Text: Nehemiáš 1, 1 – 11
1 Príbehy Nehemiáša, Chachaljovho syna. V mesiaci kislév dvadsiateho roku som bol v pevnosti v Šušane. 2 Vtedy prišiel Chanani, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Spytoval som sa ich na zvyšok Židov, ktorí sa už vrátili zo zajatia, a na Jeruzalem. 3 Odpovedali mi: „Zvyšok tých, čo sa vrátili zo zajatia, je v tamojšej provincii vo veľkej núdzi a potupe. Hradby Jeruzalema sú zbúrané a jeho brány pohltil oheň.“ 4 Keď som počul tie slová, sadol som si, plakal som a smútil niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred Bohom nebies.
Nehemiášova kajúca modlitba
5 Vzdychal som: „Ach, Hospodin, Bože nebies, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a milosť voči tým, čo ťa milujú a zachovávajú tvoje prikázania. 6 Nech sú tvoje uši pozorné a tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú stále odriekam pred tebou dňom i nocou za Izraelitov, tvojich služobníkov. Vyznávam hriechy Izraelitov, ktoré sme proti tebe páchali. Aj ja, aj dom môjho otca sme hrešili. 7 Hrubo sme sa proti tebe previnili a nezachovávali sme prikázania, ustanovenia a právne predpisy, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi. 8 Spomeň si, prosím, na slovo, ktoré si prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi: ‚Ak sa spreneveríte, rozptýlim vás medzi národy. 9 Ak sa však ku mne navrátite, budete zachovávať moje prikázania a budete podľa nich konať, keby ste boli zahnaní čo i na kraj neba, zhromaždím vás odtiaľ a privediem na miesto, ktoré som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno.‘ 10 Veď oni sú tvoji služobníci a tvoj ľud, ktorý si vykúpil svojou veľkou silou a mocnou rukou. 11 Ach, Pane, nech tvoje ucho pozorne vypočuje modlitbu tvojho služobníka a modlitbu tvojich služobníkov, ktorí sa ochotne boja tvojho mena. Dopraj dnes úspech svojmu služobníkovi a daj, aby našiel zľutovanie u tohto muža.“ Bol som totiž kráľovým hlavným čašníkom.
KÁZEŇ.
Keď sme boli malí, s bratom sme veľmi radi počúvali našich rodičov a starkých, ako nám rozprávali príbehy zo svojho detstva a mladosti. Teraz po rokoch sme niektoré aj zapísali, aby ostali ako memento pre ďalšie generácie v našej rodine, aby nasledujúce potomstvo vedelo, kto boli ich predkovia a zároveň našli aj určité poučenie do svojho života. Bolo by iste zaujímavé poznať bližšie ich životné cesty, ale to najpodstatnejšie je vidieť Božiu konajúcu ruku pri nich. Naša rodina nebola ničím výnimočná, aby sa o nej niekde písalo, a predsa minimálne pre nás a naše deti má význam, aby sme nezabudli, lebo nám v mnohom boli dobrým príkladom veriacich ľudí.
Zachovanie odkazu predkov môže byť požehnaním aj v malom internom okruhu ľudí a poslúžiť k šíreniu dobra a lásky.
V týchto dňoch vyšla kniha Predišli svoju dobu, kde autorka Vlasta Okoličányiová po dlhej mravenčej práci vykresľuje životy niekoľkých evanjelických žien, ktoré by inak upadli do zabudnutia, ale môžu byť inšpiráciou a motiváciou pre ženy dnes, ako svoju vieru a lásku k Bohu a cirkvi preniesť do konkrétnej podoby v každodennom živote.
O čo viac toto všetko platí vtedy, keď máme pred sebou príbehy, ktoré poznajú nielen najbližší z rodiny, alebo len niekto v cirkvi, ale široký okruh veriacich. Príbehy, akým bol aj Nehemiášov, ktorý zapísal do rovnomennej knihy.
Milí b. a s., počas tohtoročného pôstu sa budeme venovať určitým častiam knihy Nehemiáša, aby sme spolu s ním prešli pôstom v pokání, nádeji a radosti a mohli ďakovať nášmu Bohu za všetku Jeho lásku a milosrdenstvo, ktoré vidíme najmä v udalostiach Veľkej noci.
Nehemiáš bol Žid žijúci v Perzii. Židia tam boli vo vyhnanstve pre svoju neveru voči Bohu, ľahostajnosť a tvrdohlavosť. No milujúci Boh chcel vyslobodiť svoj národ a priviesť ho späť tam, kam patrí. Predsa len v národe boli aj takí, čo nezabudli na svojho Boha, modlili sa k Nemu, vzývali Ho a očakávali naplnenie proroctiev, ktoré im prinášali Boží muži. A tak naozaj nastal čas, kedy kráľ Kýros povolil návrat Židom domov. Pre judský ľud to nebol len návrat domov, ale aj možnosť obnoviť svoje mesto Jeruzalem a chrám. Nehemiáš žil v dobe, kedy už prešlo vyše pol storočia odvtedy, ako sa mohli vrátiť a mnohí tak aj urobili. Hoci on bol stále v Perzii na kráľovskom dvore ako hlavný čašník, vždy sa zaujímal o svojich ľudí v domovine.
