Text: Lukáš 12, 31 – 32
Ale hľadajte radšej Jeho kráľovstvo, a tamto vám bude pridané. Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., dnešný posledný deň v roku 2025 sa schádzame ako Boží ľud, aby sme počuli Božie slovo. Božie slovo nás sprevádzalo celým rokom, verím, že nielen počas nedieľ, ale aj cez týždeň, keď sme si konali svoje každodenné povinnosti. Tento rok sme tiež začínali Božím slovom: Hľaď teda, aby svetlo, ktoré je v tebe, nebolo tmou. Priali sme si, aby každé naše predsavzatie do nového roka bolo prežiarené svetlom Kristovým, všetky naše túžby, snaženia a ciele; aby pomyslená nástenka našich plánov na rok 2025 žiarila Božím svetlom, a tak aj celý náš život.
Dnes sa môžeme pozrieť späť a zhodnotiť, ako to v našom živote bolo. Nielen to, či sa naplnili naše predsavzatia, či naše plány boli realizované podľa našich predstáv, alebo do nich niečo vstúpilo, narušilo ich, zmenilo, alebo úplne zničilo. Dnes sa ako Boží ľud, ako kresťania chceme pýtať aj to, či to všetko, čo sme konali bolo naozaj prežiarené Božou láskou a svetlom, teda či sme dokázali konať, hovoriť a aj myslieť ako tí, ktorí patria Kristovi?!
Dnes môžeme skonštatovať aj to, ako sme sa dokázali spoľahnúť na nášho Pána v rôznych situáciách života, či sme od Neho žiadali pomoc, keď nám bolo ťažko alebo keď sme stáli na križovatke života a nevedeli sme ako ďalej. Otázka je aj, či sme prijali to, čo nám dal či nedal, či sme pristali na Božej vôli a dokázali sa s ňou stotožniť. Aj to vypovedá o tom, či sme kráčali vo Svetle.
V dnešný deň môžeme pozerať na uplynulý čas rôznym spôsobom. Nemusíme vôbec riešiť to, čo bolo, iba mávneme za tým všetkým rukou, pretože v podstate každý deň nášho života môže byť ten posledný a je to ľuďmi určené, že dnes je koniec kalendárneho roka, čiže žiadny magický dátum, len ďalší deň nášho života. Aj to je určitý pohľad.
Potom môžeme pozerať viac-menej ekonomicky, aby sme mali všetko uzatvorené, zúčtované, prehľadné a vidíme, či bol rok úspešný alebo nie, či sme v pluse alebo v mínuse tých našich prežitých dní, teda či boli viacej radostné alebo smutné, ťažké alebo pohodové.
Na uplynulý rok sa môžeme pozerať aj z takého bohémskeho pohľadu. To znamená, že s nadšením spomíname na všetky neviazané, nekonvenčné udalosti, ktoré sme prežili, na slobodu, ktorá nám dala voľnosť a my sme si robili, čo sa nám zachcelo. Proste je to pohľad sveta, ktorý má svoje heslo: Užívaj si, lebo život máš len jeden. V dnešný deň to niektorí ľudia v takomto zmysle aj „roztočia“, pretože svet väčšinou končí rok v zábave, veselosti až bujarosti.
Aby to teraz nevyznelo tak, že kresťania sa nesmú radovať a majú mať zachmúrené tváre, tak stačí nazrieť do listov apoštola Pavla a tam máme napísané: „Neprestajne sa radujte!“ Aj my sa môžeme aj v tento deň, aj po všetky dni nášho života radovať, ale máme rozlišovať, čo je dôvodom našej radosti, čo je jej spúšťačom.
Na to nám odpovedá náš dnešný text: „Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo.“
Aj dnes sa môžeme tešiť, keď sa pozrieme na tých 365 dní, ktoré máme za sebou a dnes posledný krát napíšeme dátum, rok 2025. Tešiť sa môžeme z Božej starostlivosti a prítomnosti, ktorá bola zrejmá v našich životoch. Pán Boh nám dal svoje kráľovstvo.
Nie, nie sme v rozprávke, ani som sa nepomýlila. Naozaj nám Pán Ježiš dal svoje kráľovstvo. Pozval nás, aby sme boli Jeho členmi, a aby sme „užívali“ jeho výhody.
