SB – I – Štedrý večer – 24.12.2024
Text: 1.Kronická 16, 34 – 35
34 Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; veď Jeho milosť trvá naveky. 35 A vravte: Pomáhaj nám, Bože našej spásy! Zhromaždi a vytrhni nás spomedzi pohanov, aby sme ďakovať mohli Tvojmu svätému menu, honosiť sa Tvojou chválou!
KÁZEŇ.
Milí b. a s., aj navonok je všetko pripravené a umocňuje to v nás sprítomnenie najkrajších sviatkov v roku, Vianoc. Naše domácnosti rozvoniavajú napečenými koláčmi a kapustnicou, pečenou rybou a ďalšími tradičnými dobrotami. Neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej výzdoby je vianočný stromček. Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Za vznikom vianočného stromčeka vraj stáli pôvodne luteráni, ktorí taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu. Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia.
Pôvodné vianočné stromčeky mali skromné zdobenie. Boli to obyčajné malé sviečky, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov, perníky, domáce pečivo, alebo podomácky vyrobené ozdoby z papiera, rôzne figúrky zo slamy či z kukuričného šúpolia. Neskôr sa pridali ozdoby zo skla, háčkované alebo paličkované ozdoby, sviečky či prskavky. Začiatkom 20. storočia sa objavili aj prvé jemné sklenené srdiečka, hviezdičky, snehové vločky či slzy, tiež salónky a čokoládové figúrky.
Prečo ich ale naši predkovia na stromček dávali? Prečo my zdobíme stromček ozdobami dnešných čias? Prečo vôbec máme na Vianoce stromček?
Vianočný stromček nesie v sebe symboliku, na ktorú by sme nemali zabúdať. Ona nám totiž pripomína Božiu dobrotu.
Vianočný stromček, keď si ho predstavíme len nakreslený, vytvára trojuholník a teda nám pripomína Svätú Trojicu. Boha Otca Stvoriteľa, Boha Syna, Ježiša Krista Vykupiteľa a Boha Ducha Svätého Posvätiteľa. Je to ihličnan, stále zelený, čo symbolizuje život.
Sviečky na stromčeku sú obrazom hviezd a veľká hviezda na špici stelesňuje betlehemskú hviezdu. Podľa zvesti Biblie doviedla mudrcov z Východu do betlehema hviezda. Túto udalosť si pripomíname 6.1. vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom. Zároveň je svetlo symbolom Krista, ktoré preniká do temnoty tohto sveta a prináša poznanie pravdy.
Typickou ozdobou je vianočná guľa, ktorá nahradila pôvodné jabĺčka. Tie predstavujú prvý hriech Adama a Evy – neuposlúchnutie Božieho zákazu a dnes nám teda vianočné gule pripomínajú našu hriešnu podstatu a náchylnosť k hriechu. K tomuto patria aj reťaze pripomínajúce hada z rajskej záhrady, zvodcu a pokušiteľa.
Anjelikov a anjelské vlasy tiež vešiame na stromček. Sú to bytosti, ktoré prinášajú správy od Pána Boha. V čase narodenia Ježiša sa objavili zástupy anjelov, ktorí pastierom oznámili radostnú novinu o novonarodenom Mesiášovi.
Analógiu vianočných zvoncov môžeme nájsť v pasení oviec. Zvonce pripomínajú, že Ježiš nechce, aby sa žiadna z jeho „ovečiek“ stratila a nikdy sa nezastaví, aby našiel všetky svoje ovečky.
Na stromček zvykneme dávať aj šušky. Ich lupene pôsobia uzavreto a to nám pripomína, že máme držať spolu. Tak ako rodina najbližších, tak aj rodina cirkev. Dočítala som sa, že reprezentujú nádej a nesmrteľnosť.
Dnes sa dajú kúpiť umelé vianočné ruže, ktoré dotvoria celkový vzhľad stromčeka. Sú typickým kvetom Vianoc. Pôvod vianočnej ruže sa viaže k Mexiku. Chudobné dievčatko si nemohlo dovoliť žiadny dar k Ježiškovmu narodeniu, a tak natrhalo rastliny kvitnúce popri ceste a odnieslo ich k oltáru do kostola. Lupene symbolizujú betlehemskú hviezdu a červená farba krv Ježiša pri ukrižovaní.
Milí b. a s., pri všetkých týchto vianočných ozdobách si môžeme uvedomiť to, že Boh je dobrý. Vyjavil sa nám v troch podobách. Stvoril nás, vykúpil a posväcuje náš život. Toto neplatilo len pre tých ľudí, ktorí osobne zažili narodenie Ježiša v Betleheme, alebo pre prvých kresťanov, ktorí sa dennodenne stretávali s Ježišom, videli na vlastné oči Jeho zázraky a počuli slová, ktoré vnášali do ľudských sŕdc nádej. A netýkalo sa to len apoštolov, na ktorých zostúpil Duch Svätý, aby skrze nich robil veľké veci Božie. Týka sa to každého jedného z nás. Lebo Boh je aj našim Tvorcom, aj nás vykupuje z hriechov, ktoré konáme a dáva nám dar Ducha Svätého, ktorým nás chce oddeliť od ostatných, aby sme boli Jeho vzácnym, Božím ľudom. Chce nás vytrhnúť z ruky zlého už tu v časnosti a dať nám potom, keď prejdeme do večnosti, život, ktorý budeme žiť naveky v Jeho blízkosti.
Aj pre nás dnes platí, že nás Pán Boh vedie a ukazuje nám rozličné znamenia – vtedy to bola hviezda – aby nás priviedol k sebe. Dnes to môžu byť ľudia, s ktorými sa stretávame, a ktorí nám otvárajú oči, aby sme videli živého a konajúceho Boha aj vo svojom živote a tak sa pre nás stávajú anjelmi, ktorí nám tlmočia Božiu vôľu, zachraňujú nás, aby sme nezahynuli pre večný život. Radosť, ktorú nám prinášajú, v nás vzbudzuje túžbu ďakovať Bohu.
