Text: Skutky apoštolov 11, 22 – 24
Správa o tom dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie. Keď prišiel ta a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi. Bol totiž Barnabáš muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A pripojil sa k nim početný zástup. Amen.
KÁZEŇ
Pražský orloj alebo aj Staromestský orloj sú vlastne stredoveké astronomické hodiny umiestnené na južnej strane veže Staromestskej radnice v Prahe. Prvý krát bol historicky doložený v listine z roku 1410.
Okrem iného sa na tomto orloji každú hodinu počas dňa v dvoch okienkach ukážu po dvaja apoštolovia. Tak podobne ako to máme my na kazateľnici, aj oni majú pri sebe svoje atribúty, čiže symboly. Súčasné sošky 12 apoštolov vytvoril sochár a bábkar Vojtech Sucharda v roku 1945 a sú podobné tým pôvodným, hoci to nie sú presné repliky. Pôvodné sochy zhoreli v roku 1945 pri požiari radnice. Tieto pohyblivé figúry apoštolov boli na orloji s istotou už v roku 1866 po veľkej rekonštrukcii. Možno ste niektorí boli v Prahe a videli ste orloj na vlastné oči.
Prečo to všetko ale spomínam?
Medzi apoštolmi sa nachádzajú aj dvaja, ktorí nepatrili do kruhu 12, a to Pavol a Barnabáš. Apoštolovia, ktorí sa nimi stali až po smrti a vzkriesení Pána Ježiša. O Pavlovi toho zvyčajne počujeme dosť, je nám známy najmä cez svoje listy cirkevným zborom a jednotlivcom, ale aj zo Skutkov apoštolských, kde sa môžeme dočítať o jeho troch misijných cestách.
Kto je ale Barnabáš? Čo o ňom vieme? Málo. Ale predsa by sme našli o ňom viaceré krátke zmienky v Skutkoch apoštolov a na ich základe si vieme o ňom utvoriť obraz. A tak by sme mohli povedať, že to bol: nenápadný líder, ktorý bol v tieni Pavla; influencer influencerov; kresťan, ktorý nielen rozprával, ale aj konal a bol štedrý voči vtedajšej cirkvi. Bol vzdelaný, bol levítom, takže vyučoval Tóru, teda Zákon v chráme a jedným z jeho obdarovaní bolo, že bol hľadačom talentov a tímovým hráčom. Na Pražskom orloji je znázornený s koženým zvitkom v pravej ruke a kameňom v ľavej ruke ako symbolom jeho smrti, keďže podľa tradície bol 11.6. ukameňovaný. Pochádzal z Cypru, ale žil v Jeruzaleme a istý čas v Sýrskej Antiochii. Mal dve mená – Barnabáš, čo znamená syn potešenia alebo povzbudenia a Jozef, čo znamená: nech Boh rozmnoží, Boh pridá. A tieto mená ho do veľkej miery aj charakterizovali.
Milí b. a s., tento rok je hlavnou témou našej cirkvi služba. V prvom rade príklad Pána Ježiša, ktorý sám povedal, že neprišiel vládnuť, ale slúžiť a presne podľa toho aj konal. Príkladom nám majú byť aj tí, ktorí uverili v Pána Ježiša a svoj život oddali Bohu, no nie v utiahnutí sa od tohto sveta, ale v službe druhým. A jedným z nich je aj Barnabáš.
Barnabáš, o ktorom vieme veľmi málo a predsa priniesol tomuto svetu tak veľa, keď sám konal misiu, bol pomocou aj Pavlovi a so svojou miernou povahou budoval vzťahy a záležalo mu na každom. Práve Barnabáš pomohol Pavlovi začleniť sa do spoločenstva cirkvi, keďže všetci ostatní sa ho báli, lebo bol prenasledovateľom kresťanov. Ale Barnabáš mu dal šancu, videl v ňom nádej pre prácu na Božej vinici. Nerád vstupoval do konfliktov, skôr sa im vyhýbal. Bol obetavý, keď predal svoje pole na Cypre a utŕžené peniaze priniesol apoštolom k nohám, aby ich použili pre celé spoločenstvo. Ujímal sa tých, ktorí boli na okraji skupiny, napr. Jána Marka, ktorého sa zastal. Okrem toho povzbudzoval druhých k viere, viedol ich a staral sa o nich.
