Vianoce sú vždy výnimočným časom, na ktorý sa tešíme už počas roka a myslím, že nielen deti, ale aj my dospelí. Uvedomujeme si, že pred nimi nás čaká množstvo práce, ktorú chceme vykonať, aby bolo všetko dokonale pripravené, ale aj tú zvláštnu atmosféru, ktorá nás prenesie akoby do iného sveta, kde je všetko aspoň na chvíľu krásne.
Atmosféru Vianoc vieme vytvoriť doplnkami, dobrým jedlom, tradičnými rozprávkami, ktoré nesmú chýbať a samozrejme, ako to býva na Štedrý večer, darčekmi. To všetko je to naše ľudské, čo vieme urobiť, sme ochotní urobiť a chceme urobiť, aby sme mohli prežívať radosť. Milí b. a s., premýšľali ste niekedy nad tým, ako to bolo na prvé Vianoce?
MODLITBA:
Pane Ježiši, Božie Dieťa, aj nám narodené
v plnosti času v meste Betleheme,
v Tebe k nám Otec nebies prehovoril hlasne,
že Ty si spása, Život, Svetlo jasné.
Ó, kiež Ťa všetci vierou prijímame a žitím svedčíme,
že v Tebe Spasiteľa máme. Amen.
Text: Lukáš 2, 8 – 11
A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.
KÁZEŇ.
Ako to teda bolo na prvé Vianoce? Určite nie tak ako je to dnes. Nebola to komercia ani biznis, nebola to okázalosť matérie ani preplnených stolov. A predsa to bolo niečo výnimočné, čo mohli zažiť obyčajní ľudia a čo zmenilo ich životy.
Keď hovoríme o narodení Pána Ježiša, tak si tam vždy pripomenieme aj ľudí, ktorí sa túto dobrú správu dozvedeli ako prví. Boli to obyčajní pastieri. Tak ako vždy strážili svoje stáda na kopcoch, aby im ich nenapadli divé zvieratá. Nepatrili k tým bohatším, ktorí boli v pohodlí domova, mali všetkého dostatok a nemuseli sa báť nielen chladu noci, ale ani hladu. Možno sa v ten večer ešte rozprávali pri ohníku, hodnotili deň, ktorý mali za sebou, alebo len tak rojčili o budúcnosti, keď sa im zjavili anjeli, aby im zvestovali narodenie Mesiáša.
Práve títo ľudia mohli zažiť niečo výnimočné. Nebolo to dopriate ani kráľovi Herodesovi, ani farizejom či učiteľom zákona, ani kňazom, ktorí v chráme prinášali obete, ani iným z vyvoleného národa. A to je na tom také krásne, že Boh si kohokoľvek vyvolí, aby mu zvestoval svoju vôľu, vyjavil mu svoju slávu a priniesol radosť, ktorú mu nikto nevezme. Práve počas Vianoc by sme si to mali o to viacej uvedomiť. Lebo Vianoce sú tu pre každého. Pán Ježiš sa nenarodil len pre tých, ktorí si môžu dovoliť sviatky v hojnosti, ale aj pre tých, ktorí Jeho príchod, vtelenie a narodenie vítajú omnoho skromnejšie. Lebo tu nejde o to vonkajšie, ale ide o to, čo vidíme srdcom.
Boh sa sklonil k svetu a daroval mu to najvzácnejšie, ale mnohí o tom v tej chvíli ani nevedeli a tí, ktorí poznali predpovede prorokov, o tom mlčali. Iba tí, čo mali srdcia otvorené pre túto radostnú zvesť, tí ju mohli zažiť na vlastnej koži.
Evanjelista Lukáš zaznamenal udalosti prvých Vianoc. My vieme, že Vianoce ako sviatok sa začal svätiť až v 4. storočí, ale ich počiatok je vlastne pri narodení Pána Ježiša.
Tak ako my máme kadejakými ozdobami vysvietené ulice, svetielkami okrášlené domy a ozdobené žiariace stromčeky, aby sme takto navonok vyjadrili, že sú tu sviatky, tak aj počas prvých Vianoc tam bolo plno svetla. To svetlo prišlo zhora, z neba. Priniesli ho anjeli a s tým aj slávu Pánovu, ktorá osvietila pastierov.
Aká bola ich prvá reakcia?
