Text: Efezským 2, 14 – 18
14 Lebo On je náš pokoj, On, ktorý oboch spojil v jedno a zboril priehradný múr, nepriateľstvo, 15 keď na svojom tele pozbavil platnosti zákon s jeho nariadeniami, aby tak z dvoch stvoril v sebe jedného, nového človeka, nastolil pokoj 16 a oboch v jednom tele zmieril s Bohom skrze kríž, na ktorom zahladil to nepriateľstvo. 17 A tak prišiel zvestovať pokoj vám ďalekým a pokoj aj blízkym, 18 lebo skrze Neho obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., dnešná nedeľa okrem toho, že je 1. po Zjavení Krista Pána mudrcom, je aj nedeľou misie. Celkom to aj dáva zmysel a logickú následnosť. V pondelok sme mali sviatok Zjavenia a pripomenuli sme si mudrcov, ktorí putovali za zvláštnou hviezdou z ďalekých východných krajín, aby našli kráľa, ktorého symbolizovala. Dali do toho všetko a boli úspešní. My sme hovorili najmä o tom, čo urobili a aké dary Ježišovi priniesli. Na základe evanjelia vieme, že potom sa vrátili inou cestou domov, do svojej krajiny. A čo bolo tam, to nevieme. Predpokladáme, že ich putovanie, návšteva Ježiša, poklonenie sa Mu a Jeho uctievanie nezostalo len ako príbeh, ktorý má v kresťanskej cirkvi svoju dlhoročnú tradíciu. Veríme, a možno si vieme aj predstaviť, že posolstvo o narodenom Kráľovi a Spasiteľovi sa skrze nich dostalo aj tam, do pohanského sveta. A tak sa určitým spôsobom začala misia.
Misia je určité poslanie, úloha, ktorou je niekto poverený. Môže ju vykonávať jednotlivec alebo aj skupina ľudí s rovnakým poslaním. Keď hovoríme o misii v cirkvi, tak tá sa týka duchovnej starostlivosti a obnove spoločnosti.
Dnes sme počuli časť, zopár veršov z listu apoštola Pavla do Efezu, kde bola potrebná dvojaká misia. Presne tak to bolo aj v iných mestách či dedinách. Misia pre tých, ktorí ešte nikdy nepočuli o Bohu, o Ježišovi a misia pre tých, ktorí patrili do spoločenstva cirkvi, ale ich život o tom nesvedčil.
Efez patril medzi významné mestá vtedajšej doby v Rímskej ríši. Mesto ležalo na území dnešného Turecka, v najzápadnejšom cípe Malej Ázie a bolo najdôležitejším prístavom v Egejskom mori. Aj tu robil Pavol misiu, tak ako aj inde, kde zakladal cirkevné zbory.
V meste sa nachádzal kresťanský zbor, ale aj židovská obec. Samozrejme žili tam aj pohania, ktorí uctievali rôznych bohov, najmä Dianu Efezskú. Vieme si predstaviť, že v tomto meste sa miešali rôzni ľudia, tak ako to býva v podobných mestách, ktoré sú centrami obchodu, kde kotvili lode a prichádzali ľudia odvšadiaľ. No aj to, že tu boli minimálne tri náboženské skupiny, ľudí určitým spôsobom rozdeľovalo. Pohania boli presvedčení, že uctievajú pravého boha, ktorý sa im zjavil v prírode. Židia boli hrdí na to, že patria k vyvolenému národu a dali to patrične pociťovať ostatným. No a kresťania, tí boli v menšine, ale tiež neraz pocítili svoju odlišnosť od ostatných. Cirkev pozostávala aj z pohanov aj zo Židov, čo tiež prinášalo vytváranie bariér.
Milí b. a s., my sme pomerne malá dedina, žijeme tu vedľa seba, mnohí sa poznáme. Od 50. rokov tu máme časť Kolónia, kde sa prisťahovalo veľa ľudí, rôznych ľudí a dnes už aj v hornej často obce. Máme tu ľudí, ktorých skoro ani nepoznáme. A aj nám sa stáva, že máme medzi sebou určité bariéry. Nielen medzi neznámymi, ale aj medzi svojimi. Určite to poznáme aj zo života, že na to, aby sa vytvoril akýsi neviditeľný, ale citeľný múr medzi nami, netreba veľa. Vnímam, že je to niekedy už len vek, starší – mladší. Za posledné roky bariéry vytvárajú rozdielne názory ľudí na dôležité veci v našej spoločnosti, ktoré sa udiali a dejú. A každý má pocit, že to práve on má pravdu. Niekedy sú to aj teologické názory. Podobne to bolo v efezskom zbore, kde práve tie teologické názory vytvárali problém medzi ľuďmi.
