Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Istebné

Text: Zjavenie Jána3, 7 – 13

⁷ Anjelovi zboru filadelfskému napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí: ⁸ poznám tvoje skutky. Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť, lebo hoci máš malú moc, predsa si zachoval moje slovo a nezaprel si moje meno. ⁹ Ajhľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, a nie sú, ale klamú. Prinútim ich, aby prišli, klaňali sa ti až k nohám a spoznali, že som si ťa zamiloval. ¹⁰ Keďže si zachoval moje slovo o trpezlivosti, aj ja ťa uchránim pred hodinou pokušenia, ktorá má prísť na celý svet skúšať obyvateľov zeme. ¹¹ Čoskoro prídem! Drž to, čo máš, aby ti nikto nevzal veniec! ¹² Kto zvíťazí, toho urobím stĺpom v chráme svojho Boha, takže už nikdy nevyjde, a napíšem naň meno svojho Boha, meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, zostupujúceho z neba od môjho Boha, i moje nové meno. ¹³ Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom!

KÁZEŇ.

Milí b. a s., dnes sa na poslednej večierni chceme ešte nazrieť do mesta Filadelfie /nie tej americkej/, kde bol zbor kresťanov a pravdepodobne aj dodnes by tam mal byť v meste Ala-Sheker, ktoré ostalo na ruinách starého mesta zničeného zemetrasením. Časovo sa nám síce počas adventu nepodarilo prejsť všetkých 7 Kristových listov, iba 5. Ale ak si pamätáte, na presbyterstve som minulý rok mala úvahu nad listom do Laodikei. List do Tyatíri je trochu podobný tomu v Pergamone, takže som ho prirodzene vynechala, aby nám to vyšlo a končilo Filadelfiou.

V týchto listoch sme počuli rôzne reči – napomenutia, výzvy, upozornenia, varovania, ale aj povzbudenia. Dnes budeme počuť najmä slová povzbudenia a zasľúbenia, pretože zbor vo Filadelfii je hodnotený Kristom ako verný. V tomto meste bol pohanský kult Dionysa. Podľa toho, čo sme počuli, však problémy nepochádzali z tejto strany. Pohania si kresťanov akosi „nevšímali“, aby sa im starali do života a znepríjemňovali ho. Odporcami boli Židia, ktorí však iba nosili toto meno, ale Ján ich zaraďuje do synagógy satanovej. O tom sme už čosi počuli minule. Tí spôsobovali kresťanom útlak a ťažkosti, útočili na nich a znevažovali ich. V tomto zmysle sa Filadelfskí mohli cítiť ako slabí, malí. Nebolo to počtom, ani tým, že by boli chudobní ako v iných zboroch. Tu išlo skôr o to, že mali malý vplyv. Nebolo tam osobností, ktoré by spôsobovali prevratné veci, ťahali zbor aj navonok. To niekedy počujeme o evanjelizátoroch, ktorí hovoria tak, že za nimi idú húfy ľudí aj dnes. Aj tu na Slovensku máme takých.

V tomto liste však povzbudzuje Pán Ježiš svojich verných vo Filadelfii a myslím si, že aj v celom kresťanskom svete, že On je Ten, ktorý otvára dvere. Jednak dvere do Božieho kráľovstva, skrze ktoré vchádzame a sme vovedení do života. Ale znamená to aj dvere k srdciam druhých, keď im zvestujeme Krista. Čiže aj keď mali Filadelfskí pocit, že nemajú vplyv na Židov, aby sa obrátili a prijali Mesiáša v Ježišovi Kristovi, On je Ten, ktorý dvere ich srdca otvorí a oni uveria a príjmu Ho.

Milí b. a s., toto je povzbudenie aj pre nás dnes. Už o pár dní budeme sláviť Vianoce, schádzať sa v našich chrámoch, doma i u najbližšej rodiny či priateľov. Verím, že nám záleží na tom, aby to nebola len atmosféra Vianoc, čo nás premkne a zmení, ale určite chceme pre seba a pre nich to najlepšie – prijať do srdca Krista. Verím, že sme urobili mnoho pokusov, ako im Ho priblížiť, ako im dať z toho nášho, čo máme v srdci, mysli ohľadne viery. Dnes Pán Ježiš poukazuje na Seba ako Toho, ktorý otvára aj zatvára dvere srdca. Ak On otvorí, nikto už nezatvorí. Ak On zatvorí, nikto neotvorí. Tak ako iba On je Cesta k Bohu, tak má moc otvárať dvere k ľudským srdciam pre svoje Slovo. Preto sa spoľahnime na Neho, na Jeho lásku a milosť. Našou úlohou nie je trápiť sa, ale pracovať. Zotrvať v dobrom až do konca. Tak ako sme začali žiť svoj kresťanský život, tak ho máme aj dokončiť, aby sme nestratili veniec života. Isteže k tomu potrebujeme veľa trpezlivosti a lásky, ale veríme, že nám to všetko Pán Boh dá, lebo On nás povolal a aj vyzbrojuje do práce na budovaní Božieho kráľovstva už tu na zemi. Keď toto všetko vieme, keď si uvedomujeme Jeho prítomnosť, tak je to pre nás posilnením do života. Nielen na tých pár dní, ktoré prídu teraz, ale aj potom. Potom, keď skončia sviatky, ozdoby poodkladáme do krabíc, stromček odložíme, alebo vyhodíme a dni nám zovšednejú. Skončí sa čas oddychu a zase nastúpime do kolotoča práce, každodenných povinností atď.

