Text: Galatským 5, 22 – DOBROTIVOSŤ
Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
KÁZEŇ
V nedeľu poobede sme si vypočuli skvelú prednášku o umelej inteligencii /AI/. Myslím si, že niektoré informácie nás aj prekvapili, najmä v tom ohľade, čo nám AI prináša a ako sa razom mení svet okolo nás. Žiaľ nie k lepšiemu, ale k horšiemu. Najviac je to badateľné na deťoch a mladej generácii. Tí, čo učíme – ja len 3 hodiny týždenne – si to všímame v škole, ale aj na spoločných stretnutiach, táboroch či víkendovkách. Zla pribúda a tlačí sa čím ďalej tým viac k mladším, k deťom. My vieme, že každý sa rodíme s dedičným hriechom, a že aj malé deti dokážu robiť zle. Ale tu je viditeľný posun, kedy už v škôlke alebo na prvom stupni deti dokážu byť k sebe extrémne neprajné, zlé a to nielen verbálne, slovami, ale aj skutkami. A my sa pýtame, kde sa to v nich berie!
Isteže je to aj o vzoroch, ktoré deti dnes majú na internete, ale aj v tom, že nehľadajú vzory, ktoré sú dobré. Skôr ich to pritiahne tam, kde je zlo. Platí to aj o nás dospelých, že nás skôr zaujme zlá správa ako dobrá. Nakoniec televízia na tom stavia. Či už v dennodenných správach alebo aj vo filmoch či seriáloch, ktoré vysiela. A keď to človek pozerá každý deň, nečudujme sa. Čo vpúšťa do seba, to aj vydáva.
U Matúša 12, 34 – 35 čítame: „Lebo z plnosti srdcia hovoria ústa. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu.“ Tak ako to platí o našich sovách, to isté platí o našich skutkoch.
Milí b. a s., dnes sa chceme zamýšľať nad ďalším ovocím Ducha Svätého a tou je dobrotivosť. Cnosť, ktorou človek prináša dobré. V tomto súvise nám napadá otázka: „Kto je dobrý?“
Božie slovo poukazuje na to, že všetci ľudia zhrešili a v nikom nie je sláva Božia. Tak sme si to pripomenuli aj na začiatku pôstu, keď sme hovorili o prvom hriechu.
O tom, že nikto z ľudí nie je dobrý nám svedčí aj Pán Ježiš. Raz prišiel za Ním bohatý mládenec a oslovil Ho: „Dobrý Majstre, čo dobrého robiť, aby som mal večný život?“ Ježiš mu odpovedal, že nikto nie je dobrý, iba jeden, Boh. A ak chce vojsť do večného života, má zachovávať prikázania.
Ten bohatý mládenec zachovával Božie prikázania od mladosti. Mal úctu a lásku voči rodičom a najbližším, ale ani druhým neškodil; nikoho nezabil, neokradol; nescudzoložil s nikým; o nikom nerozprával nepravdy, aby mu urobil zlé meno alebo ho znevážil, neohováral. Miloval blížneho ako seba samého. Z ľudského pohľadu by sme takéhoto muža nazvali dobrým a spravodlivým. A predsa Pán Ježiš vidí problém, ktorý mu bráni na ceste za Ním. Mal veľa majetku. Priľnulo k nemu jeho srdce. Nedokázal sa ho vzdať. Prekážka, kvôli ktorej stráca to najcennejšie, večný život.
Milí b. a s., je veľmi dôležité, čo máme vo svojom srdci na prvom mieste a kde náš poklad. Niekedy práve tento poklad – môže byť rôzny, nemusí to byť len majetok – nám bráni v tom, aby sme sa cele poddali Bohu a riadeniu Ducha Svätého, a tak aj prinášali ovocie Ducha.
Opäť pripomínam, že ovocie Ducha je darom pre každého človeka. Sám si ho nevie vytvoriť. Platí to aj o dobrotivosti. Dary sa prijímajú. Aj tie materiálne, aj duchovné. Vždy je na nás, či ten dar prijmeme alebo odmietneme. Či sa podriadime Bohu alebo sa vzoprieme a pôjdeme svojou cestou.
Dar dobrotivosti nie je o ľudskej láskavosti, milote a zhovievavosti, ktorá by vyvierala v našom srdci na základe našej snahy milovať druhých. Nedokážeme to, pretože si všetko podmieňujeme. To je to slovko AK… . Čiže potrebujeme zdroj dobroty, z ktorej budeme čerpať a návod, vzor, podľa ktorého sa budeme správať.
Ak je dobrý iba jeden, Boh, tak iba On nám môže byť týmto zdrojom a prameňom, vzorom a návodom k tomu, aby sme aj my niesli v sebe dobro, a teda mohli prinášať ovocie dobrotivosti. Opäť je to Jeho láska, ktorá nás premieňa k Jeho obrazu a dáva nám silu konať dobré. Dobré, ktoré je dobré nielen pre nás samých, ale aj pre druhých.
Aj tu si musíme uvedomiť, že my vieme prinášať dobro pre seba. Ale to dobro nemusí byť dobrom pre druhých, ak sme my sami meradlom dobra. Pre mňa môže byť dobré napríklad si vysadiť stromy do záhrady, lebo mi budú prinášať ovocie. Ale pre suseda to vôbec nemusí byť dobré, lebo mu zatienim jeho políčko na zeleninu alebo niektoré z mojich stromov budú škodiť jeho úrode, či robiť neporiadok z lístia.
Takže čo sa týka dobra, našou normou môže byť iba jeden, Boh. On nám dal prikázania, aby nás chránil. Všetkých spolu, navzájom, aj každého jednotlivo. On určil normu dobra tak, aby sme si navzájom neškodili, rešpektovali sa, aj svoje potreby a boli zároveň sami chránení pred zbytočným zlom a hriechom. Preto je dôležité poznať Božie slovo, ktoré nám ukazuje ako máme žiť. Z neho sa učíme aj na základe postojov, slov a činov Pána Ježiša, čo znamená prinášať dobré. A aj to je spôsob ako sme premieňaní k dobrotivosti.
V súvise s dobrotivosťou mi napadlo ešte zlaté pravidlo, ktoré priniesol Pán Ježiš. Dovtedy platilo oko za oko, zub za zub. Ale On hovorí: „Čokoľvek chcete, aby vám ľudia činili, čiňte im aj vy; lebo to je zákon aj proroci.“
Takže my ako veriaci v Pána Ježiša, kresťania, patriaci Jemu, máme túžiť prinášať dobré tomuto svetu, ľuďom okolo nás. Pán Ježiš nás vyzýva k aktivite, aby sme boli dobrým príkladom pre druhých a ponúka nám dar Ducha – DOBROTIVOSŤ.
Ako sa to má prejaviť v realite?
V grécko-slovenskom slovníku je to slovo, ktoré sa vraj používa len v biblickom kontexte „agathosuné“ a znamená nielen dobrotivosť, ale aj poctivosť a počestnosť. Kiež nás ľudia v našom okolí poznajú podľa toho a budú sa pýtať na zdroj, ktorý nám pomáha prinášať to najlepšie z nášho srdca. Kiež sa pýtajú na Pána Boha, ktorý svojou láskou chce vyplniť srdce každého z nás, aby sme mohli potom z neho vynášať dobré ovocie.
Pôstne obdobie nás pozýva k príprave na slávenie sviatkov a premene nášho vnútra, aby sme v každodennom zápase dovolili Bohu formovať náš charakter, naše vnútro a žili v slobode od zlého a v slobode k dobrému prinášali ovocie dobrotivosti.
Amen.