Text Rímskym 12, 9 – 16
Láska nech je bez pokrytectva! Zošklivujte si zlé, pridŕžajte sa dobrého! Naklonení v bratskej láske predbiehajte sa navzájom v úctivosti, nebuďte leniví v horlivosti, duchom vrúci, slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji; v súžení buďte trpezliví, na modlitbe ustaviční, k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nie namyslení, ale nízkym naklonení; nebuďte múdri len pre seba.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., myslím si, že dnes veľa ľudí hundre, doslova nadáva na štát a jeho vládu a asi tomu bolo tak temer vždy, len nie vždy sa to verejne mohlo povedať. Ale veľmi múdra bola nedávna poznámka našej spolusestry, že to nie je len o tom, ako je na tom štát, ale že v kríze je rodina ako taká. A to je veľká pravda. Keď sa dnes pozrieme na rodiny, vidíme, že nie sú v najlepšom stave všeobecne. Samozrejme, že dôvodom je aj finančná neistota, kedy mnohí odchádzajú za prácou do zahraničia a tým trpí rodina, lebo jeden je stále preč, ale sú tu aj iné veci, ktoré ju nivočia zvnútra. Tak ako sme minule hovorili, že mnohí z vyvoleného národa si zatvárali dvere do Zasľúbenej krajiny svojou duchovnou nezrelosťou a zaostalosťou, kedy pre nich bolo dôležité len to, aby mali čo jesť, kde bývať a pritom nemali slobodu, tak podobne je to aj dnes, že mnohé rodiny sa žiaľ zamerali len na tú vonkajšiu časť svojho života a zabúdajú na duchovnú. Téma dnešnej nedele nám pripomína, že Ježišova prítomnosť posväcuje naše domácnosti.
Kedysi bolo v móde mať na stenách namiesto bezduchých obrazov tabuľky, kde bol biblický verš, povzbudzujúci k viere, nádeji a pripomínajúci, že Pán Boh chce byť prítomný v konkrétnej domácnosti. Ľudia to asi nemali ako magickú tabuľku, ktorá ich automaticky ochráni pred všetkým zlom a zabezpečí im skvelú budúcnosť, ale skôr ako avízo, že nežijú na vlastnú päsť, ale majú pri sebe Toho, ktorý má v rukách všetko. A aj vtedy, keď bolo ťažko, potešovali sa takto Božím slovom a pripomínali si, že bremená nenesú sami.
Preto keď aj bola bieda a určite tie domácnosti nežili v takom prepychu ako dnes, vedeli mať v sebe dostatok lásky aj k druhým, vedeli sa podeliť a pochopiť sa navzájom a viedlo ich to k spoločnému neseniu bremien života. Dnes sa skôr ľudia uzatvárajú a niekedy trápia pod ťarchou života, hoci to všetko vonkajšie je temer dokonalé. Hľadajú naplnenie života v materiálnom dostatku, ale často je príčinou práve to, že zanedbávajú duchovnú stránku svojho života.
Preto je veľmi dôležité, ak chceme, aby to aj v našom štáte, aj v našich rodinách vyzeralo inak, aby sme dbali viac, intenzívnejšie a hlbšie o duchovný život v našich rodinách. Čítali Božie slovo, počúvali ho a založili svoj život na tých princípoch, ktoré nám ukázal Pán Ježiš Kristus. Máme ich zapísané v Božom slove, v Novej Zmluve a myslím si, že keď aj možno nerozumieme niektorým častiam Božieho slova, lebo popravde sú náročnejšie, v listoch apoštolov máme to, čo sa týka aj našich životov a tomu iste nie je ťažké porozumieť.
Dnešný text je jedným z tých zrozumiteľných, ktorý by možno nebolo treba ani bližšie rozoberať, lebo je jasne napísané, ako sa máme správať, aké majú byť naše postoje a teda ako má vyzerať náš kresťanský život. Keby sme sa ho všetci rovnako držali, tak verím, že aj v našich rodinách by bolo oveľa viacej pokoja, spokojnosti ako takej a porozumenia. Naše deti by žili v dobrom príklade nás dospelých, a potom by sme všetci žili šťastnejšie.
