Text: Galatským 5, 22 – ZHOVIEVAVOSŤ
Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
KÁZEŇ
Milí b. a s., zaoberáme sa ovocím Ducha Svätého. Opäť pripomeniem, že toto ovocie neprinášame sami zo seba, ale je to dar od Boha. A ako taký je nám daný pre všeobecný úžitok, teda aby sme ním slúžili druhým. A práve ďalšie tri cnosti patria do druhého balíčka, ktorý je zameraný na ľudí. Ide o spoločenské cnosti, ktoré smerujú viacej k človeku ako Pánu Bohu.
Dnes budeme hovoriť o zhovievavosti.
Keby sme mali vysvetliť, čo je vlastne zhovievavosť, siahli by sme po synonymách, čiže podobných slovách, ktoré v trošku inej „farbe“ odhalia, čo to je za cnosť. Také najbližšie sú blahovôľa, znášanlivosť a zmierlivosť.
V slovníku sa uvádzajú tieto vysvetlenia: málo prísny, povoľný, mäkký, málo dôsledný v nárokoch na iných až benevolentný, priaznivo naklonený, tolerantný, chápavý, trpezlivý a citlivý.
V gréčtine slovo zhovievavosť znamená predovšetkým vytrvalosť v znášaní utrpenia a trpezlivosť s takými ľuďmi, ktorí zapríčiňujú vzplanutie hnevu a odporu.
Podľa týchto charakteristík je to človek, ktorý dokáže svojim postojom k druhým priniesť pokoj tam, kde sa schyľuje k búrke vo vzťahoch, snaží sa tolerantne pochopiť druhých a citlivo rieši problémy tak, aby zvíťazila medzi ľuďmi znášanlivosť a zmierlivosť. To je ten biblický pohľad, kedy je zhovievavosť chápaná ako dobrá cnosť, prinášajúca pokoj, zmier a nádej, že veci pôjdu k lepšiemu. Ak ju chápeme u veriaceho ako ovocie Ducha, tak prináša dobré práve tam, kde by iní konali úplne inak.
Zhovievavosť v našom ľudskom ponímaní môže vyznieť ako slabosť človeka, ktorý je málo prísny a príliš mäkký, aby niečo vyriešil, a preto to môže vyzerať ako benevolencia a prílišná tolerancia. Taký človek teda nie je dôsledný v nárokoch na iných a je povoľný, čiže nemá ustálené hranice, ale ich neustále dovolí posúvať.
Vždy záleží od toho, ako sa na to pozeráme, ale keďže je to zaradené medzi ovocie Ducha, tak by sme mali rešpektovať a vnímať to práve z toho pohľadu, ako to myslel apoštol Pavol.
Milí b. a s., v živote sa stretávame s rôznymi situáciami, do ktorých sa dostávame my sami alebo vidíme v nich druhých. A práve tam by sa malo odraziť to, že sme veriaci. Mali by sme sa neustále pýtať, či ovocie Ducha Svätého vidno na našom živote, našich postojoch, konaní. Lebo aj podľa toho nás ľudia poznajú, že sme kresťania.
Často sa stáva, že kresťania žijú v sebaklame, kedy majú pocit, že žijú správne – ak nikoho nezabili, neokradli, nepodviedli, hoci je to veľmi otázne, lebo keby sme išli do hĺbky týchto prikázaní, museli by sme priznať, že sme aj v nich zlyhali. Ovocie Ducha v nás by malo byť merítkom nášho vlastného posudzovania, teda sebareflexie, v ktorej by sme sa mali vidieť ako v zrkadle, či naozaj sme takí, akých nás chce mať Pán Boh.