Možno sa nám zdá, že nemáme vplyv, moc, že sme malí v očiach druhých, ale Kristus si cení každú snahu a vernosť Jeho menu. To nám pripomína aj Pavlove slová: Božia moc sa dokonáva v našej slabosti, a dodám aj malosti.

Milí b. a s., tak ako v každom Kristovom liste, aj tu máme zasľúbenie. A nielen jedno. Už sme počuli o otvorených dverách a teraz je to slovo o uchránení pred pokušením. My sa aj v modlitbe Pánovej modlíme: Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Prosíme o to, aby nás Pán Boh chránil pred pádmi. Nie je to úplné odstránenie pokušení z nášho života, ale je to múdrosť a sila, ktoré nám Pán Boh dáva, keď prichádza ku nám pokušenie, aby sme ho zvládli a neupadli do neho a tým nehrešili. Množstvo pokušení sa bude zväčšovať ku koncu vekov. Kresťania si to uvedomovali a sám Ján v Zjavení opisuje tieto ťažkosti, ktoré prídu na veriacich v Krista. Zároveň ale povzbudzuje, že tieto dni budú pre nich skrátené.

Hriechom nemusia byť nutne len zlé veci, ktoré ľudia robia. Ale môže to byť napríklad aj ľahostajnosť voči veciam Božím, ktorú vidíme na každom kroku. Vlažnosť, nezáujem; uprednostnenie iných, nepodstatných aktivít, ktorými napĺňajú ľudia svoje vnútro a srdce. My prosíme aj o to, aby nás Pán Boh chránil pred ľahostajnosťou a kládol nám na srdce dôležitosť Božích vecí, aby sme aj my, ako to povedal 12- ročný Ježiš svojej matke v Jeruzaleme, keď sa stratil a našli Ho, že musí byť vo veciach svojho Otca. Prosíme aj o to, aby sme vedeli správne využiť čas, ktorý máme k dispozícii, lebo doba príchodu Krista sa kráti a nesmieme stratiť veniec. Kristus skrze Jána hovorí: Drž to, čo máš. Nepusti z ruky veniec, čiže víťazstvo. Nepustiť z ruky veniec znamená aj držať sa Božieho slova. Čiže nie je to len niečo, čo kresťan nemá robiť, ale je to výzva k aktivite.

V dnešnej dobe je satanovou zbraňou množstvo ponúk, z ktorých si môžeme vybrať. Čas je obmedzený. Ponúk veľa a lákavých. V tomto ohľade naozaj potrebujeme múdrosť, aby sme si z tohto všetkého vedeli správne vybrať, vyvoliť si to, čo nás buduje, pomáha nám a skrze čo rastie aj Božie kráľovstvo medzi nami. Vybrať si to, čo nám pomôže nestratiť veniec, teda víťazstvo.

Ďalším zasľúbením je Ježišova ponuka byť stĺpom v chráme Jeho Boha. Toto zasľúbenie platí pre všetkých, ktorí budú verní. V antike sa stĺpom označovala stálosť a ozdoba. Stavby boli upevňované pomocou stĺpov. Pre cirkev sú takýmito stĺpmi nielen filadelfskí, ale aj všetci kresťania všetkých dôb, ktorí stáli verne vo viere až do konca. Ježiš sľubuje prijatie do nebeského chrámu pri Jeho poslednom príchode. To znamená aj vovedenie do stáleho spoločenstva s Bohom. Odtiaľ už nikto nebude môcť vytrhnúť Božích verných. Kristus má kľúče od tohto chrámu.

Posledné, čo tu máme, sú mená, ktoré budú napísané na týchto „stĺpoch“. V chráme bývali stĺpy ozdobené nápismi. Filadelfskí teda budú ozdobení nápismi. A rovnako všetci, ktorí budú žiť ako Filadelfskí. Tieto mená im budú dávať občianstvo v nebi. Ján tu píše o novom Jeruzaleme, ktorý zostupuje z neba. Ide o odlišný Jeruzalem, na aký boli ľudia zvyknutí. Ide o samotného Krista v Jeho sláve a veľkosti Kráľa.

Milí b. a s., advent sa pomaly končí a prichádza čas Vianoc, čas plnosti, Božej dokonalej lásky. Sú to otvorené dvere pre nás všetkých, aby sme vstúpili už teraz a tu do Božej blízkosti. A je to aj nádej pre budúcnosť vo večnosti. Tak kiež nás list do Filadelfie poteší, povzbudí a naplní radosťou, ktorú nám nikto a nič nevezme.

Amen.