Strach. Bázeň. Úcta. Vždy, keď sa v Biblii spomínajú anjeli, ktorí niekoho z ľudí navštívili, v človeku to vyvolalo reakciu strachu. Anjeli boli vyslancami Božími, ktorí prinášali nejaké správy. Buď to boli dobré alebo zlé správy. Anjeli odrážali Božiu slávu a tá prenikala človeka až do špiku kostí. Preto to v človeku vyvolávalo strach. Bolo to stretnutie s nebeskou bytosťou a vtedy si človek najviac uvedomuje svoju hriešnosť. S nimi do tmy prišlo svetlo, ktoré všetko osvietilo. Nielen do tej nočnej tmy, počas ktorej bdeli pri stádach a strážili ich. Svetlo prišlo aj do tmy sveta. Do biedy, v ktorej mnohí žili, do hriechu, ktorého boli otrokmi. Do beznádeje, v ktorej nevedeli ako ďalej a život sa im zdal ako bezcieľna púť do neznáma.
Keď si zoberieme pastierov, aká výnimočná udalosť to pre nich musela byť. Ako sa strach možno miešal aj s radosťou, najmä, keď počuli, aké správy im anjeli priniesli.
Milí b. a s., veľmi podobne to môže byť aj s nami. Hoci navonok v dnešných časoch netrpíme až takú biedu, ale o to väčšia je tu bieda ducha. Sme zaopatrení temer všetkým, čo potrebujeme k životu, niekedy až presýtení matériou, ale duch hladuje. A preto možno aj nevedomky, kdesi vo vnútri očakávame od Vianoc, že oni nás nasýtia.
Áno, všetci môžeme zažiť vo svojom živote výnimočné veci tak ako pastieri. To svetlo zhora totiž prichádza k nám neustále v Božom slove. Aj počas sviatkov, aj počas obyčajných nedieľ, aj uprostred týždňa, hocikedy. Možno práve vtedy, keď iba tak nič nerobíme a premýšľame nad svojim životom. Pravda Božieho slova aj nás chce osvietiť, aby sme mohli vidieť a pochopiť, čo pre nás Boh vykonal a stále koná. Aj teraz počas sviatkov zaznieva to Božie: Nebojte sa! Pretože zvesť Vianoc je dobrou zvesťou o narodenom Spasiteľovi. A to je radosť. Radosť pre každého, kto chce túto zvesť počuť a chce ju prijať aj pre seba osobne. Tak ako vtedy počas prvých Vianoc anjeli povedali, že tá radostná zvesť je určená pre všetkých ľudí, tak to platí aj dnes. Nikto nie je vyňatý spod možnosti tešiť sa. Každý človek, ktorý počuje zvesť o narodení Ježiša, sa môže radovať. Teraz počas sviatkov, ale aj potom. Lebo príchodom Ježiša sa všetko mení.
Je to presne tak, ako keď sa narodí do rodiny dieťa. Ono zmení nielen chod rodiny, ale aj jeho členov. A to je presne to, čo sa stane, keď sa Pán Ježiš narodí v našom ľudskom srdci. Nie fyzicky, ale duchovne. Keď sa tie prvé Vianoce prenesú k nám a my zažijeme „osvietenie“, preniknutie Božou láskou a prijmeme to všetko ako dar.
Milí b. a s., keď pastieri počuli tú zvesť, možno si v tej chvíli spomenuli na predpovede prorokov o Betleheme, že z neho vyjde Mesiáš. Možno o tom ani nevedeli, ale ako poznáme tieto udalosti, išli do Betlehema, našli Ježiša a rozprávali aj druhým o tom, čo sa stalo.
A toto je to, čo by sme mali robiť aj my. Pretože Pán Boh aj z nás môže urobiť poslov dobrej a radostnej zvesti o narodení Spasiteľa, Krista Pána. Vianoce sú na to najpríhodnejším časom, lebo ich centrom je Ježiš.
Aj dnes mnohí ľudia žijú v tme a nepoznajú svetlo – Krista. Žijú v područí zla, trápia sa, lebo nevedia nájsť východiská života, alebo možno chcú tú svoju vnútornú biedu prekryť niečím vonkajším. Nikdy nevieme, čo sa skrýva vo vnútri, v srdci a v duši človeka. A nikdy nevieme ani to, ako mu môžeme pomôcť, keď mu prinesieme radostnú správu a tým aj svetlo do tmy jeho života.
Amen.
Foto: z kostola Gloria in excelsis Deo nachádzajúce sa Na poli pastierov v Betleheme
