Text: Žalm 119, 2-4 + 7 + 18
Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú! Ty nariadil si svoje rozkazy, aby sa verne zachovávali. Ďakovať Ti budem z úprimného srdca, keď naučím sa Tvojim spravodlivým právam. Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., tí, ktorí máte náš zborový stolový kalendár, ste si možno už čítali tento text. Je určený na tieto dva týždne. Ku nemu sme pridelili fotku z vyučovania náboženstva, kde vidno našich konfirmandov, ktorí boli minulú nedeľu prijatí medzi dospelých členov cirkvi a vidno tam aj dievčatá, ktoré budú tvoriť novú skupinu konfirmandov od septembra.
Konfirmačná príprava je vlastne vyučovanie a vedenie vo viere. Rovnako náboženská výchova, v ktorej je obsiahnuté základné učivo, ktoré by žiak mal zvládnuť – čiže sú to tie známe príbehy z Biblie hlavne pre prvý stupeň a pre druhý stupeň sú to už náročnejšie témy, ktoré je však potrebné prejsť, lebo sú do života. Napr. sekty, skúmanie jednotlivých náboženstiev, základných a najväčších cirkví, ale aj otázky etiky, aby už mladý človek vedel, ako sa má po kresťansky správať, čoho sa vystríhať a ako vnímať svoju pozíciu vo svojom okolí.
Keď sme boli pokrstení, naši rodičia a krstní rodičia sľubovali pred Bohom, že nás budú viesť a vychovávať v kresťanskej viere. Cirkev im v tom chce pomáhať, preto sú k dispozícii rôzne aktivity, stretnutia a aj vyučovanie, cez ktoré vštepujeme deťom a mladým ľuďom Božie pravdy. Je to tak správne, pretože už Pán Ježiš vyslal učeníkov s určitým poverením – krstiť a vyučovať. Zasľúbil tiež, že kto uverí a bude pokrstený, bude spasený.
Dá sa povedať, že podobnú formu a príkaz nachádzame už v počiatočných knihách Biblie, v 5. knihe Mojžišovej: „Počuj, Izrael! Hospodin, náš Boh, je jediný Hospodin. Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. Slová, ktoré ti dnes prikazujem, budú v Tvojom srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš hovoriť o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš kráčať cestou, či budeš líhať alebo vstávať.“
Izraelci väčšinou toto nariadenie praktizovali a dodnes sú medzi Židmi takí, ktorým veľmi záleží na tom, aby ich potomstvo vedelo, kto je ich Boh. Preto im slovo o Ňom vštepujú do srdca. Tým pádom im vštepujú aj vieru, lebo viera je z počúvania slova.
Viem, že sú kresťania, ktorí to robia podobne. Vedú k Pánovi Ježišovi svoje deti už odmalička, čiže sa snažia jednorázový krst praktizovať v živote. Žiť ním a učiť tak aj svoje deti.
Dnes sme počuli, že Žalmista blahoslaví tých, ktorí sa pridŕžajú Božích svedectiev a hľadajú Boha celým srdcom. Vyznáva o nich, že kráčajú po Božích cestách a nerobia neprávosti. Žijú podľa Božej vôle aspoň do takej miery, ako sú schopní. Verím, že Boh im dáva k tomu múdrosť a silu a skrze Ducha Svätého ich posväcuje, aby žili oddelene od sveta. Nie izolovane v nejakej svojej bubline, ale oddelili sa od všetkého, čo je zlé a hriešne a žili ako Božie deti, teda napodobňujúc svojho Pána.
