Text: Marek 10, 35 – 45
35Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame.“ 36On sa ich však opýtal: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ 37Odpovedali mu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 38No on im povedal: „Neviete, čo si žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?“ 39Oni odpovedali: „Môžeme.“ Nato Ježiš povedal: „Kalich, ktorý ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení. 40Ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené.“ 41Keď to počuli ostatní desiati, začali byť na Jakuba a Jána mrzutí. 42Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. 43Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník, 44a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluha všetkých. 45Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“
KÁZEŇ.
Milí b. a s., rok 2026 je v našej cirkvi rokom služby. Zároveň slávime 35. výročie Evanjelickej diakonie. Diakonia je mnohostranná praktická služba a my ju konkrétne poznáme len okrajovo, keďže žiadne stredisko sa v najbližšom okolí nenachádza. No sú Cirkevné zbory, kde ju majú rozvinutú a pomocou ktorej pomáhajú najmä najstarším ľuďom napĺňať praktickú službu lásky. Strediská evanjelickej diakonie sú sociálne zariadenia, domovy dôchodcov pre tých, o ktorých sa nemá kto postarať, resp. potrebujú 24 – hodinovú starostlivosť, ktorú im najbližšia rodina nemôže poskytnúť. Takisto je to aj Evanjelická spojená škola internátna pre hluchoslepé deti v Červenici, ktoré tam bývajú a učia sa podľa svojich potrieb.
Nedeľa po Vstúpení Pána Ježiša na nebo je tento rok určená ako Nedeľa Diakonie. Aj ofera z dnešnej nedele bude odoslaná pre evanjelickú diakoniu, konkrétne do Strediska evanjelickej diakonie vo Vranove nad Topľou na zakúpenie schodiskového sedačkového výťahu, aby sa mohli najmä tí najslabší bezpečne pohybovať v zariadení.
Vždy, keď máme na niečo prispieť, či je to už cez cirkev alebo iným spôsobom, pýtame sa prečo. Prečo by sme sa mali podieľať na niečom, čo nie je pre nás, čo sa nás osobne netýka, čo nie je v našej dedine alebo cirkevnom zbore, a keď sa možno bojíme, kde tie peniaze skončia. Človek si prirodzene kladie takéto otázky. Odpoveď, prečo by sme mali napriek týmto otázkam prispieť a pomôcť práve tým, ktorí nám to nijako oplatiť ani vrátiť nemôžu, nám ukazuje dnešný text, keď počujeme, že Pán Ježiš prišiel, aby nám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.
Predtým než povedal tieto slová svojim učeníkom, prebehol rozhovor, ktorý znie možno prekvapivo aj pre nás. Rozhovor dvoch bratov, učeníkov Jakuba a Jána s Pánom Ježišom. Títo dvaja od Neho chceli nezvyčajnú vec, aby im dal sedieť vo svojej sláve jednému po pravici a druhému po ľavici. Ich ambície sa premietli do budúcnosti, ale podľa všetkého tak trochu nepochopenej. Zaujímavé je, že predtým Ježiš hovoril o ceste do Jeruzalema, ktorá bude pre Neho náročná, lebo bude vydaný do rúk veľkňazov a zákonníkov, odsúdia Ho na smrť a zabijú. Ktovie, čo za týmito slovami videli učeníci. Či len slávu, o ktorej mali svoje predstavy a nerátali s tým ostatným a možno ich predstavy ovplyvnili ľudské predstavy o Mesiášovi ako politickom vládcovi. V každom prípade musel Pán Ježiš poopraviť ich smerovanie a práve preto opäť pripomenul, do akej úlohy Ho Boh povolal. Do úlohy služobníka, ktorého láska Ho dovedie až na smrť.
Milí b. a s., my sme si pri skúmaní života učeníkov na biblických hodinách povedali, že každý z nich sa musel zmeniť, obrátiť, premeniť svoje myslenie, aby sa mohol stať apoštolom, čiže nositeľom zvesti evanjelia. V každom z nich sa museli zlomiť tie ľudské egoistické sklony a musel prejsť prerodom vlastného ja, aby mohol nasledovať Krista. Každá sebarealizácia musela ustúpiť a vpredu sa mal nachádzať ten, kto potrebuje pomoc. A toto sa má diať aj pri nás. Pán Ježiš nemá byť pre nás prostriedkom ako dosiahnuť svoje plány; ani Tým, kto nás pozdvihne, aby nás druhí obdivovali. V Božom kráľovstve, teda medzi tými, ktorí uverili v Krista a chcú Ho nasledovať, majú platiť iné pravidlá ako vo svete, ktorý má široké lakte a myslí len na svoje dobro. V cirkvi je veľkosť človeka hodnotená podľa iných pravidiel. Nie podľa postavenia, ale podľa toho, ako hlboko sa dokážeme skloniť k druhým. Pán Ježiš hovorí, že ten, kto chce byť veľkým, nech sa stane malým, čiže služobníkom ostatných: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých“.
