Text: Lukáš 8, 4 – 15
4 keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14 Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15 Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., odvtedy ako Pán Ježiš začal verejne účinkovať, ubehli dve tisícročia a my dnes robíme veci úplne inak ako ľudia predtým. Takisto si treba uvedomiť, že život v Izraeli je úplne iný, aký žijeme my na Slovensku a dá sa povedať aj v Európe. Preto je aj myslenie Európana úplne iné ako Izraelitu. To je dôležité si uvedomiť aj pri dnešnom známom podobenstve O štvorakej pôde.
Keď toto podobenstvo začal Pán Ježiš rozprávať, inšpiráciou Mu bola okolitá krajina, kde bol rôznorodý terén. Mesto Kafarnaum, v ktorom Pán Ježiš strávil najviac času, leží blízko mora a tam terén od brehu stúpa viac-menej príkro. Na takýchto svahoch sa často stáva, že horná časť poľa má iba tenkú vrstvu úrodnej pôdy, ktorá sa však prehlbuje zostupom do nížiny. Fritz Rienecker vo svojom výklade vysvetľuje, že v Palestíne sa seje pred orbou. Takže je prirodzené, že rozsievač kráča po neoranom strnisku a úmyselne seje všade, teda aj na chodníku, ktorý vyšliapali ľudia, lebo aj ten zorie. Rovnako semeno hádže do tŕnia, lebo aj ono bude zorané. Nuž a nečudo, že zrnká padajú aj na skalnatú pôdu. Skaly bude vidno, až keď na ne narazí pluh a zaškrípe to.
Čo je zaujímavé, a platí to aj pre naše zemepisné šírky, ani na dobrej pôde nebude úroda všade rovnaká. Lukáš síce spomína iba stonásobnú úrodu, ale ostatní evanjelisti hovoria aj o šesťdesiatnásobnej a tridsaťnásobnej. Záleží to od toho, či je spodná pôda miestami horšia alebo lepšia.
Milí b. a s., my máme toto podobenstvo aj vysvetlené a môžeme mu dobre rozumieť. Tak ako ho Pán Ježiš povedal zástupom, ktoré Ho nasledovali a počúvali Jeho reči, dnes je adresované nám, ktorí chodíme do chrámu Božieho.
Pán Ježiš poukazuje na to, že pri počúvaní Božieho slova / Božie slovo je semeno/ sa rozdeľujeme na štyri typy poslucháčov podľa toho, ako prijímame Božie slovo a čo sa s ním v našom srdci stane.
V každom prípade slovo Božie padá do srdca každého z nás. Dokonca mnohí s radosťou prijímajú toto slovo, lebo cítia, že je mocné, živé. A verím, že sme to aj my neraz pocítili, také nadšenie pre Božie slovo, túžbu riadiť sa ním v živote, nasledovať Pána Ježiša a dodržiavať všetky veci tak ako to povedal. Ale potom príde niečo, čo slovo zatieni alebo úplne vytrhne z nášho srdca. Niekedy je to hneď, že nestihneme o Božom slove poriadne ani popremýšľať a akoby sa vyparilo. V reály sa to deje najmä vtedy, keď nás niečo ľahko vyruší pri počúvaní Božieho slova. Vonkajšie podnety, ako ľudia okolo nás alebo veci, na ktoré sa pozeráme a samozrejme naše myšlienky, ktoré nám prelietavajú v hlave ako vtáci na oblohe, krúžia, menia smer a intenzitu letu. Jednoducho Božie slovo nestihne zapustiť korene v našom srdci. To je ten prvý prípad, kedy je pôda nášho srdca udupaná. Ako cesta, po ktorej prešlo veľa ľudí a vyšliapali chodníček, takže tam už tráva dlho neporastie. Je udupaná už v zárodku, takže nemá veľa šancí. Lenže dôsledky pre človeka, keď si dá vybrať zo srdca Božie slovo, sú hrozné. Pán Ježiš hovorí, že nebudú veriť a nebudú spasení. Bez viery ťažko človek dôjde spasenia. Viera je z počúvania Božieho slova, ale keď sa nevieme sústrediť, tak nevieme ani počúvať. No a niekedy platí to, čo povedal Pán Ježiš, že počuli a nerozumeli. To je ďalší aspekt ukradnutého slova. Čomu nerozumieme, to ľahko zabudneme.
