Text: Matúš 11, 2 – 10
2 Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, 3 aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? 4 Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: 5slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. 6 Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. 7 Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: 8 Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. 9 Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. 10 Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu.
KÁZEŇ.
Milí b. a s., minulú nedeľu sme sa zamýšľali nad tým, aké sú naše očakávania od Krista. Pomyselne sme vstupovali do Jeruzalema a s davom sme kládli na zem pred Ježiša plášte a sekali sme ratolesti zo stromov, aby mohol dôstojne prejsť cez bránu do najslávnejšieho mesta. V srdciach sme aj my s davom ľudí volali: „Hosana Synovi Dávidovmu, Hosana na výsostiach. Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom.“ A v našich mysliach reálne zaznievala otázka: „Kým je pre mňa tento Ježiš?“
Aj Ján Krstiteľ sa pýtal: „Či si Ty ten, čo má prísť , a či iného čakať?“
Ján Krstiteľ bol zhruba o pol roka starší od Ježiša a bol s Ním aj v príbuzenskom vzťahu cez matku. Pochádzal z kňazskej rodiny, jeho otec bol Zachariáš, ktorý slúžil v chráme. Ján v určitom veku odišiel bývať na púšť, pretože to bol symbol nového začiatku. Obliekol si rúcho z ťavej kože ako to robievali proroci, živil sa poľným medom a kobylkami a hlásal, že prichádza Božie kráľovstvo. Pochopil, že jeho poslaním je pripravovať cestu Mesiášovi, teda volať ľudí k pokániu, a tak ich pripraviť na príchod Božieho kráľovstva.
Z Biblie vieme o jednotlivých okamihoch, kedy sa s Ježišom verejne stretáva a vidí v Ňom Záchrancu, Spasiteľa. Najznámejší je nám asi moment, kedy Ho krstí v rieke Jordán. V Matúšovi čítame: „Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe, a Ty prichodíš ku mne?“ Ján nechápal, prečo sa má dať Ježiš pokrstiť, pretože tento krst bol krstom pokánia, teda k nemu prichádzali tí, ktorí konali v rozpore s Božím zákonom a potrebovali odpustenie hriechov. Ján vedel, že Ježiš tento krst nepotrebuje. Evanjelista Ján zaznamenal, že Ján o Ňom povedal: „Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta!“
Prečo teda Ján Krstiteľ o nejaký čas zapochyboval o Ježišovi, že je Kristus, teda Pomazaný? Prečo poslal svojich poslov k Pánovi, aby sa ho opýtali „Si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?“
Tak ako sme sa minule zamýšľali nad tým, že ľudia majú rôzne očakávania a vidia Mesiáša vo svojej predstave a očakávaní, tak bolo aj s Jánom. Ján kritizoval život ľudí, neraz hovoril o Božom treste, ktorý príde na všetkých nekajúcich, presne tak ako to bolo aj v minulosti a on bol v pozícii posledného proroka. Teda určitým spôsobom aj jeho predstavy mohli byť trochu iné, tak ako u mnohých.
Ku tomu všetkému sa pridala aj skutočnosť, že sedel v zatuchnutom väzení a čakala ho smrť. V jeho očakávaniach možno bolo tiež, že Ježiš sa prejaví ako Mesiáš verejne a zázračne ho vyslobodí. Možno mal pocit, že Ježiš na neho zabudol. Možno čakal, že Ježiš vo svojom učení vyzdvihne skôr trest, spravodlivosť a teda to všetko stihne Herodesa, ktorý ho dal uväzniť. Tento vladár totiž žil so svojou švagrinou Herodiadou a Ján toto smilné spolužitie právom verejne kritizoval.
Ján bol povolaný pripravovať cestu Pánovi. Bol hlasom, ktorý volal ľudí ku pokániu, k uvedomeniu si hriechov, ich vyznaniu a náprave života. Bol hlasom svedomia a mnohých jeho volanie zasiahlo. Naozaj sa kajali, naozaj urovnali svoje cesty a chodníky srdca. Naozaj zanechali svoje hriechy a začali žiť nový život. Na púšti zanechali všetko, čo bránilo ich úprimnému vzťahu s Bohom. Tak boli pripravení očakávať príchod Božieho kráľovstva.
A Pán Ježiš na neho nezabudol, hoci to tak mohlo vyzerať navonok, alebo to mohol tak vnímať a cítiť sám Ján. Vidíme to na Ježišovej reakcii, keď prišli poslovia od Jána. Poslom povedal, nech mu porozprávajú o tom, čo Ježiš koná. Nech mu pripomenú, ako sa napĺňajú slová Písma, že slepí vidia, chromí chodia… atď., lebo podľa toho môžu v Ňom vidieť Mesiáša.