Ak je zhovievavosť cnosťou, ktorú máme mať voči ľuďom, tak ju potrebujeme do každodenného života. Lebo každý deň sa s niekým stretneme a niekedy prídeme do stretu. Teda môže sa stať, že si neporozumieme, nepochopíme sa, ale jednoducho stretneme človeka, ktorý neprichádza v najlepšej nálade, alebo jednoducho je to typ, ktorý podnecuje k hnevu. Stretávame sa aj s ľuďmi, ktorí – niekedy nevieme prečo – majú voči nám odpor, teraz nemyslím, že by nás priamo neznášali, ale jednoducho odporujú, teda neprijímajú nič od nás a stavajú sa voči nám do opozície. Výsledkom života s takýmito ľuďmi alebo minimálne stretávania sa s nimi, je prežívanie utrpenia, ktoré nevieme odstrániť. Ak sme zhovievaví, máme dostatok síl k tomu, aby sme mali trpezlivosť a vedeli to zvládnuť s takýmito ľuďmi.
V čase, kedy písal apoštol Pavol do Galácie, voči kresťanom sa dvíhala vlna odporu a dali im to pocítiť rôznym spôsobom, aj utrpením. Možno nešlo až tak o osobnú nenávisť, ako všeobecnú voči kresťanom. V tej dobe boli považovaní za sektu. Takže Pavol, keď hovoril o ovocí Ducha Svätého, pripomínal kresťanom, aby práve voči druhým, voči spoločnosti, v ktorej žili, boli aj zhovievaví. Nie v zmysle, že by mali tolerovať hriech, alebo ustupovať, ale v láske pristupovať k ľuďom, citlivo a v pochopení, aby ich to zastavilo, a aby sa zamysleli nad sebou a svojim konaním a zmenili ho od zlého k dobrému.
Zhovievavosť je nielen schopnosť vytrvať v ťažkostiach, ale aj ochota podriadiť sa Bohu, Jeho načasovaniu a plánu.
Niekedy nemusíme celkom rozumieť tomu, čo sa v našich životoch deje, do akých sa dostávame situácií alebo s akými ľuďmi prichádzame do kontaktu. A nemusí sa nám to ani páčiť. Ale Pán Boh vie, prečo sa to tak deje a je to škola života s Ním, v ktorej sú aj skúšky. Pán Boh nás volá ku svätosti a dokonalosti. A teda k tomu, aby sme Mu dovolili na nás pracovať. Lebo sami zo seba by sme to nezvládli a nič by sa v našom živote nezmenilo. Ale On má cesty aj spôsoby, a je pre nás vzorom.
Aj v Starej Zmluve sa hovorí o Božej zhovievavosti a Nová Zmluva nám Ho priam takéhoto predstavuje v príchode Pána Ježiša. Kedysi Boh hovoril skrze prorokov a bol zhovievavý k svojmu ľudu. V plnosti času prehovoril v Synovi.
Pán Ježiš priniesol lásku, ktorá v sebe nesie aj zhovievavosť. Keď pozrieme na Jeho život, vidíme citlivý prístup k tým, ktorí boli zranení životom a potrebovali súcit. Potrebovali niekoho, kto by ich miloval napriek tomu, ako žili. Pán Ježiš bol priaznivo naklonený ku všetkým, ktorí potrebovali Jeho lásku, lebo im ju nikto nedal. Prijatie. Práve to ich menilo. Ako povedal, že neprišiel volať spravodlivých, ale hriešnikov, lebo potrebovali uzdravenie.
Milí b. a s., Pán Ježiš má byť našim vzorom, podľa ktorého máme aj my konať. Ale keďže byť zhovievavým je dar, ak ho nemáme, môžeme oň prosiť. Aj v tom sa chcieť podobať na svojho Záchrancu a Spasiteľa, aby sme svojim životom prinášali dobrotu, a aby aj skrze nás mohol Pán Boh meniť tento svet.
Zhovievavosť môže vyzerať ako slabosť, ale je to ovocie Ducha, tak sa Ním dajme premôcť a prinášajme tomuto svetu zmierenie a pokoj.
Amen.
Modlitba.
František z Assissi:
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.
Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť;
odpustenie, kde sa množia urážky;
jednotu, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia;
vieru tým, čo pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú;
svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.
Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali;
skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame – nadobúdame;
len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých;
len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia;
len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu.
Amen.