Text: Žalm 19, 8 – 15
8 Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvuje dušu, svedectvo Hospodinovo je hodnoverné, múdrym robí prostého. 9 Hospodinove nariadenia sú pravdou, potešujú srdce, Hospodinov príkaz je jasný, osvecuje oči. 10 Hospodinova bázeň je čistá, zostáva naveky; Hospodinove práva sú pravdou, napospol sú spravodlivé; 11 vzácnejšie sú ako zlato, ako mnoho rýdzeho zlata; sú sladšie ako med, ako med z plástov. 12 Aj sluha Tvoj sa dáva nimi napomínať; kto ich zachováva, má hojnú odmenu. 13 Kto si uvedomí poblúdenia? Z nevedomých vín ma ospravedlň! 14 Aj od spupných ochráň svojho sluhu, aby nevládli nado mnou; tak budem bezúhonný a čistý od mnohých previnení. 15 Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ!
KÁZEŇ.
Kto z nás by nechcel žiť v lepšom svete?! V takom, kde nebudeme stretávať nahnevaných ľudí, ale usmiatych a žiariacich láskou. V takom svete, kde nikto nebude nikomu nič závidieť, ale dopraje mu všetko a bude sa tešiť z jeho úspechov. V takom svete, kde nebudeme počuť o vojnách a nepokojoch, ani o chorobách a nezmyselnom utrpení, ale budeme sa tešiť zo zdravia a mieru. V takom svete, kde sa nebudeme musieť báť nikoho a ničoho, lebo budeme žiť v pravde a všetci si budeme navzájom rozumieť. Určite by sme chceli žiť v takomto svete. Realita je však opačná. Vidíme to aj na tom, ako sa aj za posledných dní udialo viacero zlých udalostí, ktoré nás predesili a donútilo nás to hlbšie sa zamýšľať nad svetom, v ktorom žijeme.
Milí b. a s., my vieme, že ideálny svet na tejto zemi nikdy nebude. O to sa pokúšali už mnohí a mysleli si, že ho vytvoria spoločenským zriadením, vonkajšími zmenami či lepšími a prísnejšími zákonmi. Výsledkom však nebolo to, čo čakali.
Dnes sa chceme zamýšľať nad tým, ako naplniť naše túžby po lepšom svete. Téma dnešnej nedele, ktorá nám dáva aj odpoveď, je: Dobrým premáhaj zlé!
Prvé, čo si musíme uvedomiť je to, že nikto na svete nie je dobrý, hoci by si to o sebe myslel. Práve preto ani nemôžeme seba postaviť ako normu dobra, lebo by to bolo vždy egoistické a zamerané len na nás. My by sme si boli meradlom dobra a nebrali by sme ohľad na druhých. príklad: pre zlodeja je dobré kradnúť, lebo si tým napĺňa svoje potreby a nezamýšľa sa nad tým, že tým vlastne škodí druhým. Pre neho je krádež dobrom a je nahnevaný, keď ho chytia a odsúdia.
Možno by sme vedeli nájsť ďalšie príklady a pomohli by nám hlbšie si uvedomiť, že my sami sa nesmieme stať normou dobra. Preto aj naša snaha dobrom premáhať zlé musí byť opretá a zakorenená v Božom zákone, ktorý je nad nami, a ktorý máme od Pána Boha, ktorého normy sú iné ako naše ľudské.
O týchto veciach premýšľali ľudia už pred nami a Biblia nám potvrdzuje, že pochopili, aké dobré je, že máme Božie zákony. 19.Žalm nám to pripomína. Napísal ho pravdepodobne kráľ Dávid. Tento Žalm sa začína premýšľaním, meditáciou nad stvorením, a potom pokračuje vyzdvihovaním Božieho slova, ktoré je pre človeka nesmierne dôležité. To je už náš prečítaný text.
Božie slovo je pomenované rôznymi výrazmi: zákon Hospodinov, svedectvo Hospodinovo, Hospodinove nariadenia, práva, bázeň, príkaz. Celé by sme to mohli zhrnúť do slova Boží zákon.
Keď ľudia počujú o Božom zákone, tak môžu mať pocit, že je to niečo, čo má človeka obmedziť. To je tak ako keď deti v škole majú školský poriadok a sťažujú sa, že ich to zväzuje. V podstate podobne to môžeme cítiť pri všetkých pravidlách kdekoľvek a týkajúcich sa čohokoľvek. V cestnej premávke, kde to vidíme ich každodenným porušovaním, alebo aj inde, na pracovisku, v obchodoch a pod. Všetky pravidlá – či už sú ľudské alebo Božie – nám majú slúžiť na ochranu a majú nám pomáhať vytvárať lepší život.
