Text: Lukáš 2, 25 – 32
Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; tomuto oznámil Duch Svätý, že neuzrie smrti prv, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali všetko podľa obyčaje, predpísanej zákonom, vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred obličajom všetkých ľudí; ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., každý z nás sa raz poberie na onen svet, ako sa hovorí. Keď pripravujeme pohreb, vždy sa snažíme, aby bol dôstojný. Zo života zosnulého uvádzame do životopisu najmä to dobré a pekné, čo prežil, ale občas aj to ťažké, lebo život prináša oboje. No je to len krátky zostrih prežitých rokov, o ktorých by sa dalo iste napísať viac a tak možno aj sčasti pochopiť, prečo sa veci diali v jeho živote práve tak ako sa diali. O niekom by sme vedeli popísať romány a niekoho život len všeobecnejšie, lebo bol oveľa jednoduchší a naplnený každodennou rutinou prežitia.
Niekto odchádza skôr, uprostred svojho času, iný tu zostáva dlhší čas z dôvodu, ktorý niekedy ani nepoznáme. To dôležité však pre každého je, či bude odchádzať pripravený na stretnutie s Pánom. Božie slovo nás neustále vyzýva k bdelosti a pripravenosti a pripomína nám, že sme tu len ako hostia, cudzinci putujúci do pravej vlasti, ktorú máme v nebesiach.
Božie slovo nám dáva aj príklad, ako sa máme pripravovať. Nielen v rôznych podobenstvách Pána Ježiša, ale aj skrze konkrétnych ľudí. Jedným z nich je práve Simeon.
Postava Simeona je v Novej Zmluve spomenutá iba v Lukášovom evanjeliu a prináša nám na prvý pohľad skúpe informácie o tom, kto bol tento muž, ale keď sa zamyslíme nad tým, ako ho Lukáš charakterizoval, dozvedáme sa o ňom dosť. V jeho životopise by sme podľa Biblie asi nevedeli presne napísať, čo všetko robil počas svojho života. Pravdepodobne to všetko ako ostatní kňazi a ľudia. Ale to podstatné sa dozvedáme z jednej vety: bol spravodlivý, bohabojný, očakával útechu Izraela a Duch Svätý bol v ňom. Ako bonus pre svoj život mal prísľub od Boha, že prv než umrie, uvidí Záchrancu, Spasiteľa, Mesiáša.
V Biblii bolo len niekoľko ľudí nazvaných spravodlivými – napr. hneď Ábel, ktorý priniesol Bohu hodnotnejšiu obeť ako Kain, a preto bol uznaný za spravodlivého. Nóach, o ktorom je napísané, že bol spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi, a že chodieval s Bohom. Preto dostal výsadu, že bude pri potope sveta zachránený a z neho vyjde nové ľudstvo.
Podobne môžeme hovoriť o Abrahámovi, ktorý poslúchol Boží hlas a šiel do Bohom určenej zeme. Tiež Daniel, ktorý sa nepoddal ani v cudzej krajine, nezačal uctievať pohanských bohov a už v mladom veku sa osvedčil ako verný Bohu.
Takto by sme mohli pokračovať ďalej.
Spravodlivosť pred Bohom nie je ľudská úplná dokonalosť, ale skôr je to odovzdanosť a podriadenie sa Bohu vo všetkom aj za cenu utrpenia.
Druhá vlastnosť, ktorou bol označený Simeon, je bohabojnosť. Už samotné slovo nám prezrádza, že takýto človek sa bojí Boha. Iný výraz sa používa ako bázeň pred Bohom, čo je posvätný strach a úcta zároveň. Nie strach, ktorý poznáme, keď sa niečoho bojíme, ale je to rešpekt so všetkým, čo k tomu patrí. A s tým je spojené aj to, čo Simeon vlastne očakával, čo bolo prioritou jeho života a víziou budúcnosti. Očakával útechu Izraeala.
Útecha môže byť aj povrchná a lacná. Neraz ju dávame druhým, keď ich chceme upokojiť a nastaviť na pozitívne myslenie. Ale útecha od Boha je niečo úplne iné a to bolo to, čo mal vo svojich predstavách a myšlienkach Simeon.
Útecha Izraela bola v zasľúbení príchodu Mesiáša, ktorý prinesie pokoj do ľudského srdca a zmení údel človeka v časnosti, ale najmä pre večnosť. Bude to Ten, ktorý prelomí moc zla a stane sa Víťazom. Vysloboditeľa očakával aj Simeon a Duch Svätý, ktorý ho viedol počas života mu sľúbil, že prv než zomrie, tohto Záchrancu uvidí na vlastné oči. Pomazaný Pánov znamená Kristus.
Náš dnešný text nám približuje práve naplnenie tohto prísľubu Božieho. Jednoducho ten, kto verí Bohu a má od Neho tie správne očakávania, môže sa tešiť aj ich naplneniu.
Milí b. a s., v živote sa nám môže stať aj to, že nie všetko budeme mať vyplnené tak ako chceme; ale to, čo nám dá Duch Boží, čo nám oznámi svojim spôsobom, to určite príde. A keby to bolo len málo, to najlepšie a najdôležitejšie očakávanie sa naplní. A takéto očakávanie by sme mali mať my všetci, ktorí veríme v nášho Pána. Očakávanie spasenia a dar večného života, ktorý nám bol prisľúbený.
K Simeonovi treba ešte povedať pár slov. Jeho meno znamená v gréčtine „počúvanie“. Symbolizuje pokoru, vieru a silu ducha. Povôd je z hebrejského „shama“, čo tiež znamená počúvať alebo vypočuť. A tak môžeme povedať, že to znamená aj „ten, ktorý bol vypočutý“ alebo „ten, ktorého modlitby boli vyslyšané“.
A to je pre nás príklad toho, že jednou z našich úloh v živote je počúvať Boha. Nielen počúvať ušami, ale najmä srdcom, aby sme Ho aj poslúchali, žili v spravodlivosti, bezúhonnosti, vernosti a očakávali svoje osobné vykúpenie, ale aj vykúpenie nášho sveta. O to viac, že my Krista poznáme, vieme o Ňom všetko potrebné pre našu vieru, pre náš kresťanský život a Simeonove očakávania naplnené v Ježišovi z Nazareta sú pre nás videním podľa Písma. Minimálne svedectvom tých, ktorí napísali evanjeliá a listy, ktoré máme v Novej Zmluve.
Takže milí b. a s., Simeon bol pripravený vojsť do Božieho kráľovstva. Vyznáva to vo svojom chválospeve: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred obličajom všetkých ľudí; ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.
Žime aj my tak, aby sme mohli v ktorejkoľvek hodine svojho života povedať niečo podobné ako Simeon, a aby sme v bdelosti, pokoji a radosti očakávali príchod Pomazaného Pánovho.
Amen