Text: Galatským 3, 26 – 28
Vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Veď, ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste potomkovia Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.
KÁZEŇ.
Kristovým príchodom a tým pádom utvorením nového pomeru k Bohu nastal nový vek. Je to vek milosti Božej, v ktorej sa už aj synovstvo Božie nejaví len ako vidina budúcnosti, ale niečo prítomné, na čom môže každý veriaci kresťan budovať svoj život. Tak ako ľudia v Pavlovej dobe, aj my si môžeme naplno uvedomiť, že sme deti Božie. Všetci bez rozdielu pohlavia, rasy, národnosti, či vierovyznania. Príchodom viery prestalo delenie sa ľudí, pretože pred Bohom sme všetci rovnoprávni.
V Galácii boli určité tendencie k tomu, aby kresťanov rozdeľoval ich pôvod. Jedni boli Židia, iní predtým pohania, ale potom uverili v Ježiša Krista a stali sa kresťanmi. Stále však pri nich pretrvávali rozdiely, a preto im Pavol pripomína, kým sa stali v Kristovi. Všetci z oboch skupín sa dostali k synovstvu Božiemu skrze vieru v Krista, lebo počúvali kázanie o Kristovi. Keď uverili a boli pokrstení, obliekli si Krista, čiže ako by dovolili, aby Kristus žil v nich. Krst nie je symbolický úkon, ale skutočné spojenie sa s Kristom. A to sa má odrážať na ich životoch, aby bolo zrejmé, že sa stali novými ľuďmi.
Milí b. a s., toto všetko platí aj pre nás. Aj my máme vo svojom každodennom živote vnímať, že v Kristovi sme si všetci rovní. V našej malej dedine nevnímame až tak veľmi nejaké spoločenské rozdiely, hoci viem, že v minulosti tu boli delenia na domácich a príducich, ale dnes už sme viac ako jedna veľká skupina ľudí, ktorí sa akceptujú. V dnešnej dobe už tiež upadá do úzadia povedomie, že žena je menej ako muž, ako to bolo kedysi a predstava o nej bola taká, že jedinou jej úlohou je starať sa o domácnosť a vychovávať deti. Patrične to ženy aj pociťovali, keď nemohli byť rovnoprávne s mužmi v základných veciach ako napr. voľby a pod. Pavol hovorí aj o otrokoch a slobodných. V našej spoločnosti takéto niečo už dávno nepoznáme, ale vtedy to bolo bežné. Keď hovorí o tom, že nikto nie je viac a nikto menej, myslí to v tom zmysle, že pred Bohom sú si všetci v Kristovi rovní, na jednej úrovni. Pred Bohom medzi ľuďmi niet rozdielu. V realite samozrejme každý zostáva v tom svojom postavení, do akého sa narodil, alebo dostal. Dôležité je však to, aby sa kresťania medzi sebou správali k sebe bez rozdielov, aby sa nikto nad nikoho nepovyšoval len preto, lebo sa mu dostalo lepšieho postavenia, alebo jednoducho mal to šťastie, že sa narodil ako váženejší. Kresťania v Galácii sa nemali rozdeľovať podľa pôvodu, ale mali medzi seba s láskou prijímať všetkých, ktorí uverili v Krista bez ohľadu na ich pôvod, ale hľadiac na to, že v Kristovi sú rovnako Božími deťmi ako oni.
Aj my všetci ostávame v tom svojom postavení, ktoré máme a nie sme z neho vytrhnutí, ale ako deti Božie sme si navzájom bratmi a sestrami. Preto sa tak máme voči sebe aj správať, navzájom sa prijímať a vidieť v druhom toho, ktorý je Kristom zachránený a prijatý za syna či dcéru.
V Skutkoch apoštolských máme veľmi pekný príklad troch rôznych ľudí, ktorí sa stali Božími deťmi, čo nám poukazuje na milosť Božiu, ktorá je daná bez rozdielu všetkým, ktorí o ňu stoja a prijímajú ju.
Títo traja ľudia boli vážení, ctihodní ako sa zvykne hovoriť a úprimní. Zároveň však boli všetci pred Bohom stratení a potrebovali spasenie, záchranu.
