Text: Matúš 13, 47 – 50
Zase podobné je nebeské kráľovstvo sieti, ktorá spustená do mora zahŕňa všeličo. Keď sa naplnila, vytiahli ju na breh, posadali si, dobré povyberali do nádob, plané vyhodili. Tak bude na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubov.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., hoci posledným veciam sa venujeme intenzívnejšie počas posledných troch nedieľ pred koncom cirkevného roka a dá sa povedať aj v advente, predsa len každá kázeň je upomienkou na to, aby sme počas života mysleli aj na koniec a podľa toho aj žili. Pretože koniec je vlastne cieľom nášho života, ktorým prejdeme do večnosti a záleží aj na nás, ktorá to bude večnosť, či zatratenie alebo prijatie v Božom kráľovstve.
Minulú nedeľu sme si hovorili o tom, že máme medzičas – teda čas, ktorý máme k dispozícii do druhého Kristovho príchodu – využiť správne. Konkrétne zvestovať evanjelium slovom i životom všetkým ľuďom, s ktorými prichádzame do kontaktu. Máme sa držať Kristovej pravdy, žiť v bdelosti a očakávaní, nechať si potešovať srdcia a byť utvrdzovaní v každom dobrom skutku a slove.
V Biblii v Novej Zmluve nachádzame viaceré reči Pána Ježiša, kde hovorí o dôležitosti spôsobu nášho života. O kvalite nášho života. Nemyslím teraz na to, či máme dosť peňazí, moderné vybavenie domácnosti, dostatočne silné auto, či chodíme na dovolenku do zahraničia alebo máme materiálne zabezpečenie na dlhé roky ešte aj pre svoje vnúčatá. To o kvalite vypovedá málo, pretože náš život nebude hodnotený podľa ľudských meradiel, ale podľa Božích. Kvalita života podľa Božích meradiel je teda hodnotenie podľa našej lásky. Koľko lásky sme mali k druhým ľuďom a či sme urobili všetko preto, aby tí ľudia mohli spoznať Pána Boha?! Otázka teda je o tom, aký bol náš život doposiaľ, náš život, nie život druhých.
Väčšinou máme tendenciu hodnotiť životy druhých, pretože to je ľahšie a viditeľnejšie. Triedime. Dokonca aj v tom, kto je hoden našej lásky, nášho času, námahy a záujmu. Pritom hodnotenie a podelenie ľudí na dobrých a zlých nie je našou úlohou v tomto živote, ktorou sa máme zaoberať a ktorej máme venovať náš čas a energiu. My máme svoj čas vyplniť niečím iným.
Tomu učil Pán Ježiš aj svojich učeníkov. Aby si to lepšie zapamätali, hovoril im v podobenstvách. Teda v príkladoch zo života, ktoré im boli blízke, a ktorým mohli dobre porozumieť. Použil teda príklady z každodenného života z oblasti poľnohospodárstva a rybárstva, keďže niektorí Jeho učeníci boli rybári.
Dnešné podobenstvo je posledným zo siedmych o nebeskom kráľovstve. Pred ním je Podobenstvo o poklade a perle, kde vysvetľuje, čo má byť pokladom pre veriaceho človeka, teda Božie kráľovstvo. To má byť to najdrahšie a najdôležitejšie, ktoré chce veriaci dosiahnuť. A teraz hovorí o rybárskej sieti.
Učeníci používali vlečné siete každý deň. Vždy, keď lovili ryby, vhadzovali siete do mora, potom ich vytiahli, povyberali všetko, čo sa do nich zachytilo a siete očistili, oprali a odložili na ďalší deň.
Pán Ježiš použil tento príklad na to, aby im vysvetlil, ako je to v Božom kráľovstve. Tu je potrebné povedať, že Božie kráľovstvo sa začalo príchodom Pána Ježiša na našu zem. Sieť to je vlastne misia. Je to zvestovanie Božieho posolstva a vhodenie siete do mora, to je kázanie Božieho slova, slova evanjelia o Ježišovi Kristovi.