Láska v rodine, kde je prítomný Pán Ježiš, je bez pokrytectva. Čiže takáto láska nie je založená na podmienkach, kedy dokáže človek milovať toho druhého a kedy sa láska preklápa do nenávisti. Pán Ježiš nás učí obetavej láske, ktorá je ochotná urobiť pre druhého aj to nečakané, to, čo v tomto svete a jeho spôsoboch nevidíme a nezažijeme. Takáto láska má na pamäti aj úctu, ktorá by mala byť súčasťou nášho správania sa, pretože to nám pomáha udržiavať vzťahy na určitej úrovni a veľakrát práve úcta voči druhým pomôže zatiahnuť brzdu v situácii, kedy by sme vybuchli alebo povedali niečo nevhodné či zraňujúce, čo by sme časom ľutovali a vieme, že slová sa späť vziať nedajú. Keď sú vyslovené, prinesú svoje ovocie, či už dobré alebo zlé. Keď máme voči druhému úctu, najprv v rodine, potom pri ostatných ľuďoch, tak podriadime aj svoj temperament, svoju povahu celému nášmu postoju k druhým a aj správaniu. To nám pomáha si zošklivovať zlo. To je tiež veľmi dôležité, pretože ak zlo vpustíme do nášho srdca, to zlo ho časom premení a my vieme, že zo srdca vychádza všetko. To, čo v srdci máme, tak sa potom správame. Dnes toto veľmi vidíme na deťoch. Ako sa správajú v škole, ale aj na ulici. Niekedy sa až čudujeme, koľko zla v nich je. To všetko má príčinu práve v tom, čo tieto deti pozerajú, čo vpúšťajú do svojich sŕdc a myslí, čím sú vedení v živote a poviem, že aj vychovávaní. Často sú to dnešné rozprávky, ale aj rôzne vzory, ktoré vidia na internete. Viem, že to nie je novinka. Ale zachytila som, že v určitých krajinách sa veľa diskutuje o tom, že sociálne siete by sa mali povoliť až od 16 veku života, lebo zle vplývajú na deti. Austrália to už má v zákone a tým, čo ho porušia, hrozia pokuty.
Milí b. a s., Pán Ježiš chce byť prítomný v našich domácnostiach, ale je aj na nás, ako ho prijmeme a či dovolíme, aby v našich životoch pôsobil. Je na nás, či budeme aj my aktívne zápasiť o svoje posvätenie. Aj k tomu nám dáva apoštol Pavol dobrú radu, ako urobiť. Máme slúžiť Pánovi.
Tá služba je veľmi podobná Jeho službe, lebo je to vlastne podobné nasledovanie života Ježiša ako On nasledoval svojho Otca, teda plnil Jeho svätú vôľu a konal s Ním v súlade. A to je tá druhá časť dnešného textu, kde máme výzvu k tomu, aby sme žili v radosti a naša radosť aby plynula z nádeje, ktorú nám dáva Boh. Tá nádej je podložená Jeho láskou a milosrdenstvom. Radosť, ktorá pretrvá aj vtedy, keď sa možno deje niečo, čo nás trápi, ohľadne čoho máme strach a nie sme si istí. Zároveň nám to prináša trpezlivosť, aby sme dokázali obstáť aj v dňoch pokúšania. K tomu máme ako dobrú zbraň a pomôcku modlitbu.
Modlitba je dýchaním duše. Preto apoštol pripomína, že na modlitbách majú byť kresťania ustaviční. To znamená, že nielen večer sa skloniť k modlitbe, či ráno vyslať prosbu, ale v podstate vo svojej mysli máme prosiť Boha v každej chvíli svojho života o Jeho vedenie. Verím, že potom budeme mať aj viacej otvorené oči pre svoju úlohu v tomto živote a budeme vedieť, ako máme konať voči druhým ľuďom.
A to Pavol pomenúva ďalej: „k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi! Buďte vospolok jednomyseľní, nie namyslení, ale nízkym naklonení; nebuďte múdri len pre seba.“
Cirkev má byť svetlom pre tento svet. Nielen ako celok, keď dokážeme robiť to, čo je potrebné a dobré. Ale cirkev ako jednotlivci, ktorí v sebe nájdu dostatok lásky, aby sme si vedeli navzájom pomáhať a to ochotne, úprimne, a tým ukážeme príklad druhým. V našich rodinách by mal vládnuť kresťanský duch, ktorý by nám pomáhal dobrorečiť Bohu v každej chvíli života a nie nadávať na tých, ktorí nám robia zle. Dobrorečiť znamená modliť sa za nepriateľov, vyprosovať pre nich požehnanie, aby aj oni mohli spoznať v Ježišovi Kristovi svojho Záchrancu a Spasiteľa.
Duch Svätý nás vedie aj k empatii, kedy dokážeme citlivo vnímať to, čo prežívajú druhí a dáva silu skloniť sa ku nim, doslova plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi. O tom by sme vedeli povedať aj viacej. Dnes len všeobecne a tiež je to aj pri výzve k jednomyseľnosti a pýche. Lebo toto sú veci, ktoré by sa oplatilo rozobrať po veršoch.
Ale téma dnešnej nedele nám pripomína, že potrebujeme vo svojom živote Pána Ježiša ako jednotlivci, ale aj ako rodiny, lebo Jeho prítomnosť nám pomáha žiť tak, ako to chce od nás náš Pán. Posväcuje naše myslenie, slová aj konanie. A keď Ho prijmeme a s Ním kráčame každý deň, potom môže pre nás platiť nasledovná prosba. Je to na tabuľke, ktorú si dnes môžeme kúpiť v kresťanských kníhkupectvách:
Bože, požehnaj toho, kto prichádza do tohto domu, ochraňuj toho, kto odchádza z neho, daruj pokoj tomu, kto v ňom ostáva.
Amen.