A potom, keď poslovia odišli, obracia sa Ježiš na ľudí, ktorí sú tam zhromaždení. Im hovorí o Jánovi krásne slová, pred nimi ho vyzdvihuje a ďakuje za jeho poslanie volajúceho na púšti. Oceňuje to, že Mu pripravil cestu v ľudských srdciach a postavil ho na prvé miesto medzi prorokmi. Vzdal sa postavenia, v ktorom mohol byť v kňazskej rodine a kde by pravdepodobne nasledoval šľapaje svojho otca Zachariáša. Bol kňazom iným spôsobom, ako to bolo v jeho náboženstve. Takáto chvála od Ježiša, Mesiáša musí stačiť aj pre Jána. Pán Ježiš nesplnil jeho očakávanie, nevyslobodil ho zo žalára, ale vzdal mu úctu a pochválil ho za jeho naplnenú úlohu.
Tak ako som to hovorila aj minule, naše ľudské očakávania od Ježiša musia padnúť, aby sme videli Boha takého, aký je, Jeho podstatu, ktorou je napriek všetkému, čo sa javí ako zlé v našich životoch, láska. Lebo On prišiel vyslobodiť z iného žalára, žalára večnej smrti, do ktorého sa dostávame pre svoje hriechy.
A tak sa aj dnes chceme podobne, ako minule zamýšľať nad otázkou: „Akého Ježiša očakávam?“
Každý z nás má nejaké to svoje trápenie, nezodpovedané otázky, nevyslovené vysvetlenie toho, prečo sa to alebo ono deje v našich životoch. Možno aj my vysielame poslov v našich modlitbách, keď sa dopytujeme Pána Boha na rôzne udalosti zo života, ktoré nechápeme, ktorým nerozumieme alebo možno, v ktorých máme pocit, že nás Boh opustil. Myslím si, že sa všetci, aj ja, neraz podobáme Jánovi Krstiteľovi. Slabí, zraniteľní, uväznení v niečom konkrétnom… .
Hlavným darom, ktorý nám je v Ježišovi daný, je večný život v nebesiach, a to je predsa omnoho viac, ako všetko, za čo prosíme. Nedovoľme, aby nám toto Kristovo dielo pokrivili naše túžby, ktoré k Ježišovi vysielame. Áno, On všetko môže vykonať, no my v Ňom viďme v prvom rade Vysloboditeľa z pút hriechu, diabla a večnej smrti. A s takýmito očakávaniami potom konajme svoje poslanie v tomto svete, do ktorého sme boli vyslaní.
Boh nezabudol na nikoho z nás. On vie, čo potrebujeme, aj čím si musíme občas prejsť.
Ešte jedna veta, ktorú povedal Pán Ježiš: „Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.“
Šťastný je teda ten veriaci, ktorý nevkladá do Ježiša tie nádeje, ktoré On nikomu nesľuboval a ani nemal vo svojom pláne záchrany. Šťastný je ten, kto v ňom vidí Záchrancu podľa Božej vôle. Pretože potom nemôže byť sklamaný.
Milí b. a s., skúsme byť aj my blahoslavení.
Amen.
Modlitba
Pane, odpusť, že Ťa často vnímame podľa svojich predstáv a nevidíme v Tebe Toho, ktorý nás prišiel vyslobodiť z osídel hriechu a pút večnej smrti. Preto máme neraz od Teba mylné a nesprávne očakávania a zabúdame na to, čo v našich životoch konáš.
Ján Krstiteľ nevidel koniec naplnenia Tvojej úlohy, ale my áno. My vieme o tom všetkom, čo si pre nás a za nás podstúpil, aby si nám vrátil vstupenku do raja. Prosíme, nedaj nám na to zabúdať. Najmä teraz, v adventnom čase, kedy sa všetci pripravujeme na sviatky Vianoc a sme zaneprázdnení každodennými povinnosťami. Naše myšlienky sa sústreďujú na to, čo nám všetko ešte treba pripraviť, aké darčeky komu kúpiť, akou výzdobou pripraviť domácnosť, aby priniesla tú správnu atmosféru. Toto všetko je len vedľajšie oproti tomu, čo znamená Tvoj príchod.
Pomôž nám sústrediť sa na to podstatné a pripraviť si srdcia k Tvojej oslave a ak bude vôľa Božia, aj k Tvojmu druhému príchodu. Nech je požehnané Tvoje sväté meno!
Amen