Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Istebné

Text: Zjavenie Jána 3, 1 – 6

¹ Anjelovi cirkevného zboru sardského napíš: Toto hovorí Ten, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd: poznám tvoje skutky, máš meno, že žiješ, a si mŕtvy. ² Prebuď sa a posilňuj ostatky, ktoré začali odumierať, lebo tvoje skutky som nenašiel dostatočnými pred mojím Bohom! ³ Pripomeň si, čo si prijal a počul, a zachovávaj (to) i kajaj sa! Ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani sa nedozvieš, v ktorú hodinu prídem na teba! ⁴ Máš však niekoľko osôb v Sardách, ktoré si nepoškvrnili rúcho; tí budú chodiť so mnou v bielom rúchu, lebo sú toho hodní. ⁵ Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi. ⁶ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!

KÁZEŇ.

Milí b. a s., dnes sa chceme pomyselne preniesť do Cirkevného zboru v Sardes. Kedysi malo toto mesto slávnu minulosť a rozkvitalo ako hlavné mesto Lydie. Malo úrodnú pôdu, ale upadalo. V tejto oblasti v roku 17. po Kristovi tiež nastalo zemetrasenie a Sardy boli s ďalšími 11 mestami zničené. Cisár Tiberius daroval mestu 10 miliónov sestercií na jeho opätovnú výstavbu. Prebehla, ale nedosiahli už predošlý význam mesta.

V meste bol kult Kybele. Čo sa týka zboru, tak sa tam nehovorí o žiadnych vonkajších vplyvoch, ktoré by spôsobovali problémy. Rozpad zboru spôsobuje vnútorná vlažnosť. Preto ho Kristus hodnotí ako odumierajúci.

Kristus sa tu predstavuje ako Ten, ktorý vlastní sedem duchov Božích a sedem hviezd. To znamená tiež určitú plnosť a zároveň aj to, že ich nemá len pre seba, ale chce ich dať k dispozícii každému, kto o to stojí. Sedem hviezd znamená sedem správcov zborov. Čiže Kristus je Pánom cirkvi, každého z nás. Pre nás farárov je to napomenutie, že nie my vlastníme naše cirkevné zbory, ale je to stále Kristus, cirkev je Jeho. A On nahliada nielen do vnútra cirkvi, ale aj do vnútra každého ľudského srdca, aj nás, ktorí sme boli zvolení, aby sme zbory spravovali a slúžili v nich. Všetci spadáme pod Božie hodnotenie, ale všetci zároveň prijímame aj Božie zasľúbenia.

Ako teda hodnotí Kristus zbor v Sardes? Ako ten, ktorý sa javí ako živý zbor, ale predsa je mŕtvy, lebo je v úpadku. Podľa Pánovho napomenutia musia kresťania stále bdieť, lebo nevedia, kedy príde. Čo však znamená bdenie? Je to život v kresťanskom duchu, správne počínanie si a snaha o život bez hriechov. Vieme, že dokonalosť, ktorú od nás žiada Boh, nikdy nedosiahneme, ale On si cení už snahu o to. Je to zápas o kresťanský život, úsilie neupadať do starých, ale aj nových hriechov.

Keďže Kristus vidí to, čo my ostatní očami nevidíme, lebo On vidí do srdca a pozná motívy duše, vidí, že Sardenskí postupne, pomaly odumierajú. Navonok ich ľudia považujú za kresťanov, dokonca dobrých kresťanov, ale pravda je iná. Pre Ježiša ako hodnotiaceho je pri tomto zbore záchytným bodom stav, aký bol na začiatku. Vtedy, keď počúvali a prijali evanjelium. Zbor má pamätať na svoj začiatok ako na zlatú dobu svojho trvania. A keď to zbor vidí, vtedy má nádej na nápravu. Môže sa ešte stále spamätať a držať to, čoho sa spustil, Božieho slova.

Dobrým príkladom sú tu určití jednotlivci, ktorí vieru zachovávajú a dokazujú ju kresťanským spôsobom života. Tí sú ako stĺpy Božieho domu, cirkvi a ako malé svetielka, skrze ktoré chce Boh priviesť aj ostatných k novému životu. Zvyšky, ako spievame v jednej našej piesni – stádočko malé, ktoré vykazuje známky života zboru.