Hospodinov zákon aj Dávid vnímal ako niečo dobré a potrebné, užitočné a dokonca príjemné. Preto o ňom hovorí, že Boží zákon je dokonalý, občerstvuje dušu, prináša pravdu, potešuje srdce, dáva múdrosť, osvecuje oči, dáva spravodlivosť a je vzácnejší než zlato a sladší ako med.
Milí b. a s., pozerali ste sa niekedy na Boží zákon takto ako Dávid? Alebo sme mali iné pocity?
Keby sme sa opýtali ľudí, ktorí nepatria ku kresťanom ako vnímajú oni to, čo my žijeme, trebárs keď chodíme do kostola a počúvame tu Božie slovo, väčšinou by odpovedali, že máme veľmi prísne pravidlá a že vo svete sa nedá podľa nich žiť. Že je to nuda, že je to príliš vážne, že nie je zábava.
Určitým spôsobom by mali pravdu, že je to prísne, veď ide o život. Ale to, čo nám vo svojom slove Pán Boh dáva, je pre naše dobro. Keď nám dal svoje zákony, trebárs Desatoro, pomáha nám tým žiť správne, aby sme neubližovali ani sebe ani druhým. Keď vidíme, že až v siedmych prikázaniach myslí na naše medziľudské vzťahy, tak nám ukazuje, aké je dôležité mať dobré vzťahy, aby sme mohli žiť dobrý život. To nás musí tešiť, že sa to týka každodenného života s ľuďmi, našimi najbližšími i tými ostatnými. A my si nemusíme vymýšľať nejaké pravidlá, lebo Boh nám dal také, ktoré sú dokonalé, premyslené, „ušité“ priamo pre nás. Ak sa podľa nich riadime, tak nám to prináša spokojnosť, vzájomnú úctu, lásku a my jasne chápeme, čo je pre nás dobré a čo zlé, vieme, čo je pravda.
V dnešnej dobe psychológovia upozorňujú na to, že pre deti je napríklad veľmi zlé, keď nemajú hranice a nepoznajú pravidlá. Majú z toho stres a necítia sa bezpečne.
Dávid si Božie zákony cení viacej ako zlato a dáva sa nimi viesť, lebo vie, že vtedy bude jeho cesta správna a život požehnaný. To je jeho odmena.
Dávid bol miláčikom Hospodinovým, hoci prestúpil Božie prikázania a na jeho rukách bolo veľa krvi. Bol bojovníkom. Predsa však mal v sebe citlivé svedomie a pýtal sa aj sám seba, či to, čo koná je správne.
Tak ako Dávid, aj my sa neraz ocitneme v situácii, kedy si uvedomíme, že niektoré viny si neuvedomujeme a niekedy robíme to, čo druhým ubližuje, hoci my sme boli presvedčení o tom, že konáme len to najlepšie. Napríklad keď z cesty našich detí odkladáme všetky prekážky a potom vidíme, ako im to uškodilo, keď nie sú samostatné a pripravené do života. Sú aj také viny, o ktorých by sme nikdy nepovedali, že sú hriechom. To sú tie nevedomé viny, ktoré si neuvedomujeme, napr. keď niekoho posudzujeme alebo nadmieru kritizujeme či inak hodnotíme. Dávid spomína aj spupné viny a prosí Boha, aby ho pred nimi ochránil. Spupnosť je nadutosť, pýcha, povýšenosť. Je to hrdosť na seba a svoje výkony, čo tiež prináša do života rôzne nepríjemné situácie, keď sa niekto takto správa a tým automaticky podceňuje druhých. Naše ego nemá nad nami vládnuť, ak chceme vytvoriť lepší svet.
Nech sú Ti po vôli reči mojich úst a rozjímania môjho srdca pred Tebou, ó Hospodine, moja skala a môj Vykupiteľ!
V závere 19.Žalmu Dávid žiada, aby Boh prijal jeho rozjímanie a slová, ktoré vyriekol, lebo tak robí hlboko v srdci a tým, že to zapisuje, chce aby aj druhí zmýšľali podobne a vnímali Božiu veľkosť. Veľmi zaujímavé je označenie Boha ako skaly a Vykupiteľa. To nás odkazuje k Pánovi Ježišovi Kristovi, hoci Dávid Ho nepoznal.
O Ňom je Nová Zmluva, kresťanstvo, cirkev. Pre nás je práve Ježišovo slovo to dôležité, čo má formovať náš život a byť ako značka či svetlo na ceste nášho života. Pán Ježiš ľuďom rozprával veľmi veľa rôznych príbehov, podobenstiev, príkladov, aby boli múdri pre život vo viere. A jedno, čo povedal, to dôležité, na čo chceme myslieť dnes je: Neprišiel som zrušiť zákon, ale ho naplniť.
A tak aj dnešnú výzvu: Dobrým premáhaj zlé! môžeme zvládnuť, ale iba v Ježišovi Kristovi. Kiež nám pomáha vnímať zákon vo svetle svojej lásky.
Amen.