Tak ako na skalnej pôde sotva čo vyrastie a ak aj vyrastie, nemá dlhú životnosť, lebo nemá kde zapustiť koreň, tak je to aj s pôdou nášho srdca, ak je tvrdá. Pán Ježiš to vysvetľuje tak, že keď prichádza pokušenie, slovo Božie vysychá a zaniká v ľudskom srdci. Chvíľkové nadšenie, radosť a potom odrazu nič. Pokušenia sú rôzne. Pre naše telo, ale aj myseľ. A svet ich ponúka dostatok. O mnohých ani netušíme, ako nás môžu odviesť zo správnej cesty, lebo vyzerajú tak nevinne. Pokušením môže byť aj strach. Strach, aby som nevyzeral pred druhými hlúpy len preto, lebo verím v Boha. A to platí hlavne pre mladých, aby som nestratil partiu, nebol svätuškár, lebo sa mi budú posmievať. Aj to je realita nášho života, s ktorou sa stretávame.
Tretia pôda, v ktorej žiaľ semienko Božieho slova nemôže vyrásť, resp. rýchlo prestane rásť a zakrpatie, je pôda s tŕním a bodľačím. To sú tí, čo počúvajú slovo Božie, ale v živote dajú veľkú moc starostiam a trápeniam, v ktorých sa umárajú a to pohltí všetko – čas, silu, radosť. Môžu to byť naopak aj pekné veci ako bohatstvo, peniaze, kariéra, sláva – tie vyžadujú veľa pozornosti a tak sa všetko obráti z Božieho slova na toto. Takže ak sa aj človek dostane po nejakú hranicu, postúpi vyššie ako tí predtým, ktorým bolo slovo vzaté hneď, postupne začne stagnovať. A my vieme, čo sa stáva s rastlinkou, ktorá nerastie. Zakrpatie a neprinesie žiadnu úrodu. Napokon ju vytrhneme, lebo zaberá miesto ostatným. Ak Pán Ježiš hovorí, že s takouto pôdou srdca nedozrejeme, tak je to napomenutie, aby sme si neboli sebou príliš istí. Našu pozornosť od Božieho slova totiž môže odviesť čokoľvek dobré alebo zlé. A nedozretie v duchovnom zmysel slova je zotrvanie v duchovnom detstve, kde je to viac menej naivná viera. My vieme, že už pri príprave na
konfirmáciu sa má naša viera prehlbovať a má to byť úplne iná viera ako malých detí, hoci vieme, že tá je úprimná.
Milí b. a s., Pán Ježiš hovorí, že len pôda, ktorá je úrodná, môže priniesť nejaké výsledky. Na základe prírodných podmienok v Izraeli a sčasti aj u nás je hlavne dôležité, aby pôda poskytla semenám dostatok vlahy, živín, ale aj hĺbku, kde by mohli rastliny zapustiť korene. To je obraz o dobrej pôde nášho srdca. To sú všetci tí, ktorí slovo Božie počúvajú a aj ho zachovávajú. Nie nachvíľu, kým majú nadšenie, ani nie iba vtedy, keď im to vyhovuje, ale počas svojho života vždy a všade. Predpokladom je dobré a čisté srdce. Predpokladom sú aj uši, ktoré dokážu počúvať, čiže vnútorný sluch, ktorý máme nastavený na Božie slovo. Čiže keď neprehlušujeme Boží hlas v sebe všetkým ostatným, čo sa nám ponúka, ale dokážeme sa stíšiť pred svetom aj vo svojom vnútri. Myslím, že je ľahšie zavrieť sa kdesi do ticha izby ako dovoliť Bohu, aby ku nám hovoril v srdci. V našom vnútri zvádzame neraz boj o to, čí hlas tam bude znieť. Či hlas nášho ega, ktoré sa prebíja na povrch stoj čo stoj, alebo tie ďalšie hlasy, ktoré nám kadečo nahovárajú, neraz nás ponižujú alebo strašia.
Na záver ešte jedna dôležitá vec – pozor, aby sme nespyšneli, ak máme pocit, že sme tou dobrou pôdou pre Božie slovo. Dobrý totižto nie je nikto a všetci máme medzery, a preto tak ako apoštol Pavol napísal, chceme sa chváliť slabosťami a pýšiť sa Bohom, lebo to, že raz budeme zachránení, to je iba Jeho veľká milosť a láska.
Milí b. a s., kiež dokážeme uchopiť to, čo je do našich sŕdc siate a prinášať úrodu, ktorá je od nás očakávaná.
Amen