Milí b. a s., Pán Boh nám dal svoj zákon, aby sme podľa neho žili a zachovávali Božie rozkazy. Už v rajskej záhrade počujeme, čo prví ľudia nemajú robiť, aby si neublížili. Potom prišlo Desatoro, v ktorom je veľmi zreteľne a jasne napísané, čo je pre človeka nebezpečenstvom a ako má správne vytvárať vzťah s Bohom a s druhými ľuďmi, aby žil šťastne a spokojne. Boh určuje hranice bezpečia a pre každého z nás sú rovnaké. Nikto ich nemá užšie a nikto širšie. Božia výchova je pre všetkých taká istá. Čiže človek v časoch Mojžiša vie, čo má robiť a čo nemá robiť, aby neublížil sebe a ani ostatným. Rovnako človek dnes vie, čo je správne a čo nesprávne v Božích očiach. No spoločné máme všetci aj to, že nie sme schopní byť 100%-ní. Hoci sa usilujeme celým srdcom hľadať Boha, nie vždy Mu ho dokážeme dať celé. Vždy sú v ňom kúsky pre niečo iné alebo niekoho iného, lebo aj tam je naše srdce. Pán Ježiš to vedel, lebo videl do srdca ľudí. Vedel, že zákon sa im stal bremenom, ktoré nedokážu uniesť. Aj preto si Židia vymýšľali rôzne úpravy Zákona, ktorými si ho zmierňovali a prispôsobovali, ako im pasovalo. Pán Ježiš však povedal, že On prišiel naplniť Zákon. Nechcel zrušiť nič z toho, čo bolo dané skrze Mojžiša. Ba keby bolo na Ňom, bolo by to ešte prísnejšie, lebo by sa to všetko riešilo už v myšlienkach. Už za ne by sme mali prijať trest, keď sú nečisté a zlé. Túto dokonalosť, ktorú od nás Ježiš žiada, vykonáva za nás, keď sa vzdáva života a prijíma náš trest, vynáša ho na kríž, a tým naplňuje zákon láskou.
Žalmista ešte Ježiša nepoznal, nevedel o Ňom. Poznal iba Boží zákon a chcel sa mu učiť, chcel kráčať po Božích cestách. Chcel žiť podľa Božej vôle a spravodlivosti. Prosil Boha, aby mu otvoril oči pre úplné chápanie toho, že Boží zákon je vlastne pre človeka jedným zo zázrakov.
Milí b. a s., my poznáme oboje. Aj Boží zákon, aj Pána Ježiša. Stačí otvoriť Bibliu, a tam nájdeme všetky pravidlá života podľa Božej vôle, nájdeme tam aj to, čo konal Pán Ježiš. Konfirmačná príručka obsahuje úplný základ, čo kresťan má vedieť. Aj nábožné piesne vyjadrujú veľa pravdy Božej. Čiže možností máme naozaj dosť, aby sme vedeli a poznali, aby sme sa mohli pridŕžať Jeho svedectiev a nerobili neprávosti.
Otázka ale je, do akej miery to všetko poznáme a do akej miery po tom aj túžime. V poslednej dobe sa najmä pri výučbe náboženstva stretávam s odporom k Božím veciam a s veľkým nezáujmom. Žiakov to nebaví. Nechce sa im počúvať Biblické príbehy. Niekedy dokonca aj povedia, že to, čo hovorím, nie je pravda, že ako to viem. Nuž ja im len poviem, že z Biblie. Nevravím, že všetci sú takí, ale pribúda nám žiakov, evanjelikov, ktorí majú s týmto problém. Zrejme tu chýba kontinuita odovzdávania určitých vedomostí v rodine a vštepovanie Božieho slova, ktoré všetci pri krste svojich detí tak verne sľúbili.
Žalmista napísal, že bude ďakovať Bohu z úprimného srdca, keď sa naučí Božím spravodlivým právam. Čiže najprv sa bude učiť, aby pochopil a porozumel, čo vlastne od neho Boh žiada, a potom bude ďakovať. Keby sa však neučil, nemôže ani prejaviť vďačnosť, lebo by nerozumel.
Nuž a mne to teda tak vychádza, že tu je začiatok všetkých problémov, ktoré máme v dnešnej dobe. Nezáujem. Odpor. Ľahostajnosť. To všetko sa násobí rok čo rok a vidíme potom aj výsledky takého života. Kráčanie po širokej vydláždenej ceste, lebo to je ľahšie a zábavnejšie, zaujímavejšie a slobodnejšie.
Všetci máme slobodnú vôľu, tak nás stvoril Boh. Môžeme sa rozhodnúť ako len chceme, ale časom ponesieme aj následky. Boh má prvé aj posledné slovo. On nariadil, aby človek, a teda aj ľudstvo zachovávalo Jeho rozkazy. Blahoslavení sú tí, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom.
Amen