Dnes sme tu zhromaždení ako ľud Boží, ktorý chce ďakovať Bohu za jednorodeného Syna, narodeného v Betleheme, daného nám ku spaseniu. Táto udalosť nás zomkýna dovedna, aby sme všetci horlili za meno Božie, uvedomovali si ten obrovský dar, ktorý nám dáva Boh a my si to dnes môžeme po roku znovu pripomenúť.
Ďakujme za to, že sme živí a zdraví a mohli sme dnes prísť sláviť najkrajšie sviatky v roku. Lebo ani to nie je samozrejmosť pre všetkých ľudí. Koľkí sa Bohu stratili z dohľadu, lebo si myslia, že bez Neho sa im bude žiť lepšie a ľahšie, že budú slobodní. Zvony, tie na stromčeku, ale aj tie kostolné nám pripomínajú, že Boh nás hľadá. Nechce prísť ani o jedného z nás, lebo je dobrý. Chce dobré aj pre nás. Chce nás mať raz tam, kde už nebudeme trpieť ani fyzicky, ani duševne. Vo svojom nebeskom kráľovstve, kde bude len pokoj, radosť a láska. Urobil preto všetko. Obetoval sám seba, aby sme mohli byť zachránení. Aj to nám pripomínajú Vianoce skrze červenú vianočnú ružu.
Áno, je ľahké sa stratiť, pretože pokušiteľ využíva všetko, len aby nás oddialil od Boha. Darí sa mu, lebo je výmyselník a ponúka nám toľké veci, ktoré odvádzajú našu pozornosť od toho, čo je naozaj dôležité. Niekedy ani nepostrehneme, a naša myseľ je úplne inde, náš čas prejde tak rýchlo, že sa ani nenazdáme a zistíme, ako múdrejšie a zmysluplnejšie sme ho mohli využiť.
Boh, Hospodin, je však dobrý, Jeho milosť trvá naveky. Takto Ho ospevovali a Mu ďakovali už v dobe Starej Zmluvy. V čase, kedy žil kráľ Dávid, miláčik Hospodinov, Bohom vyvolený kráľ pre Izrael. Dnes sme počuli slová, ktoré sa nachádzajú nielen v 1.knihe Kronickej, ale aj v Žalmoch, je to jeho chválospev Bohu. Je to ukážka toho, ako chváliť Hospodina, nášho Boha, uvedomovať si Jeho dobrotu a prosiť Ho o Jeho ochranu i vedenie. Je to príklad ako ďakovať a ako zostávať v Božej blízkosti.
V súvise s týmto chválospevom je udalosť, kedy dal kráľ Dávid preniesť truhlu Hospodinovu na Sion. Boli v nej uložené dosky Božieho zákona, Desatoro a Áronova palica. Bol to symbol Božej prítomnosti. Vieme, že chcel Bohu postaviť chrám, ale keďže bol bojovník a na jeho rukách bolo veľa preliatej krvi, táto výsada prešla až na jeho syna Šalamúna. Dávid chcel zjednotiť bohoslužbu na jedno miesto, čo sa stalo neskôr. Zomknúť Boží ľud, tak ako nám to pripomínajú šušky na vianočnom stromčeku.
Aj my môžeme oslavovať Pána Boha jednotlivo, doma, iba v kruhu svojej rodiny. Ale Duch Svätý nás volá do spoločenstva s ostatnými. Spolu chváliť Boha, ďakovať Mu, rozprávať o Jeho veľkých skutkoch a zázrakoch, deliť sa spoločne o to, čo sme s Ním a v Jeho blízkosti prežili. A tým sa navzájom povzbudzovať vo viere.
Kráľ Dávid je pre nás kresťanov kľúčovou postavou, lebo z jeho rodu pochádza aj Ježiš. Ten, ktorý bol prorokmi už dávno pred svojim narodením zasľúbený a očakávaný. Ten, ktorý je centrom Vianoc a dôvodom Vianoc. Bez Neho sú to len sviatky bez obsahu a významu. A je to zvláštne, keď ľudia svätia Vianoce a neveria v Ježiša Krista. Milí b. a s., tak ako chcel mať Dávid truhlu Hospodinovu v centre života – svojho i ľudí, ktorým vládol, tak aj my by sme mali túžiť, aby v centre nášho života bol Pán Ježiš, lebo v Ňom sa prejavila v najväčšej miere Božia dobrota. Boh je dobrý a ukazuje nám to na našich životoch. A to keď nám dáva dobré veci, aby sme sa tešili a boli šťastní, ale aj vtedy, keď na nás dopustí niečo ťažké, aby nás navrátil späť k sebe. On vie, čo potrebujeme.
Rozumie nám dokonale, veď svojim narodením z Márie sa stal plnohodnotným človekom. Stal sa jedným z nás okrem hriechu, aby nám rozumel a aby sme mohli v Neho uveriť.
Aj ten dnešný deň, hoci bude plný krásy, dobrôt, darčekov, predsa je o Ňom a o Božej láske. A tak keď budeme jesť všetky tie dobroty, či sedieť pri vianočnom stromčeku, nezabúdajme na Neho, na Pána Ježiša Krista. Nezabúdajme na Neho v dnešný deň štedrosti a hojnosti, ale ani v tie dni všedné, ktoré prídu rýchlo. Aj my sa pripojme k Dávidovi a jeho ľudu a ďakujme Hospodinu, lebo je dobrý a Jeho milosť trvá naveky.
Amen.