Táto sieť je hodená do mora, čo je obraz o tom, že evanjelium je kázané všetkým ľuďom, rôznym národom, bez rozdielu všetkým podľa veku, pohlavia či spoločenského postavenia. Teda malo by to tak byť. Mali by sme byť tí, ktorí hovoria o Pánovi Ježišovi všetkým ľuďom, resp. mali by sme žiť tak, aby ľudia na nás videli, že sme veriaci, aby to poznali podľa našich rečí a videli na našich skutkoch. Toto je naša úloha, ktorou sa máme zaoberať, ktorej sa máme venovať. Neznamená to, že by sme teraz všetci mali byť kňazi. Práve naopak oveľa autentickejšie je, ak človek nie je kňazom, ale je veriacim a dokazuje to slovami a svojim každodenným životom. Pretože od nás kňazov sa to automaticky očakáva, čo je aj prirodzené a jasné a máme takí byť, ale v podstate každý veriaci človek môže niesť posolstvo o Kristovi ďalej. Môžu to robiť aj mladí v tom svojom okruhu kamarátov, vekom blízkych, a samozrejme aj ostatní v tom svojom prostredí. Ak chceme hovoriť o Ježišovi, musíme jednak o Ňom vedieť a musíme mať s Ním my sami úprimný vzťah. A ten sa buduje čítaním Božieho slova a modlitbami. Keď sme boli pred týždňom v nedeľu poobede na stretnutí presbyterov Oravy v Dolnom Kubíne, práve toto nám bolo pripomenuté, aké dôležité je čítať Božieho slovo, že je to dokonca dôležitejšie ako modlitba. Poznanie Božieho slova nám otvorí mnohé obzory pochopenia, dovolím si tvrdiť aj zmyslu života a existencie, aj každodenného života, aby sme vedeli ako ho správne žiť. Až potom môžeme rozhadzovať siete a niesť posolstvo evanjelia druhým. Pán Ježiš nás týmto poveruje, dáva nám misijný príkaz: „Choďte do celého sveta a kážte evanjelium všetkým národom.“
Čiže našou úlohou je zostávať v Božej pravde, Božom slove a potom ho hlásať ďalej.
Druhá vec, ktorú si dnes chceme pripomenúť, je uvedomenie si, že našou vecou nie je rozhodovať o niekom, či bude alebo nebude patriť do Božieho kráľovstva, pretože táto kompetencia je v Božích rukách. V podobenstve sme počuli, že na konci sveta, keď Pán Ježiš príde na našu zem druhý krát, aby súdil tento svet, vyjdú anjeli, ktorí rozdelia ľudí do dvoch skupín – na tých, ktorí budú zachránení pre večný život a tých, ktorí budú zatratení od Božej tváre a hodení do ohnivej pece, kde bude plač a škrípanie zubov.
Učeníci – rybári vedeli, že kým lovia ryby, kým sa zaplní sieť, nemôžu ich zároveň triediť, ale musia ich vytiahnuť na loď a ukončiť lov, a až vtedy potriediť. Dobré ponechať, zlé vyhodiť. Tak Pán Ježiš hovorí, že teraz, kým prebieha lov, kým sa zvestuje evanjelium, kým je ten čas Božej milosti, nemôžeme triediť ani nemáme, hoci vnímame, aká nedokonalá a nie celkom čistá je naša pozemská viditeľná cirkev. Zamerať sa máme na lov, teda hlásanie Božieho slova.
To tretie, čo by sme si mali dnes zapamätať, je, aby sme sa snažili žiť podľa Božieho slova a teda boli tými dobrými rybami, ktoré sú zachytené do siete Božieho kráľovstva, a tým sa už teraz vyhli vyhodeniu z Božieho kráľovstva.
Údel ohnivej pece čaká diabla a všetkých, ktorí sa odtrhli od Pána Boha, teda aj padlých anjelov, ale aj ľudí, ktorí sa dali zviesť. To znamená, ktorí odmietli pravdu v Ježišovi Kristovi, ktorí vedome kráčali po zlých cestách, ktorí boli ľahostajní voči Božiemu volaniu, a ktorí sa vzpierali Duchu Božiemu. Všetci tí, ktorí si za poklad svojho srdca a života zvolili niečo iné, ako je Božie kráľovstvo.
Na záver nech nás ešte povzbudí a zároveň napomenie Božie slovo z listu Židom, ktoré je zároveň aj slovom zo Žalmu 95: „ Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdcia.“ Amen.
Modlitba.
Dobrotivý Pane, ďakujeme Ti, že nás svojim slovom motivuješ ku životu s Tebou. Ukazuješ nám, že raz príde čas, kedy budeme pretriedení Tvojimi služobníkmi, anjelmi a rozdelení iba do dvoch skupín. Na tých, ktorí pôjdu k Tebe a budú s Tebou večne prebývať a na tých, ktorých odvrhneš od svojej tváre a pôjdu do ohnivého jazera, kde bude aj diabol. Uvedomujeme si, že to nie je rozprávka, ktorá by nás chcela vystrašiť, ale pravda, ktorá je v Tvojom slove, a ktorá sa raz stane realitou. Preto Ťa prosím, pomáhaj nám žiť život podľa Tvojej vôle. Premieňaj naše myslenie, dávaj správne slová do úst, veď naše ruky ku konaniu dobra a nohy tam, kde chceš, aby sme niesli posolstvo evanjelia o Tebe, našom Záchrancovi a Vykupiteľovi. Daj nám silu, aby sme rozhadzovali siete evanjelia vo všetkej horlivosti, neustávali ani vtedy, keď nebudú zahŕňať veľké množstvá. Nech je aj skrze nás budované Tvoje kráľovstvo na tejto zemi a napĺňaná úloha, do ktorej si nás povolal.
Amen.