Milí b. a s., ja mám dojem, akoby sme sa v hodnotení tohto zboru našli aj my. Mne to príde veľmi podobné. Keď sa pozriem na naše aktivity a účasť na nich, keď vnímam seba ako tú, ktorá sa má starať, ale niekedy akoby dochádzali sily, motivácia a chuť pre ľahostajnosť 90% členov nášho spoločenstva. Nechcem teraz nariekať, ani hodnotiť – to je Božia vec. Len podľa týchto veršov vidím veľkú podobnosť. Navonok aj náš zbor vyzerá pred druhými pomerne živý. Sú tu iste ľudia, ktorí sú aktívni, horliví za veci Božie, ale ako neraz spomenieme na presbyterstve, sú to stále tí istí. Starší už nevládzu a mladá generácia vo veľmi malej miere dokáže nahradiť tých, čo predtým „ťahali“.

Jenou z ciest ako tieto veci zmeniť je pokánie. O tom hovorí aj Ján. Na konci listu do Sardes je napomenutie k prebudeniu sa. Ak sa tak neudeje, Ježiš príde ako zlodej v noci, nečakane, neohlásene a pre všetkých to bude tragické. Kristus nám ale nemá prísť takýto – ako nečakaný hosť alebo nenávidený zlodej. Pre nás má byť ako Ten, ktorého očakávame a na ktorého sa tešíme. Preto sa nám treba prebudiť a volať aj druhých k prebudeniu. Ak nám záleží na záchrane pre večnosť, našej osobnej, ale aj záchrane druhých, tak my, ktorí sme aktívni máme pracovať a svojim záujmom ukázať druhým, že večnosť s Kristom stojí za to, a  to je to najdôležitejšie, o čo sa máme usilovať.

Pán Ježiš skrze Jána potešuje svojimi zasľúbeniami. Sú tri. Tí, ktorí nezaspia, budú oblečení do bielych rúch, ich mená nebudú vymazané z knihy života a ich mená budú vyznané pred Bohom a anjelmi.

Biele rúcho znamená oslávené telo vzkriesenia. Môže to byť aj kvalita, ktorú Boh prizná človeku pri ospravedlnení a uznaní ospravedlnenia na poslednom súde. Bude to dar verným Božím, dar večného života.

Určité odrobinky toho, čo sa bude diať v nebi, sú aj tu. Ján hovorí o knihe života, v ktorej sú zapísané mená tých, ktorí budú spasení. Máme aj takú predstavu, že v tejto knihe boli všetky mená, lebo Božou vôľou je zachrániť všetkých ľudí. No len tí, ktorí budú žiť v bdelosti, teda kresťanským životom, nebudú z nej vymazaní. To je tak ako s Krstom. Tiež nebudú zachránení všetci, ktorí boli pokrstení, iba tí, ktorí veria v Ježiša Krista a nasledujú Ho.

No a to posledné je Ježišov príhovor za nás. Inak povedané je to orodovanie, prosba Bohu, aby nás Pán Boh prijal do večnej vlasti, hoci si to ani jeden z nás nezaslúži.

Milí b. a s., tieto zasľúbenia by mali byť dobrou motiváciou pre človeka, aby sa spamätal. Nie je to strašenie, ale je to rozumná argumentácia, na základe ktorej by sme mali otvoriť svoje oči a zatúžiť po záchrane. Pre seba a svojich blížnych. Tak ako u Sardenských malo dôjsť k totálnej zmene, aj u nás to platí rovnako. Aby sa z nášho zboru stal živý zbor, potrebujeme prejsť pokáním a znovuzrodením ako celok. Ak to hovorí Ježiš, je to o to vážnejšie. Toto isté platí celkovo o cirkvi, evanjelickej aj iných, kresťanoch, cirkvi, ktorej Pánom je stále Ježiš Kristus. Kiež nám Jeho slová znejú v srdciach každý deň a menia nás.

Amen.