Nové správy, ktoré počul, ho však nepotešili. Mesto nebolo celkom obnovené, hradby rozpadnuté a brány spálené. A život tých, ktorí sa vrátili, bol biedny a zúfalý. Vedel, že potrebujú pomoc a ochranu. Keď o tom počul, sadol si a plakal, smútil niekoľko dní, postil sa a modlil k Hospodinovi.
Milí b. a s., myslím, že aj my, keď počujeme neradostné správy o niekom, na kom nám záleží, alebo je nám srdcu blízky, zareagujeme podobne. Naše srdce naplní smútok a niekedy nám tak stiahne žalúdok, že sme neschopní ani jesť. Naše myšlienky sú sústredené len na to, čo nás trápi a je to na nás aj vidno.
Presne tak to bolo aj s Nehemiášom. Trápil sa pre ťažkú situáciu Božieho ľudu, ktorý bol aj jeho ľudom a volal k Bohu. Jeho veľkou túžbou bolo vrátiť sa do Jeruzalema a pomôcť s obnovou opevnenia.
Z dnešného textu vidíme, ako Nehemiáš premýšľa, a akým spôsobom chce uskutočniť plán, ktorý nepovažuje ani tak za svoj, ako za Božie volanie. Cítil, že s jeho životom má Boh nejaký konkrétny zámer a chystá sa skrze neho vykonať veľké veci. Dnes sme počuli Nehemiášovu modlitbu, v ktorej nielen volá k Bohu, aby dal veci do pohybu a obmäkčil kráľa pre uvoľnenie Nehemiáša z jeho dlhoročnej kráľovskej služby, ale zároveň v tejto modlitbe vidíme aj ďalšie dôležité veci.
V modlitbe spomína Božiu spravodlivosť a milosrdenstvo, dôslednosť a Božiu veľkosť. Áno, Boh je taký. Keď raz uzavrie zmluvu s človekom, naplní ju do poslednej bodky. V dobrom i zlom. Nehemiáš apeluje na Boha, aby pozorne počúval jeho modlitbu, ktorú odrieka dennodenne; nie za seba, ale za svojich rodákov, Izraelitov. Hoci on sám podľa všetkého žije čestne, predsa vyznáva hriechy za ľud, ku ktorému patrí, za dom svojho otca, lebo si uvedomuje, že hrešili proti Bohu. Nesie zodpovednosť za to, v čom pravdepodobne nemá až takú vinu on sám. A pripomína si v modlitbe to, čo povedal už Mojžiš, že keď sa spreneveria, budú rozptýlení medzi národy, ale zároveň sa aj potešuje slovami Božieho zasľúbenia, kde Boh prisahal, že ak sa k Nemu navrátia a budú zachovávať Jeho prikázania, odpustí im a navráti ich späť na miesto, ktoré im vyvolil, aby tam prebývalo Jeho meno. Zároveň pripomína, že Boh je ten, kto si ich vyvolil a oni sú Jeho ľudom.
Nehemiáš sa takto môže modliť, lebo pozná Hospodina. Pozná zákon a pozná aj zasľúbenia, ktoré Boh dal a vie, že Boh je vo svojom konaní verný. Navyše má pokorné srdce plné úcty a bázne k Bohu.
Milí b. a s., teraz v pôstnom období je tu aj pre nás čas kajať sa, vrátiť sa k Bohu a dôkladne vyčistiť svoje srdcia, mysle, svoju motiváciu a pohnútky, ktoré nás vedú k určitému konaniu. Je to čas, kedy môžeme prežiť úplnú slobodu od hriechu, zla a žiť život v poslušnosti Božiemu slovu. Pôst je časom, kedy sa máme viacej skláňať pred Bohom, hoci nastupujeme do času, kedy začneme pracovať aj v záhradách a budeme zavalení každodennými povinnosťami o to viacej.
Nehemiáš nám je príkladom aj v tom, koľko lásky má v srdci, keď dokáže prosiť Boha o odpustenie aj za iných a ráta sa medzi nich. Preberá na seba kolektívnu vinu a aj zodpovednosť. Nehľadí na svoje osobné dobro, ale hľadá prospech pre celý národ, keď chce byť pomocou pri obnove hradieb. Je ten, ktorý nás volá, aby sme sa rozpomenuli na Božie zasľúbenia, dôverovali Bohu v každej chvíli svojho života a naučili sa čakať na Jeho konanie. Učí nás súcitu s tými, ktorí ho potrebujú a zápasu za tých, ktorí sú unavení a biedni v živote. A to je „len“ čašník Nehemiáš.
O čo viacej robí pre nás Pán Ježiš? V čom všetkom je tým, ktorého máme nasledovať a vkladať svoje nohy do Jeho šľapají? Kiežby sme mali dostatok sily, múdrosti, lásky a sebazaprenia, a aby sme vedení Duchom Svätým prežili aj počas tohtoročného pôstu svoju obnovu v srdciach. Nie na chvíľu, ale aby nám ostala aj do budúcnosti, premieňala náš život a aj životy ostatných. Kiež by aj v našich srdciach bola podobná túžba k návratu tam, kde sme pri Pánových nohách, tam, kde zaznieva Božie slovo a modlitba. Milí b. a s., využime čas pôstu čo najlepšie, nepremárnime ho ničím. Kajajme sa, modlime sa, čistime svoje srdcia a napĺňajme ich hodnotným a požehnaným obsahom. Amen.