Pavol videl, že to nie je dobré, a keďže bol v tom čase v domácom väzení v Ríme a teda nemohol navštíviť toto spoločenstvo, napísal do Efezu list, ktorý sa nám zachoval. Ten list nehovorí len do ich situácie, ale je určený pre celú cirkev, lebo tematika listu sa týka celého kresťanstva a týka sa ho aj dnes. Preto sa môžeme aj my dať poučiť, môžeme premýšľať nad tým, čo bolo tak dávno povedané a predsa sa nás to dotýka. Môžeme sa dať meniť a naplniť naše srdcia, naše vnútro, myšlienky Tým, ktorý nám pomôže zboriť všetky múry, bariéry a prekážky v našich životoch, Pánom Ježišom Kristom.
Ak Židia mali pocit, že oni sú tí dokonalí a odsudzovali pohanov, tak Pavol im pripomína, že Kristus je Ten, ktorý zboril múr nepriateľstva medzi Bohom a človekom tým, že sa vydal na smrť kríža. Nie zákon ako taký zachránil, nie príslušnosť k vyvolenému národu vykúpila ľudí spod zlorečenstva a záhuby. Tí, ktorí sa cítili byť tak blízko Boha, boli neraz veľmi vzdialení svojim srdcom a každodenným životom. Keď je vzdialené srdce, vzďaľuje sa aj celý človek.
Naopak pohania, ktorí sa cítili veľmi vzdialení od Boha, stali sa Mu blízkymi svojou poslušnosťou a oddanosťou.
Pre obe tieto skupiny Pavol píše, že pokoj je ba v Kristovi. Pokoj najmä vtedy, keď vidíme ako rastú medzi nami nepriehľadné múry. Aj my si uvedomujeme, že všetci potrebujeme misiu. Všetci potrebujeme duchovnú starostlivosť, aby sme mohli rásť vo viere a nezatvárať si dvere záchrany.
Pavol prináša obom skupinám to isté- pokoj v Kristovi. Čo to je za pokoj? Určite to nie je ten náš ľudský pokoj, kedy povieme, že sa nič nedeje, a že máme relatívne kľud. Boží a Kristov pokoj je pokoj uprostred búrky života. Je to vedomie, že som v Božích rukách nech sa deje čokoľvek.
Milí b. a s., život nám každý deň prináša niečo, čo rozvíri jeho hladinu a my sledujeme, ako sa ďalej a ďalej šíria kruhy, ktoré nám pripomínajú, že niečo vhuplo do našich dní. Niekedy sú to len maličkosti, ktoré až tak nenarušia priebeh našich dní, ale niekedy príde poriadna búrka a všetko okolo nás sa hýbe až máme pocit, že nás to prevalcuje. Môžu to byť rôzne udalosti a navštívenia v našich rodinách, alebo to môžu byť naše nenaplnené túžby či predstavy.
Pokoj, ktorý prináša vo svojej zvesti Pavol, je Kristov pokoj, ktorý dokáže naplniť srdcia ľudí a pomôže obstáť v zlej chvíli. Pokoj v každej búrke života, ktorá môže byť hrôzostrašná, ale mne nemôže ublížiť, pretože mám nad sebou a pri sebe svojho Záchrancu a Spasiteľa, ktorý nedovolí, aby sa mi stalo čokoľvek, čo nie je v Jeho vôli. Je to istota Božej prítomnosti a ochota i vedomé rozhodnutie byť v Božích rukách.
Pavol tento pokoj zvestoval kresťanom oboch skupín. Pokoj vyplývajúci z Kristovej obeti na kríži. Obom skupinám pripomenul, že má v nich povstávať nový človek, ktorý nebude pozerať na seba a svoje zásluhy, či svoju príslušnosť k vyvolenému národu, ale bude novým vďaka Kristovej obeti a to mu prinesie skutočný pokoj.
Kristov pokoj nám prináša pokoj s Bohom, keď si uvedomíme, že sú zahladené všetky naše hriechy, že nemusíme byť otrokmi nikoho a ničoho ani seba samého. Tak už nemusíme žiť v strachu, ani v pochybnostiach a môžeme žiť v slobode od všetkého. Skrze Krista máme priamy prístup k Bohu.
Milí b. a s., vykročme do nového týždňa s týmito myšlienkami a s vedomím, že tak ako Kristus zboril všetky múry medzi nami a Bohom, chce odstrániť aj nepriateľstvá medzi nami a chce nám dať svoj pokoj aj vo vzťahoch navzájom, aby sme žili medzi sebou mierne, láskavo, v pokoji, tak ako sa to od kresťanov očakáva. Nech nás premieňa Kristova láska a pokoj.
Amen.