Isteže mal aj svoje slabé stránky, tak ako ich máme všetci. Pán Boh ho však použil ako svoj nástroj pri budovaní prvotnej cirkvi. Ako sme to počuli v krátkom texte, bol svedkom pribúdania kresťanov, rastu cirkvi Kristovej a napomínal, aby tí, čo uverili, zostali Pánovi verní. U vedúcich predstaviteľov požíval vážnosť a úctu, dôverovali mu a videli v ňom nielen svojho spolupracovníka, ale aj apoštola.
Apoštolovia boli poslami dobrej správy, evanjelia o Božej milosti a láske v Ježišovi Kristovi. Túto zvesť prinášali nielen medzi Židov do synagóg, ale aj medzi pohanov, aby ľudia mohli v Ježišovi Kristovi nájsť svojho Záchrancu a Spasiteľa. A k tomuto poslaniu sme povolaní aj my dnes.
Možno niektorí z nás majú povahu podobnú tej Pavlovej, možno iní sú ako Barnabáš, alebo možno ako niekto iný z Ježišových učeníkov. Možno sme typy, ktoré sa snažia riešiť životné situácie v kľude, s pokojom, možno naopak, vzbĺkneme rýchlejšie. Podstatné však je, aby sme chceli počuť Božie volanie do služby cirkvi a teda Jemu a boli ochotní prinášať niekedy aj obete. Myslím, že máme aj takýchto ľudí. A možno o niektorých ani dosť veľa nevieme, lebo sú v tieni druhých, ale Pán Boh vidí ich prácu a službu.
Milí b. a s., dnes máme náš tradičný Deň kresťanskej rodiny, počas ktorého chceme tráviť spolu viac času ako obvykle počas nedieľ. Chceme sa navzájom potešovať Božím slovom, povzbudzovať, tak ako to robil aj Barnabáš, keď videl, že niekto stojí na okraji. No rovnako sa chceme aj my napomínať, aby sme zostali verní Pánovi Ježišovi a to aj v tom zmysle, aby nám záležalo na cirkvi, na našom spoločenstve, aby sme ho budovali čo najlepšie.
Barnabáš sa tešil z toho, že Pán Boh aj ťažké okolnosti použil k dobrému. Keď sa po Štefanovej smrti ukameňovaním rozmohlo súženie zo strany Židov, kresťania sa zo strachu pred nimi rozpŕchli. Ale odchod z Jeruzalema neznamenal tragédiu, ba naopak, slovo sa šírilo po celej krajine, lebo kam prišli, tam o Ježišovi rozprávali. A nehovorili len Židom, ale aj pohanom. Tým pádom sa slovo šírilo a kresťanov pribúdalo.
Milí b. a s., my vidíme v cirkvi skôr úbytok. A neteší nás to, skôr bolí a trápi. A verím, že by sme chceli, aby medzi nás pribúdalo ľudí. Nie kvôli počtom v tabuľkách, ale kvôli tomu, aby čo najviac ľudí mohlo byť zachránených, spasených. Lebo čo nám prospeje, keby sme čokoľvek získali, keby sme stratili pritom spásu a večný život? Keď si toto uvedomíme, mali by sme cítiť potrebu druhým o Pánovi Ježišovi rozprávať, svedčiť im aj osobne, hovoriť im o tom, čo sme s našim Pánom prežili, ako predivne zasiahol do nášho života, ako ho zmenil. Možno z nás nikto nebude svetoznámy, veď to nie je ani dôležité. To, na čom naozaj záleží, je slúžiť tak, aby skrze naše ruky, možno myšlienky či slová Pán Boh zachraňoval druhých. Možno budeme v ústraní a ľudia budú hovoriť o iných, ale pred Bohom budeme vzácni a drahí, tí, ktorí počuli nielen o svojom povolaní, ale ho aj verne konali. Tak ako Barnabáš. A možno príde čas, kedy sa budeme tešiť z toho, že sa k nám pripoja ďalší, len k tomu je potrebné ich hľadať a hovoriť im o Spasiteľovi. Iste mať aj trpezlivosť, mnoho lásky a ochotné srdce.
Kiež nám v tom pomáha sám Trojjediný Boh, Otec, ktorý nás stvoril a dal nám všetky predpoklady k službe; Boh Syn, ktorý nám bol najlepším príkladom lásky a premenil aj naše srdcia a Duch Svätý, ktorý nás oddelil, posvätil, aby sme konali službu. On nech nám dáva aj dostatok síl dokázať sa oddeliť v tomto svete a nekonať podľa neho, ale podľa nášho Pána. Nech nás zmocňuje konať v súlade s Božou vôľou a pomôže zostať vernými Bohu až do smrti.
Amen