Text: Galatským 5, 22 – VERNOSŤ
Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
KÁZEŇ
Milí b. a s., prvé tri cnosti, ovocie Ducha Svätého – láska, radosť, pokoj sú zamerané na vzťah k Pánu Bohu. Druhá trojica cností – zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť sú určené voči ľuďom. Dnes máme pred sebou poslednú trojicu ovocia Ducha Svätého – vernosť, krotkosť a zdržanlivosť. Tie majú charakterizovať postoj k nám samým, ale zároveň sa v nich má prelínať postoj k Pánu Bohu a k ľuďom zároveň.
Prvá z trojice je uvedená vernosť. V gréckej Novej Zmluve je to slovo „pistis“, čo je nielen dôvera, ale aj viera, úver, presvedčenie, dôvernosť, overenie, istota, záruka /dôkaz/ dôvery, dané slovo, sľub, uistenie, spolok, zmluva, rukojemník, dôvod. Čiže pod týmto pojmom sa skrýva toho omnoho viac, než len vernosť.
Človek, ktorý verí v Pána Boha, sa dostáva do určitého vzťahu s Ním. Tento vzťah môže byť povrchný, tak ako sú aj mnohé naše medziľudské vzťahy. Poznáme sa s mnohými ľuďmi, vieme sa s nimi porozprávať, môžeme sa v ich prítomnosti cítiť dobre, ale to je všetko. Nejdeme do hĺbky. Nezdôverujeme sa im, nevpúšťame si ich do intímnej duševnej blízkosti, nepotrebujeme s nimi byť často. Presne takto môže vyzerať aj náš vzťah s Bohom, konkrétne s Ježišom Kristom. Vieme o Ňom, uvedomujeme si, čo všetko pre nás urobil, dokážeme s Ním tráviť určitý – nami určený – čas, ale v podstate náš vzťah nemá veľký dopad na náš život, pretože nejdeme do hĺbky.
Sú ľudia, ktorí chcú viac. Chcú mať bližší vzťah s Bohom a trávia s Ním oveľa viacej času. Sú ako učeníci, ktorí každý deň kráčali s Ježišom, videli, čo konal, počuli, čo hovoril a ako sme to videli aj v niektorých častiach seriálu Vyvolení, bolo to pre nich niečo fascinujúce. No napriek tomu potrebovali prejsť procesom premeny mysle, čo sa potom odrazilo na premene ich života, správania atď. Myslím si, že toto platí aj pre nás dnes. A tí, čo sa ponárame do väčšej hĺbky vzťahu s Pánom Ježišom, sami vidíme, ako sme v niektorých oblastiach svojho života len na povrchu, pretože ho do konkrétnej sféry svojho života nechceme vpustiť.
Kresťan by sa mal cítiť zaviazaný vierou v Krista a to by sa malo odraziť na jeho vernosti voči druhým, ale aj dôveryhodnosti jeho samého, teda aby sa mu dalo veriť. Čiže na tom, ako sa dá veriť človeku, vieme odhadnúť aj jeho dôveru voči druhým a vieru v Boha. Aspoň takto by mala platiť rovnica o ovocí Ducha – vernosti.
Milí b. a s., už viac krát som hovorila, že ovocie Ducha je darom od Boha, ale záleží, či ho prijmeme. A to sa týka aj vernosti. Pán Boh sa nikomu nenatláča a nenúti ho veriť a dôverovať, iba nás pozýva do vzťahu so sebou, dáva nám svoje slovo a sľubuje, že bude s nami a povedie nás. Uisťuje nás o svojej láske a túžbe zachrániť nás pre večný život. Pre tých, ktorí túto ponuku prijímajú, prichádza do srdca istota, ktorú vzbudzuje práve dôvera Bohu a spoľahnutie sa na Neho. Ja som si v texte vyznačila slová hrubým, aby sme si ich mohli porovnať s pojmom „pistis“ z gréckeho slovníka. Lebo keď sa na to pozrieme, je to naozaj tak, že toto všetko hovorí o ovocí Ducha vernosti.
