Text: Žalm 23, 1 – 6
Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku. 2Na pastvách zelených ma pasie a k vodám osviežujúcim ma privádza. 3Dušu mi občerstvuje, po spravodlivých cestách vodí ma pre svoje meno. 4Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. 5Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. 6Len dobrota a milosť bude ma sprevádzať po všetky dni môjho života a bývať budem v dome Hospodinovom dlhé časy.
KÁZEŇ
Žalm 23., najznámejší z knihy 150-tich Žalmov, je často používaný aj pri konfirmáciách ako jeden z textov, ktoré si deti vyberú, aby sa ho naučili naspamäť. Žalm, o ktorom vieme, že patrí kráľovi Dávidovi a automaticky sa nám pri jeho počutí v mysli vynorí Dávid ako pastier, ktorý sedí pri svojich ovečkách, drží v ruke palicu a premýšľa nad Božou dobrotivosťou a ochranou, ktorú mohol zažiť na svojich cestách. A hoci bol tento žalm napísaný mnoho stáročí pred Kristom, považujeme ho dodnes za aktuálny, ktorý sa možno stal pre niektorých aj modlitbou či vyznaním, ale všeobecne má čo povedať do života veriaceho človeka.
Milí b. a s., no najmä vy, milí konfirmandi, ktorí tu dnes budete stáť pred oltárom aspoň sčasti v tej pôvodnej zostave po 50. rokoch, tento Žalm ste už počuli v živote veľa krát. To, ako vnímame slová, aj tie Božie, záleží aj od toho, koľko máme rokov, v akej sme momentálne životnej situácii a či aj chceme za tým počuť viac, než len slová. A tak si myslím, že keď ste mali 14 rokov a počuli ste tento Žalm, boli to len slová, ktoré preleteli cez vaše uši, ale ešte ste celkom nerozumeli tomu, o čom Dávid hovorí a čo vyznáva. Chýbali vám k tomu skúsenosti vlastného života a myslím, že aj my ostatní sme v tom konfirmačnom veku boli na tom podobne. Málokto si v 14-tich rokoch uvedomuje vážnosť toho, čo sa pri konfirmácii deje a aké sľuby vysloví, k čomu sa zaviaže a čo potvrdí pred Bohom i kresťanským zhromaždením. Ale potom postupne pribudli roky a život priniesol prvé skúšky, v ktorých verím, sme si neraz všetci uvedomili, že tá konfirmačná bola v porovnaní s nimi dokopy nič. Život totiž prináša skúšky, na ktoré sa niekedy človek nemá kedy pripraviť a ani ako pripraviť. Preto sa im ocitá zoči voči a bez prípravy ich jednoducho musí zvládnuť alebo padnúť. Lebo nie všetko dokážeme dať, ako sa hovorí a občas nás to, čo prichádza do života, prevalcuje. Vtedy si uvedomíme, akí sme slabí a biedni, a aký môže byť život ťažký a náročný. Áno, počas života nejde všetko len tak hladko, ako by sme očakávali a ako by sme si priali. Ale aj tie náročné chvíle nám majú poslúžiť k dobrému. Majú nás urobiť silnejšími a zároveň slabšími. Silnejšími v tom, že budeme schopní postaviť sa životu a čeliť jeho výzvam, neklesneme pod prvým bremenom a nevzdáme sa v osobných zápasoch. A slabšími v tom, že sa budeme viacej spoliehať na nášho Pána ako na seba, svoje schopnosti, múdrosť, zdravie, silu a podobne. A práve takýto posun v myslení a živote vôbec vidíme u Dávida.
Dávid ako pastier zažil kadečo, keď sa staral o ovečky svojho otca, prevzal zodpovednosť a musel ich nielen pásť a napojiť, ale aj chrániť. Nemohol zutekať, keď sa blížilo nebezpečenstvo v podobe divých zvierat, musel zabezpečiť ich ochranu, aby prežili. A práve takéto skúsenosti a zodpovednosť už v mladom veku mu pomohli čeliť životným výzvam a naučili ho aj dôverovať Bohu vo všetkom, v každej chvíli života.
Myslím si, že aj keď už bol na kráľovskom dvore, sedel na tróne a spravoval Boží ľud, neraz si spomenul na tie časy mladosti, kedy pásol ovce. Obrazy pastierskeho života preniesol aj do slov 23. Žalmu. Pri každej spomienke na pastviny videl vo svojom živote Božiu dobrotivú ruku, ktorá ho zaopatrovala, aby nemal v ničom nedostatok. Boh ho pomyselne privádzal ku zeleným pastvinám a osviežujúcim vodám.
Milí b. a s., keby sme otvorili historické knihy Starej Zmluvy, vedeli by sme podľa nich zostaviť nielen jeho životopis, ale videli by sme aj jeho vieru a dôveru k Bohu, ktorá sa tiahla celým jeho životom, aj v tých chvíľach, kedy bolo dobre, darilo sa mu, ale aj vtedy, keď bolo zle, keď musel utiecť, bývať v jaskyni, skrývať sa pred Saulovými vojakmi, alebo utekať pred vlastným synom. Dávid ani v náročných časoch nezanevrel na svojho Boha, podriaďoval sa mu, dôveroval Mu a komunikoval s Ním svoj každodenný život.
