Text: Marek 16, 19 – 20
Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do neba a posadil sa na pravici Božej. Oni však vyšli a kázali všade a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.
KÁZEŇ
Milí b. a s., dnes si pripomíname veľkú udalosť vstúpenia Pána Ježiša na nebo. Vychádza na 40. deň od vzkriesenia, preto tento sviatok cirkev slávi každý rok práve vo štvrtok. Počas 40 dní po svojom vzkriesení sa Pán Ježiš ukazoval mnohým. Aj evanjelista Marek podáva svedectvo o tom, že Ježiš sa zjavil Márii Magdaléne hneď po svojom vzkriesení, potom dvom učeníkom, ktorí išli do poľa a našli by sme správy o ďalších, ktorí Ho videli živého. Učeníci počuli svedectvá od týchto ľudí, ale neverili im. Preto sa Pán Ježiš zjavil aj im a karhal nedôveru a tvrdosť ich srdca. No zároveň ich poveril dôležitou úlohou ísť do celého sveta a kázať evanjelium všetkému stvoreniu. Myslím si, že Marek zachytáva len časť ich rozhovoru a verím, že keby boli v tom čase mobily alebo kamery, mali by sme podrobnejší záznam. Určite sa vzkriesený Ježiš rozprával so svojimi učeníkmi o rôznych veciach, ale v Biblii máme len to podstatné, čo potrebujeme počuť aj my v dnešnej dobe.
Pán Ježiš im sľúbil, že dostanú od Neho určitú moc konať zázraky a práve znamenia, ktoré sa budú diať aj ich rukami, budú potvrdením toho, že je s nimi a že On je živý. Keby sme chceli konkrétne vedieť, čo všetko sa ich rukami udialo, mohli by sme nazrieť do Skutkov apoštolských, kde sú záznamy o tom, ako žila prvá cirkev, ďalej by sme videli, ako apoštolovia, teda učeníci Pána Ježiša konajú svoju úlohu a aj za cenu života zvestujú evanjelium a videli by sme ako Pán Ježiš zastavuje na ceste aj toho najväčšieho vtedajšieho odporcu cirkvi, Saula a robí z neho Pavla, jedného z najvýznamnejších apoštolov. Takže Skutky ako kniha plná rôznych ukážok života kresťanov a šírenia Božieho slova je celkom zaujímavým čítaním, ktoré nás vtiahne do tej doby a ukáže nám, cez čo všetko museli Ježišovi nasledovníci prejsť, ale aj ako im bol Boh v živote prítomný.
Evanjelista Marek podáva len strohú a stručnú správu o tom, že keď bol Pán Ježiš vzatý do neba, teda ukončil svoju telesnú epochu v tomto svete, posadil sa na pravici Božej a Jeho učeníci vyšli a kázali všade, Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Nepíše teda nič konkrétne, čo sa dialo. Ani samotné vstúpenie Ježiša nemáme podrobne opísané v tomto evanjeliu v porovnaní s Matúšovým a Lukášovým.
Napriek tomu môžeme z tohto krátkeho textu vyčítať viaceré skutočnosti. Samotná udalosť vstúpenia Ježiša na nebo je ukončením Jeho telesnej prítomnosti a potvrdením toho, čo hovoril už predtým učeníkom, že príde čas, kedy už nebude s nimi tak ako doteraz, ale vráti sa späť k Otcovi. Práve evanjelista Ján zachytil rozhovor o tomto, keď Tomáš povedal: „Nevieme, Pane, kam ideš; ako by sme teda znali cestu?“ Teraz však, keď Ho videli živého a dal im možnosť byť účastnými Jeho vstúpenia na nebo v priamom prenose, mohli si utvrdiť srdcia vo viere v Neho a rozpomenúť sa na všetky tie rozhovory, ktoré spolu mali. Marek napísal, že Pán Ježiš sa posadil na pravici Božej. Vrátil sa teda k svojmu Otcovi. A to zachytáva aj náš oltárny obraz, na ktorom vedľa seba sedia Boh Otec a Boh Syn, ktorý má v rukách kríž a zemeguľu a rovnako má zemeguľu v rukách aj Otec. Dnes sa síce tejto téme nebudeme venovať hlbšie, ale poviem len to, že to znamená zavŕšenie Jeho diela, potvrdzuje to Jeho božskú autoritu a Jeho korunováciu za kráľa. V podstate to vyznávame aj v Kréde.