Hoci my ľudia sme nedokonalí a v mnohých situáciách života zlyhávame, predsa len môžeme zažiť to, čo učeníci, keď sa z nich, ktorí sa učili pri Ježišových nohách, stali apoštolovia, teda nositelia zvesti evanjelia. Dôverovali Bohu a sami sa stávali dôveryhodnými. Cirkev rástla a rozširovala sa po celej krajine. A v spoločenstvách sa ukazovali ďalší, ktorým mohli dôverovať. Boli vernými Pánovi Ježišovi Kristovi, až tak, že boli ochotní obetovať svoje životy a my vieme, že väčšina z nich aj umrela martýrskou smrťou.
V dnešnej dobe nie je potrebné – zatiaľ – nastaviť svoj život pre vieru v Krista. Momentálne riskujeme len pohŕdanie ostatnými, ktorí nás zaradia medzi podivínov a mávnu nad nami rukou, lebo nechápu, ako si môžeme pre vieru v Krista odriekať niektoré pôžitky tohto života a byť verní Bohu, ktorého ľudské oko nevidelo. Rovnako smiešne musíme pred ľuďmi vyzerať, ak dôverujeme druhým a snažíme sa nesklamať nikoho, ale ho uistiť o svojej dôveryhodnosti.
Tento svet nikdy takéto cnosti nemal, nenosil a ani ich neuznával ako potrebné a dôležité. Ale keď prišiel Pán Ježiš, On priniesol naplnenie zákona aj v tom, aby sme dostali dary Ducha Svätého a rozmnožovali ich v tomto svete tým, akí budeme. Ak sme vo vzťahu s Pánom Ježišom hlbšie, tak nás to aj musí trápiť a budeme túžiť aktívne pracovať najmä na sebe, aby naša viera bola zároveň vernosťou Bohu a naša vernosť voči Bohu sa prejavovala v postoji k sebe a druhým. Lebo tak by to malo byť, keď nám na niečom záleží, že sa snažíme dosiahnuť to zo všetkých síl.
Milí b. a s., vieme veľmi dobre ako ľahko sa dôvera a vernosť stratia a ako ťažko sa zase nadobúdajú. Pretože nedôvera je plná strachu a podozrenia. Myslím, že týmto sme si už neraz prešli v našich medziľudských vzťahoch a cítili sme ťarchu tohto bremena, ktoré nás okliešťovalo a dávalo skutočne zabrať.
Kresťan sa má snažiť minimalizovať všetko, čo by u druhých mohlo vyvolať nedôveru voči nemu a zároveň má dôverovať Bohu, ktorý dokáže a vie dať svoj pokoj do našich sŕdc, aby sme sa zbytočne netrápili.
Keď sa teraz ešte na chvíľu vrátime ku predchádzajúcemu ovociu Ducha, tak vidíme, že naozaj sú všetky skrz naskrz poprepletané. Jedno súvisí s druhým a navzájom sa aj dopĺňajú. Pretože napríklad pokoj súvisí s tým, čo prežívame, ale zároveň môžeme dôverovať Bohu, ktorý je nad všetkým, čiže nemusíme sa báť, ale môžeme mať radosť v srdci. Aj v tých najhorších chvíľach života môžeme myslieť na Božiu zhovievavosť a nežnosť, v ktorých sa nad nami Boh zmilúva a je k nám dobrotivý, lebo nás miluje. A to nám pomáha ponárať sa hlbšie do vzťahu s Ním, lebo vieme, že u Neho nájdeme všetko – pokoj, radosť atď. /vyznačila som ovocie Ducha hrubšie/.
Takže keď premýšľame o svojej vernosti, myslime na to, že Boh je verný k nám. On dodržal všetky svoje sľuby voči človeku od samého začiatku. Jeho vernosť sa niekedy môže prejaviť aj tvrdosťou a nemusíme jej rozumieť. Ale ako je napísané v 2.Mojžišovej 20, 5 – 6: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch do tretieho a do štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania.“, tak to je.
Božia láska je horlivosťou za nás, aby sme žili ako Božie deti, ako tí, ktorí spoznali v Pánovi Ježišovi svojho Záchrancu a Spasiteľa a chcú sa Mu podobať a nasledovať Ho. Niekedy aj cez ťažké máme prejsť k tomu dobrému, aby sme prinášali ovocie Ducha Svätého a svojim životom preukazovali vernosť Bohu. To všetko nám má byť k úžitku pre náš život a aj pre životy druhých. Záleží však od toho, do akej hĺbky vzťahu s našim Pánom ideme.
Amen.