Pán Ježiš nám tiež preukázal službu a to tú najväčšiu, keď dokázal obetovať to najcennejšie, svoj život ako výkupné za mnohých, aby boli zachránení. Za Jeho príkladom sme povinní aj my prinášať obete. Niekedy sa jedná o náš čas, pomoc druhým, inokedy o našu dobrú radu a prijatie človeka takého, aký je, ale služba sa týka aj našej ochoty prispieť finančne. Vidieť potreby druhých a zapojiť sa aktívne do pomoci, hoci vieme, že sa nám to nevráti.
Pán Boh už v Starej Zmluve prikázal starať sa o tých, ktorí sú biedni, chorí, cudzinci, siroty a vdovy. A my vieme, že aj v Novej Zmluve by sme našli príklady tejto starostlivosti a rovnako výzvy k podobnej službe. Hneď po vzniku prvých cirkevných spoločenstiev videli apoštolovia potrebu starať sa o tých, ktorí nikoho nemali. Najmä v Jeruzaleme bolo veľa vdov, ktoré nemali žiadne prostriedky na živobytie. Preto zriadili prvých diakonov, ktorí mali úlohu praktickej pomoci a to aj finančného zabezpečenia takýchto ľudí. Mnohí z prvých kresťanov predávali svoje majetky a skladali apoštolom k nohám, aby sa rozdelilo pre všetkých podľa ich potrieb. Takže ako máme napísané v Skutkoch apoštolských, prví kresťania mali všetko spoločné a tak si pomáhali aj po sociálnej stránke, v praktickej službe každodenného života.
V dnešnej dobe žijeme v dobe istého sociálneho zabezpečenia štátom, ale pre mnohých je to dosť málo na to, aby mohli fungovať. A cirkev sa snaží skrze Strediská diakonie byť nápomocná najmä našim ľuďom, evanjelikom, keď im poskytuje praktické služby, ubytovanie, každodennú starostlivosť. Sú to miesta, kde títo ľudia nachádzajú nielen možnosť dožiť, ale hlavne byť v dôstojnom a bezpečnom prostredí, kde sa prihliada na ich osobné potreby.
Určitým spôsobom tam môžeme vidieť aj model spoločenstva, kde sa má prejaviť obetavá láska. Svet nepotrebuje tých, ktorí mu už nemôžu dať svoju prácu, lebo zostarli, a preto sú často odsúvaní a vnímaní za nepotrebných. Ale Kristus nás učí starať sa aj o takýchto ľudí a prejavovať im lásku aj malým príspevkom. Stačí menej, ale keď to urobia viacerí, naplnia sa potreby mnohých.
Milí b. a s., myslime dnes viac na druhých ako na seba. Berme slovo Božie ako výzvu, aby sme dokázali aj v tomto zmysle, keď prispejeme, byť nasledovníkmi Pána Ježiša.
Amen.
Modlitba.
Dobrotivý náš Pane, ďakujeme Ti za veľkosť Tvojej lásky, ktorú si nám prejavil vo svojom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi, keď bol ochotný za nás obetovať svoj život. Ďakujeme aj za Jeho príklad služby lásky, ktorú konal, keď uzdravoval chorých, všímal si biednych, prinášal slovo útechy a zmierňoval utrpenie tých, ktorým nikto nevedel pomôcť, dokázal sa skloniť k tým, ktorých druhí nemali za nič. Prosíme, pomôž, aby sme aj my boli ochotní skloniť sa k našim blížnym, k tým, ktorí potrebujú našu pomoc a nemôžu nám ju nijako oplatiť. Daj nám vnímavé srdcia a ochotné ruky, ako aj dostatok súcitu a milosrdenstva, ktoré im dokážeme prejaviť aj v praktickej službe, či finančnej pomoci. Daj nám láskavé srdcia ochotné postaviť toho druhého pred seba a naplniť jeho potreby. Pomôž nám Pane, nasledovať Tvoje šľapaje, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta v konkrétnej službe druhým.
Prosíme aj za tých, ktorí pracujú v diakonických strediskách v rôznych funkciách, aby si bol s nimi, požehnával ich prácu a dával im dostatok síl i lásky, aby dokázali byť predĺženou rukou Krista v službe tým najzraniteľnejším. Pane, buď s nami všetkými!
Amen