Všetci traja mali výsadu, že im bol do cesty poslaný kazateľ, ktorý im kázaním priniesol slovo života a oni mohli pochopiť, čo im v živote chýba. Boli to Etiópčan, politik = minister, ktorý slúžil v tomto postavení kráľovnej Kandáke, bol veriaci, ale nepoznal Krista. Bol tmavej pokožky, a preto ho radíme ku Chámovi.
Ďalej to bol Žid Saul, presvedčený o pravovernosti svojej viery a služby Bohu, keď kynožil kresťanov, neskôr ho poznáme ako apoštola Pavla, teológa, ktorého dáme k rodu Šéma.
A posledný Kornelius, rímsky stotník, pohan, vzývajúci rôznych bohov a prinášajúci im obete, ktorý patrí k Jáfetovi.
V prvej knihe Mojžišovej je napísané, že Šém, Chám a Jáfet boli traja synovia Nóacha a z nich sa zaplnila celá zem. A tak keď nám Skutky apoštolov opisujú tri zvláštne obrátenia Etiópčana, Saula a Kornélia, tiež v tom vidíme akoby celé ľudstvo.
Keď uverili v Krista a prijali Ho za svojho Spasiteľa, bolo to v čase, kedy Etiópčan išiel domov, síce s nenaplnenou túžbou nájsť pokoj. Saul odišiel z domu, aby pokoj ničil a Kornélius bol doma a smeroval ku pokoju. Každý mal ten svoj osobný čas a moment, kedy sa stal Božím dieťaťom. To nám poukazuje na to, že nezáleží na čase, ani mieste, ale na tom, že k nám zaznie Božie slovo, ktoré nám ponúkne možnosť stať sa členom Božej rodiny, cirkvi.
Milí b. a s., aj my tvoríme celok, v ktorom sú tí, ktorí chcú byť zachránení, len nevedia, ako. A tak idú vo svojom živote, hľadajú na rôznych miestach, aby našli naplnenie svojho života a možno im stačí len ponúknuť a povedať, že pokoj a zmysel života je v Ježišovi Kristovi.
Potom je tu ďalšia skupina podobná Saulovi, ktorí sú vo svojom náboženskom uspokojení slepí voči tomu, čo sú ich skutočné potreby a zamieňajú si tradíciu s oblečením si Krista a spojenie s Ním. Myslia si, že slúžia Bohu, ale pritom potrebujú pochopiť, čo znamená spojenie s Kristom.
Posledná skupina sú tí, ktorým len treba priniesť evanjelium a oni ho hneď uchopia ako Kornélius. Stanú sa Božími deťmi bez váhania.
Pre lepšie pochopenie týchto postáv a udalostí okolo nich je vhodné prečítať si 8., 9. a 10.kapitolu zo Skutkov apoštolských.
Keď apoštol Pavol zdôrazňoval, že v Kristovi niet medzi nami rozdielov, tak apoštol Peter po duchovnej skúsenosti vyznáva: „Vpravde, teraz poznávam, že Boh nie je prijímačom osôb, ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo.“
Ak sme kresťania, sme synovia a dcéry Božie, máme sa aj podobať Kristovi a prijímať sa navzájom tak, ako nás On prijal za svoje deti. Nemáme ani my medzi sebou robiť rozdiely, ale žiť v každodennom živote ako tí, čo sú zachránení Kristom.
Milí b. a s., nedovoľme, aby medzi nás, Božie deti, prenikal duch rozdelenia. Neposudzujme sa navzájom, nehľadajme rozdiely, ale budujme svoje vzťahy na tom, čo nás spája a to je synovstvo Božie. Boh na nás pozerá cez oblečenie, ktoré sme dostali od Krista, a to je rovnaké pre všetkých. Skúsme sa aj my tak pozerať navzájom na seba, prijímať sa a vydávať pred svetom dobré svedectvo viery a lásky, aby bolo na našom správaní zrejme, že sme v Kristovi všetci jedno, deti Božie vykúpené a zachránené Ježišom.
Amen.