Bohom bol pozvaný do života viery už od detstva, ale konkrétne vyvolený možno v konfirmačnom veku, kedy ho prorok Samuel pomazal za kráľa. A on sa Mu poddal a plnil Božiu vôľu, hoci nie vždy zvládol svoje životné skúšky na jednotku. V mnohých padol, zlyhal a potreboval Božie odpustenie.
Milí Zlatí konfirmandi, myslím si, že keď sa pozriete spätne do svojich životov, našli by ste tam niečo veľmi podobné. Božie prijatie v Krste Svätom za deti Božie, potom vážne pozvanie do života viery pri príprave na konfirmáciu, ako aj vydanie svojho súhlasu pri konfirmačnej slávnosti, ktorú ste mali v druhú júnovú nedeľu, ako je to dnes. Ale videli by ste tam aj to všetko, čo priniesol život, čo bolo niekedy naozaj veľmi náročné a možno aj nezvládnuté. Boli to – ako napísal Dávid – tie temné údolia, cez ktoré bolo potrebné prejsť a hoci ste mali strach, verím, že ste vo viere v Božiu pomoc prijali aj potrebných síl a to ostatné, čo bolo nutné, aby ste zvládli svoj boj.
Tak ako Dávida Pán Boh chránil a viedol, niekedy aj trestal a vychovával, tak ste to aj vy mohli vidieť vo svojich životoch a vnímať, že aj to ťažké bolo k dobrému pre vaše dni.
Dávid vyznal, že nebude mať nedostatku v ničom, a predsa boli obdobia, kedy nemal kde hlavu skloniť a živil sa tým, čo mu poskytla príroda. Nemať nedostatok v biblickom chápaní neznamená mať všetko, čo si zažiada moje srdce. Často si to mýlime, keď si myslíme, že Pán Boh nám musí dať to, čo chceme. On predsa vie, čo potrebujeme a do našich životov nám to posiela, možno skrze našu prácu, alebo aj skrze druhých ľudí. Zaopatruje nás všetkým potrebným, stará sa o nás po každej strane. A okrem telesných potrieb je to aj Jeho starostlivosť o našu dušu a ducha. Dávid to vyjadril takým možno pre nás zvláštnym obrazom: „Stôl mi prestieraš pred mojimi protivníkmi, hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený môj kalich.“ Ale hoci tomu nemusíme celkom rozumieť, môžeme z jeho slov cítiť dôveru, že Boh si ho vyvolil, uznal ho doslova za svojho miláčika a stojí počas života pri ňom.
My môžeme vo svojich životoch vnímať túto Božiu starostlivosť v tom, že tiež patríme nášmu Bohu od chvíle svojho krstu a máme možnosť o Ňom vedieť omnoho viac ako Dávid. Máme Božie slovo, v ktorom nachádzame mnoho dobrého a cenného pre svoj život. A máme Pána Ježiša, ktorý nás vykúpil a ponúka nám spasenie. Máme Ducha Svätého, ktorým sme boli poznačení, keď sme dostali Jeho závdavok pri krste a zasľúbenie, že nás bude sprevádzať životom. Kalich Božích dobrodení je aj v našich životoch preplnený, len nie vždy sme aj schopní aj ochotní to vidieť. Ale každá ďalšia skúsenosť s našim Bohom nám pomáha vnímať to všetko aj z inej strany.
Na záver už len krátky príbeh:
Raz skupina mužov sedela pospolu a rozprávali si všelijaké dobré i zlé skúsenosti. Ako ukončenie a zavŕšenie ich rozhovoru si povedali, že by sa mohlo niečo predniesť. Jeden mladík sa postavil a predniesol: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba…“ Určite navštevoval nejaký divadelný krúžok a jeho prednes bol veľmi, veľmi úspešný a musel predniesť Žalm ešte druhý a tretí raz až do ohromného potlesku. Druhý muž bol starší, zhrbený a ťažko ho bolo počuť. Bol sklonený a v rohu trochu mimo, predniesol: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba…“ A keď skončil, v miestnosti zavládlo absolútne ticho, až každý chlap sklopil hlavu a začal sa modliť. Mladík, ktorý prvý recitoval Žalm, vysvetlil dva úplne odlišné prijatia Žalmu a povedal: „Je očividné, že ja poznám Žalm, ale starý muž pozná Pastiera.“
Milí Zlatí konfirmandi, kresťanské zhromaždenie, pred konfirmáciou sme sa naučili odpovede na mnohé otázky, ale až život a jeho výzvy nám ukázali, aký dôležitý je vzťah s Bohom, konkrétne s Pánom Ježišom Kristom. Prajem nám všetkým, aby sme aj my mohli ako ten starý muž poznať dôverne Pastiera našich duší, Pána Ježiša Krista a s Ním kráčali ďalej týmto životom.
Amen