktorú nám smrťou na kríži prinavrátil. Nezutekal z bojiska, ale stal sa hrdinom všetkých čias. Vďaka Jeho láske, ktorá v tomto celom zohrávala dôležitú úlohu, môžeme mať svoju hodnotu Božích detí, ktorú nám nemôže nikto vziať. A tá nie je v krásnej tvári, dlhých vlasoch, vyformovanej postave, bohatom konte na účte, či v autách, ktoré vlastníme alebo domoch, ktoré sme postavili. Naša hodnota nie je ani v tom, akí sme šikovní, či múdri, zruční, či slávni a obľúbení. Naša hodnota je v Ježišovi Kristovi, ktorú nám dal. Toto je to dôležité, čo si chceme dnes pripomenúť. On nám dáva hodnotu, a keď On stojí pred nami, tak sa nemusíme báť ani nepriateľa, pokušiteľa, zvodcu diabla, lebo my patríme Bohu. Keby teda diabol aj čokoľvek žaloval na nás pred Bohom, máme svojho Zástancu, ktorý nás zachránil, pre ktorého zásluhy sa raz budeme môcť vrátiť domov, a ktorý nás bude posilňovať cez svojich nebeských služobníkov vtedy, keď budeme slabí a bude nás chrániť, keď budeme najzraniteľnejší.
Nech nám Veľký Piatok pripomína, akú máme hodnotu, kto sme a podľa toho aj žime. Amen.