Milí b. a s., my sme síce neboli pritom, ako Pán Ježiš vstupoval na nebo, verím, že nám stačia svedectvá Novej Zmluvy, ale poverenie a úlohu zvestovať ďalej evanjelium máme všetci. A tu nám Marek v jednej vete pripomína, že učeníci naozaj išli a kázali všade evanjelium. A možno to znie tak celkom pekne a jednoducho, že to všetko robili. Presne tak, ako keď píšem kňazskú správu o živote cirkevného roku a tam konštatujem, čo všetko sa dialo, čo sa nám podarilo, koľkí ľudia ochotne pomohli, koľké zázraky sme cez ten čas prežili a ako bol Pán Boh s nami. Ale vieme, že za tým sú aj ťažkosti, cez ktoré sme prechádzali, neraz aj sklamania z neochoty ľudí, ktorí neprejavili záujem a mnohá námaha a práca, ktorá nás stála čas a peniaze, niekedy aj na úkor našich rodín a blízkych, či oddychu alebo našich koníčkov a záľub. Ani Marek toto nepopisoval podrobne. Práve tie Skutky apoštolov nám dávajú bližšie nazrieť. No predsa je aj strohá informácia o ochote učeníkov ísť a kázať pre nás motiváciou a príkladom, aby sme rovnako aj my konali svoje poslanie v tomto svete, ktorým nás poveril náš Pán.
Povzbudením nám má byť aj to, že On síce odišiel, ale Jeho pomoc môžeme vo svojom živote vidieť, cítiť, prežívať a to aj cez rozličné predivné okamihy, kedy prichádzajú „znamenia z neba“, ktoré potvrdia, že nejdeme vlastnou cestou, ale tou, ktorú nám vytýčil náš Pán.
Kázať evanjelium sa dá rozličným spôsobom. Nielen slovami, keď hovoríme o Pánovi Ježišovi a o tom, čo pre nás urobil. Ale aj svojim životom, v tom ako sa správame k druhým, aké postoje zaujímame. Tak ako Pán Ježiš, tak aj Jeho učeníci konali službu. A to je v porovnaní s tým, ako žije tento svet a presadzuje svoju moc, úplne odlišné. Vo svete mať moc znamená ovládať druhých a za každú cenu naplniť svoju vôľu. Pán Ježiš konal ako služobník, ktorý druhým pomáhal, zaujímal sa o tých najbiednejších, uzdravoval nemocných, dával nádej tým, ktorí stratili zmysel života a preukazoval lásku od tých najmenších až po posledného človeka, ktorého vyčlenili na okraj spoločnosti.
Milí b. a s., služba druhým nesie v sebe istú náročnosť, lebo to mnohokrát znamená zaprieť seba samého; dať toho druhého na prvé miesto pred seba a nájsť si čas, obetovať prostriedky na úkor seba. Ale ak sme ochotní to urobiť, verme, že tým nestratíme, ale získame. A čo je najdôležitejšie, Božia ruka bude s nami. Aby sme však vedeli, akým spôsobom túto službu robiť, potrebujeme poznať nášho Pána a Spasiteľa, ktorý nám je príkladom, motiváciou a tiež pomocou, aby sme vedeli v láske konať svoju službu.
Milí b. a s., dnešný sviatok vstúpenia Pána Ježiša nám teda nanovo pripomína, že hoci On odišiel do neba, nezabudol na nás, ale sprevádza nás
týmto životom, povoláva k službe evanjelia, ktoré máme zvestovať slovom i skutkom a požehnáva naše snaženia znameniami, ktoré potvrdzujú, že sme na Jeho ceste.
Možno máme pocit, že nás je málo aktívnych v cirkvi a veľakrát je to aj pravda a realita, ale povzbudzujme sa navzájom, aby sme napriek tomu v službe neustávali. Veď tam, kde je Božie požehnanie, tam prichádza aj rozrastanie Božieho kráľovstva na zemi a radosť z každého úspechu, hoci pre tento svet nemusí znamenať veľa. Osobne si myslím, že nášho zboru sa Božia ruka v tom dobrom dotkla už veľakrát a aj predivne, kedy sme sami videli, že Pán Boh je s nami. Nech nám je to povzbudením ku ďalšej práci a službe, lebo ju veľa ľudí potrebuje.
Amen.