Väčšinou hovoríme o dosiahnutí Božieho kráľovstva až potom, keď prejdeme bránou smrti a po Božom rozsudku, veriac, že sa za nás postaví Pán Ježiš, staneme sa občanmi nebeského kráľovstva, teda neba. Ale Božie kráľovstvo vstúpilo k nám s príchodom Pána Ježiša Krista. Už Ján Krstiteľ o tom hovoril. Pán Ježiš ho aj opisoval v podobenstvách, čomu je podobné. Aj to budúce, ktoré už bude dokonalé a čisté, ale aj to, ktoré máme tu na zemi. Nemá pevné a viditeľné hranice, takže ho nemôžeme stotožniť s nejakou krajinou. Nie je určené len pre určitý národ, nemá nacionálny podtón. A čo je potrebné povedať, nestotožňuje sa ani s cirkvou, nie je obmedzené iba na cirkev.
Čo je teda Božie kráľovstvo?
Je to realita, ktorá sa odráža v osobe a službe Ježiša Krista. Viditeľne sa prejavuje napríklad tým, že Ježiš ľudí uzdravoval. Nielen slepí videli, chromí chodili, ale aj vyháňal z ľudí démonov. Všeobecne sú to prejavy Jeho zázračnej moci. Ďalším znakom je kázanie evanjelia všetkým ľuďom bez rozlíšenia ich majetkových pomerov a spoločenského postavenia. S tým samozrejme prichádza aj odpustenie hriechov už teraz a tu, na zemi. Ďalej sa Božie kráľovstvo ukazuje aj pri Ježišových učeníkoch, ktorí dostávajú Jeho moc, idú do sveta a nič im nie je nemožné.
Pán Ježiš nám priniesol Božie kráľovstvo tým, že prišiel naplniť Zákon. Prišiel, aby hľadal, čo bolo zahynulo, aby to zachránil. Prišiel slúžiť druhým až do výšky vlastnej obete, kedy položil život ako výkupné za mnohých. Božie kráľovstvo je v Ježišovi Kristovi. Prichádza cestou kríža. Kráľovstvo predstavuje komplexné vykupiteľské Ježišovo dielo.
Ako sa stávame jeho občanmi resp. dnes sa môžeme pýtať, boli sme súčasťou Božieho kráľovstva aj v roku 2025?
Keď odovzdáme svoj život Ježišovi.
Milí b. a .s, mali by sme si vedieť sami odpovedať, čo sme hľadali počas odchádzajúceho roku. A podľa toho prichádzala alebo neprichádzala aj naša radosť.
Ak sme mali v srdci jasne znejúci hlas Boží, tak sme sa mohli priradiť k tej menšine, ktorá si uvedomuje, že sme hoci prišli do nášho života aj ťažie chvíle a mali sme starosti, nemuseli sme byť ustarostení. Hoci sme potrebovali zabezpečiť svoje rodiny, aby sme mali chlieb každodenný, teda všetko to, čo je nutné k prežitiu, ale nestalo sa nám to naháňaním sa za márnosťou a jedinou našou aktivitou či myšlienkou, ktorou sme sa zaoberali. A keď sa stalo, že sme patrili k tým smutným a užialeným, ktorí vyprevadili z tejto časnosti do večnosti svojich blízkych milovaných, neboli sme zdeptaní a zničení, pretože vieme, že ten skutočný domov je v nebesiach a Pán Ježiš nám tam išiel pripraviť miesto, aby sme raz mohli prebývať s Ním.
Tak ako je budúcnosť nás kresťanov spojená s Pánom Ježišom, tak je s Ním spojená aj naša prítomnosť. Počas Vianoc sme si hovorili a pripomínali, že prišiel Pán Ježiš, teda tá najdôležitejšia a najmocnejšia osoba, sám Boh sa k nám sklonil a to mení aj náš svet, aj náš osobný svet.
Dnes môžeme skonštatovať, či sme to tak v našich životoch vnímali, prežívali a pociťovali. Samozrejme toto je spojené aj s tým, o čom sme hovorili počas adventu: „Aké boli naše očakávania od Pána Ježiša? Akého Mesiáša sme v Ňom videli?“
Milí b. a s., keď sa pozeráme do odchádzajúceho roka, tak chcime vidieť, že s Pánom Ježišom nám Boh daroval skutočne všetko. Ponúkol nám účasť na svojom kráľovstve, svoju prítomnosť a lásku. Ukázal nám, čo je dôležité a podstatné – hľadať Božie kráľovstvo, Božiu vôľu v našom živote. Ak sme to robili, smerovali sme k večnosti v Ježišovom budúcom, dokonalom kráľovstve. Ak sme tak nerobili, ešte dnes môžeme nastúpiť na novú cestu. Cestu s Ním a za Ním. Cestu, ktorá možno nie je až taká výrazná v tomto svete, ale je skôr v tichosti, odriekaní, pokore, ale je to cesta života. Je na nás, ako bude smerovať náš život ďalej.
Amen